Pojem "Slonovina" (tiež "Ebury") označuje zubovinu sloních klov. Tie sú neobvyklé tým, že ich stavba je spočiatku dutá (miesto, kde sprvu rastú) a potom plná (špička). Slonovina je preslávená a veľmi typická krémovo bielou farbou, ktorá po čase veľmi ľahko žltne. Z hľadiska svojich materiálových vlastností ide o biologický materiál veľmi hutný, pružný a tvrdý. Jej zdrojmi dnes sú typicky slon africký a slon indický. Zo slonoviny ľudstvo odjakživa vyrezáva najrôznejšie predmety svojej potreby aj ozdoby: intarzie, gombíky, figúrky božstiev, všemožné ozdobné drobné šperky, ... Ľudstvo používalo slonovinu už v staršej dobe kamennej (paleolit). A mimochodom, slovom "slonovina" sa veľmi často označuje aj rastlinná nepravá slonovina pochádzajúca zo semien palmy slonovník.
Prachobyčajného slona dnes zaručene a spoľahlivo spozná aj akékoľvek náhodne vybrané dvojročné dieťa, ale rozlíšiť medzi ich jednotlivými druhmi, to si už žiada znalejšiu osobu...
Ako poznám pravú slonovinu?
Slonovina má v prvom rade veľmi typickú textúru a farbu. Váš pocit z nej by mal byť "plný“ a „ťažký"- viď biliardové gule z nej skôr vyrábané. Taktiež sa pod prstami zdá slonovina hladká ako maslo, nie zubatá a hrubá. U pravej Slonoviny je na povrchu tiež tzv. patina (toto však nie je 100% metóda odhalenia, skôr pomocná). Slonovina je hladká a žiarivá, k tomu máva mierny žltkastý nádych. Keď ju ľudia brali často do rúk (ide napríklad o šachové figúrky), môže byť až dokonca veľmi do hnedého odtieňa.
Na slonovine sú tiež línie (oveľa lepšie viditeľné pod lupou) a to rovnobežné a s drobnými nepravidelnosťami (idú po celej dĺžke výrobku). Presne v pravom uhle na ne sú potom tzv. Schregerovy línie (tvar "V" alebo okolo predmetu).
Odlíšiť od seba s jednoznačnou spoľahlivosťou produkty z tvrdeného plastu, kosti a slonoviny, to nie je až tak zložité, ako by sa spočiatku zdalo. Stačí si k tomu zapamätať niekoľko dnes uvedených základných rád a už nikto nikdy vám nepredá nič, čo by ste práve vy sami aktívne na trhu nehľadali...
Slonovina sa tiež dá ľahko rozpoznať za pomoci tzv. žeravého testu. Proste nažhavte prvý ostrý kúsok kovu, aký sa vám dostane do ruky (obyčajný špendlík / klinec je až-až...), nahrejte ho nad zapaľovačom/sviečkou/akýmkoľvek zdrojom ohňa po ruke a až sa rozžeraví, dotknite sa oným kúskom kovu daného predmetu - potom ešte navyše aj k miestu privoňajte. Keď je predmet zo slonoviny, neucítite nič + tento malý test mu nijak neublíži (pozor, nejakému hypermodernému plastu by už ale iste ublížiť mohol!), ak ucítite zápach akoby po spálených vlasoch, tak nejde o slonovinu, ale o kosť.