Sortiment

Čo sú to 3 zóny survival televízneho "SurvivorMana" a ako ich využiť?

7.4.2019 | Praktické tipy | Petr Hájek | Doba čítanie: 23 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Moderná internetová doba prináša jednu zjavnú a nespochybniteľnú informačnú hodnotu - na TV aj po internete máme nespočetný objem všelijakých survivalových show, v ktorých nájdeme celebrity naše aj survivalové, bývalých sniperov a commandos, prepperov, inštruktorov prežitia (tradičného aj moderného), ... Väčšina podobných vecí ale vsádza len na pridané dráma a konflikt (Survivor, náš Robinson, Naked and Afraid, Celebrity surival Island, ...), iné sú zaujímavé skôr pre jazdu, akciu, nechutné veci (skoky do vodopádov a jedenie absolútne všetkého od Beara Gryllsa), ale sú aj veci poctivo survivalové a informačne hutnejší ako medvedí sadlo (všeobecne všetko od Ray Mears) a svetlou výnimkou je v tejto veci aj Les Stroud, ktorý sa objavil v niekoľkých šou známych ako séria "SurvivorMan".

Schody v lese plné zelene

 Výlety do prírody sú síce na jednu stranu neuveriteľne silné zážitky, mali by ste si však dať veľký pozor, aby neboli to posledné, čo v živote zažijete. Príroda je rovnako krásna ako zradná. Ani tak ale nie je potrebné strach nerealisticky preháňať - keď ste rozumne pripravení na čo najviac alternatív, aké by vám matička príroda mohla predhodiť, prečo si vec aj čo najviac neužiť?

Je zrejmé, že inak bude na určitú bezprostrednú hrozbu človek reagovať v prípade nahej mladej ženy z amazonského kmeňa a inak v prípade kompletne vybaveného preppera. Každý má skrátka tú svoju cestu, ako sa vysporiadať s nepríjemnou (a často potenciálne pokojne aj zdravie alebo život stojaci) hrozbou. Dnes však budeme hovoriť o filozofii, ktorý vyznáva Les Stroud. Tento pán sa stal najznámejším vďaka svojmu jednomužnému programu „Survivorman“ v ktorom sa sám (má len kamery a pár kúskov základného vybavenia) ocitá na rôznych miestach po svete, čím tak dochádza k paradoxnej situácii, že Les Stroud je sám sebe zároveň producentom, režisérom, kameramanom, zvukárom aj hviezdou. Na rozdiel od iných survivalových show a ľudí je Les Stroud sólista, takže mu nemá kto pomôcť minimálne týždeň, takže musí svoje kroky vážiť naozaj dôkladne. Rad iných "survivalových show" skĺzava k tradičnej téme "Big Brothera" / slovenskej Farmy, keď jeden donáša na druhé v rámci získania výhry. Les Stroud však nie je motivovaný primárne peniazmi, nečaká ho milión ako v "Alone" ani pol milióna ako v Survivor, jeho túžba prežiť pramení jednoducho z faktu, že by rád opäť videl svoju rodinu.

Prežiť v oblastiach mimo ľudí nie je nič ľahkého a to platí o to viac, čím menej zdrojov máte okolo seba. Les Stroud pri sebe občas má aj zdanlivé nezmysly typu nepojazdné koleso, ale vo všetkých týchto situáciách sa z nich snaží dostať maximum. Pritom všetkom musí Les Stroud myslieť aj na show a kamery, takže kvôli tomu spáli ešte viac energie (neustále nastavovanie a prenášanie atď.). Nie je preto iste nijako šokujúcim odhalením, že je Les Stroud zameraný ohľadom survivalu viac prakticky, pretože popravde neustále skúša nové veci v neobvyklých podmienkach (je multitool skutočne tak užitočný?) a je to samozrejme vidieť.

Jedna z vecí, ktorá je mu úplne bez preháňania životnou filozofiou je aj tzv. survivalová metóda s menom "Tri zóny survivalu". To je niečo medzi prostým úkolovým zoznamom a niečo ako mentálna mantra. Pomáha mu sa upokojiť a znovu nájsť stratenú rovnováhu. Jedine potom totiž dokáže aj on sám správne zhodnotiť priority. Je dôležité pritom vidieť všetko z celej rady hľadísk a starostlivo zvažovať aj tie najmenšie detaily. Keď totiž človek urobí práve toto (dobre a v kľude si zoradí svoje priority prežitia) len tak je možné vykonať skutočne ten optimálny krok.

