Počúvame o ňom často. Titan sem, titan tam. Čo o tomto prvku vieme? Čo sa z neho dá vyrábať a prečo je vlastne tak drahý a každý by z neho chcel mať niečo vyrobené? To a oveľa viac si v nasledujúcich riadkoch povieme. Len pre zaujímavosť - titan bol objavený až roku 1791 anglickým chemikom Williamom Gregorom. Pomenovaný bol štyri roky na to nemeckým chemikom Martinom Heinrichom Klaprothom. Napriek objaveniu koncom osemnásteho storočia, izolovaný bol až v roku 1910, a to M. A. Hunterom, ktorý toho dosiahol ohrievaním chloridu titaničitého s kovovým sodíkom v oceľovej tlakovej nádobe. Ale späť k tomu, čo nás naozaj zaujíma.
Titan so svojou chemickou značkou Ti (latinsky Titanium) je jedným z najrozšírenejších prvkov v zemskej kôre. Uvádza sa, že je obsiahnutý v celkovej hodnote 5,7 - 6,3 gramu na kilogram zemskej kôry. V morskej vode sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Vďaka svojej chemickej stálosti je tak obsiahnutý iba v 0,001 miligramov na jeden liter. Keď už sme pri tých pomerov, tak jednu zaujímavosť - vo vesmíre pripadá na jeden atóm titánu cca 1 000 000 atómov vodíka.
Využitie titánu je čím ďalej, tým viac rozšírené, avšak stále nie je obvyklé. Ako je možné, že tak rozšírený prvok nie je viac využívaný? Titan sa totiž veľmi zle rafinuje. Vyskytuje sa najčastejšie vo forme ilmenitu (FeTiO3), alebo rutilu (TiO2). Najvýznamnejšie náleziská titánu sú v Austrálii, Severnej Amerike, Škandinávii a Malajzii. Na otázku, prečo sa titán neužíva viac, si odpovieme za chvíľku. Teraz niečo o tom, čo vlastne titán je?
Kto si?
Titan je strieborne biely ľahký kov. Niekto by ho možno prirovnal skôr k sivej. Titan je pomerne tvrdý. V Moshovej stupnici tvrdosti zastáva šieste miesto, kde 10 je najtvrdší. Je teda rovnako tvrdý ako živec, tvrdší než apatit, ale mäkší ako kremeň. Tento obdivuhodný kov je nevídane odolný voči korózii, a to aj v slanej vode. Viac o tom sa dočítame v sekcii použitia.
Titan je tiež skvelým vodičom, a to ako tepla tak elektriny. Je odolný voči pôsobeniu vody, atmosférických plynov, ale aj väčšine bežných minerálnych kyselín. Jeho hustota je 4,506 g/cm3. Čo len potvrdzuje jeho nízku hmotnosť oproti železu s hustotou 7,860 g/cm3. Taví sa pri 1667,85°C. Tým sme sa pozreli na základné chemicko-fyzikálne vlastnosti. Sme pripravení na výrobu a využitie?
Kam a prečo...
Titan je hojne zastúpený v zemskej kôre. Je vynikajúcim prvkom, kovom, možno aj super-kovom. Tak prečo ho nevídame viac? Prečo sa nepoužíva v priemysloch, kde by mohol pomôcť? Odpoveď je jednoduchá. Napriek hojnému zastúpeniu je titán totiž veľmi ťažko izolovateľný. Pre jeho výrobu sa najčastejšie využíva takzvaný Krollův proces, kedy sa ilmenit, alebo rutil tepelne spracováva tak zvanou pyrolýzou. Následne sa všetko čistí a ďalej spracováva. No a BOOM, máme z toho titán, ktorý sa musí ďalej čistiť a spracovávať. Ako je vidieť, je výroba náročnejšia, než by si človek chcel pripustiť. Práve vďaka tomu je titán aj veľmi drahý. Preto sa často nahrádza Duralom, alebo Super-Duralom. Používa sa teda tam, kde tieto dva materiály už nestačí.
V praxi má titán hneď niekoľko využití. Najčastejšie ho môžeme vidieť vo vesmírnych programoch, kde sa používa na konštrukcie a štíty. Využíva ho tiež letectvo a iný armádny priemysel. Užíva sa na časti stíhacích strojov, ale aj civilných dopravných lietadiel. Ďalšie využitie si našiel napríklad v medicíne. Mnoho nástrojov, ale predovšetkým implantátov, sú vyrobené z titánu. Je totiž veľmi unikátny v tom, že si naň telo nevytvára protilátky. Vďaka tomu ho príjme a nenastáva žiadna alergická reakcia. Využíva sa aj na časti lodí, ponoriek, ale aj na výrobu šperkov.
Nás však zaujíma iste využitie v nožírstve. Z titánu sa často vyrábajú črienky alebo celé konštrukcie nožov, klipy, stielky a ďalšie. Bohužiaľ z neho často neuvidíme celú čepeľ. Je veľmi zle obrobiteľný. Často sa používa vo svojich modifikáciách, ľudovo povedané "priviazaný" ďalšími prvkami (železo a ďalšie). Potom sa jedná o Titan grain 1-11.
Budúcnosť?
Ak má nejaký kov budúcnosť, je to práve titán. Jeho vlastnosti sú ohromujúce a jeho zastúpenie slušné. Stačí teda zlacniť výrobu a nový materiál je na svete. Vedeli ste, že za studenej vojny nedokázali Američania rafinovať titán? Nakupovali ho cez agentov v SSSR. Napríklad ich špionážnou ročnou, ktorou sledoval nenávideného nepriateľa - Rusko, mal drak vyrobený z titánu kúpeného práve v Rusku. Zaujímavé, že?