Sortiment

Povrchová úprava

Mám to naživo pred očami. Hrdina z akčného filmu siahne nenápadne k pásu, vytiahne nôž s čepeľou čiernou ako noc a nemilosrdne ho preženie telom nepriateľa. Čím mu zrejme pokazil vyhliadky na tučnú odmenu od drogového magnáta. Je to jasné, tiež chcem čierny nôž, pretože... No áno, prečo vlastne? Hoci sa povrchové úpravy čepelí produkujú už tisíce rokov, často sa stretávam s drobnou kontroverziou. Takže - prečo sa vlastne čepele opatrujú povrchovou úpravou?

Pamätáte na článok ohľadom ocelí v nožiarstve? Nie? Odporúčam prečítať. Skrátka a dobre, uhlíkové ocele sú veľmi slabé v odolnosti voči korózii. Keďže práve uhlíkové ocele boli v priemysle, vojenstve a ďalších už od prvopočiatku, musel sa vymyslieť spôsob, ako niektoré časti nástrojov aj nástroje samotné ochrániť pred koróziou. Tento spôsob sa volá povrchová úprava. Ďalším dôvodom je zníženie abrázie a áno, tiež eliminácia možných odleskov od čepele. Ale ruku na srdce - vyjmúc vojenských a niektorých zvláštnych jednotiek to ľudia majú skôr zo záľuby alebo zberateľstva.

Prvá nerezová oceľ bola vynájdená až v roku 1910. Pre nožiarstvo potom 1960.

Ako to bolo?

Povrchových úprav je samozrejme viac. Než sa k nim dostaneme, ponúka sa otázka - ako to bolo predtým pred vynájdením TiN, alebo DLC? Veľmi v skratke, povrchová úprava začínala už s používaním prvých uhlíkových ocelí. Účel bol jasný - zabrániť korózii materiálu a čiastočne tiež vylepšiť estetickú stránku noža, dýky a ďalších. Pôvodne sa užívalo modrenie a černeniealebo poťahovanie drahými kovmi (zlato, striebro, ...). To predovšetkým počas 2. svetovej vojny nahradila metóda menom parkerizácia. Nevýhodou samotnej oxidácie na účely začiernenia alebo modrania čepele je totiž nedosiahnutie potrebnej hrúbky oxidácie. Nasledovali ďalšie metódy, až k súčasným najpoužívanejším TiN alebo DLC.

Ako je to dnes?

Povrchové úpravy uvidíte najčastejšie u uhlíkových ocelí nožov, kde slúžia ako ochrana pred koróziou. Povrchové úpravy môžeme rozdeliť podľa typu vrstvy, teda organické a anorganické.

Medzi organické môžeme zaradiť napríklad pomerne novú technológiu Blackfast®, ktorá je veľmi obľúbená a hojne používaná. Spolu s ňou stoja na popredných priečkach aj Teflon®alebo Black-T, ktorý by mal mať väčšiu abrazívnu odolnosť. Obe povrchové úpravy sú veľmi časté a spoľahlivé

Druhou skupinou sú anorganické povlaky, deliace sa na nekovové a kovové. Tu by sme narazili napríklad na manganofosfátovanie, oxidáciu kovov, konverzné vrstvy, ale aj na nitrid titánu, teda TiN, ktorý môže mať odolnosť až 80 HRC, čo je takmer nezničiteľné.

Je teda dobré, alebo nie?

Takáto otázka môže zaznieť v hlave každému z čitateľov. Odpoveď? Ak je povrchová úprava zvolená správne, je prínosom pre každú takúto čepeľ. Bohužiaľ, ak sa použije zle, napríklad DLC (Diamond Like Carbon, môj najobľúbenejší) na čepeľ z takzvaného blata, nijako jej vlastne nepomôže. V tomto prípade by sa hodilo staré dobré príslovie - hádzanie perál sviniam.