"Tri zóny survivalu" sú metódou prehľadnou, so silnou mierou osobnosti (priority má, ako je známe, každý z nás iné), určite teda svoj "survivalový arzenál" radikálne vylepšíte vtedy, keď sa s ňou do detailu zoznámite.

Prečo ma chybné plánovanie alebo zlý odhad situácie môže stáť život?

Buďme v tejto veci, prosíme, maximálny realisti. Keď plán nie je rozpitvaný skutočne na tie najjemnejšie detaily, nie je ničím viac, než unáhleným konaním, ktoré treba náhodne krátkodobo prinesie zisk, ale dlhodobo vás bude niečo stáť. Je úplne a absolútne nevyhnutné pozbierať všetky informácie / dáta a výhradne a len na ich základe potom vymyslieť ďalší krok akcie. To sa logicky týka všetkého dôležitého a zúčastneného: vás (nedajbože ďalšej osoby / osôb, možno nepohyblivých či zranených), zdrojov okolo aj u vás / všetkých ďalších osôb, bezprostredného okolia a väčšieho okolia, možno použijete nepríliš optimálne riešenie, ktoré by vám v pokoji pripadalo inak evidentné. Ide aj o to, že tým, že si človek zamestná myseľ premýšľaním o niečom, má potom aj menej sklonov panikáriť.

Do detailu brané, v naozajstnej rýdze survivalovej situácii je všetko buď pre vás alebo proti vám, vrátane toho, keď nebudete robiť nič a len tak plytvať časom (je to ale hneď spočiatku rozhodne lepšie, pretože inak môže napríklad stratený človek ďalej zbytočne blúdiť). Keď hneď na začiatku naberiete jednoducho zlý smer, po čase tým veci začnete len zhoršovať a to v tom počítame aj potenciálnu smrť.

Nezamieňajte však uponáhľaný plán a rozhodnosť. Nie nadarmo sa v niektorých krajinách hovorí: "Keď ste v diere, tak to najlepšie, čo môžete urobiť, je prestať ďalej kopať." Nerozvážny a uponáhľaný pokus o vaše vymanenie sa z problému zvyčajne neprinesie nič iné, než zbytočne vydanú energiu a čas. Rad ľudí možno zbytočne vystresovaných nocovalo niekde v lese pod konármi stromov, pretože boli plní stresu z toho, že sa blíži noc a nechceli tam nocovať. Namiesto toho, keby sa upokojili a zamysleli, zrejme by si spomenuli, že išli sem okolo tamtej skaly, čo mala takúto puklinu a že kúsok týmto smerom je cesta. Energiu, ktorú vydali na stavbu prístrešia (aj keď to vlastne nie je bezprostredná priorita) mohli radšej využiť na postavenie pekného ohňa a improvizované matrace, tam si sadnúť a premyslieť ďalší krok (je 40 stupňov v tieni a pršať treba nemá, takže je zbytočné ho stavať ).

A práve toto je vec, ktorá robí Tri zóny survivalu tak cennými: tá prvá vec, ktorá je tu potrebná, tak je sadnúť si, vydýchnuť si, upokojiť sa a až potom sa sústrediť na ďalšie myšlienky. Až vtedy, keď je toto všetko hotové, tak začnete s analýzou a zhodnocovaním vašej situácie za pomoci vecí / ľudí, ktoré máte po ruke. A to z globálneho pohľadu na veci, s dôrazom na myslenie "out of the box". Vidieť použitie pre vaše veci iné, než na aké boli navrhnuté, to je skutočne nesmierne užitočná vec.

Jazero pri západe slnka za hory

 Keď ste do prírody / na cesty vyrazili sami, môžete si dovoliť všeličo, máte menej krkov k živeniu a skôr nič nevyplašíte ako skupina, ale zase náklady na cestu leží len na vás, nehovoriac o fakte, že keď sa niekomu niečo stane, je tu tím v zálohe. Sólisti musí myslieť vždy minimálne o niekoľko ďalších krokov ďalej. Tým ale nechceme iste naznačiť, že tímy majú základne bezpečnosti (napísané miesto na stole, kde budete náhodne) ignorovať.

Prečo psychológovia často hovoria že "myšlienka je všetko"?

Dokonca aj v relatívne prehľadnej katastrofe, pri ktorej by človek v štandardnom stave ani na sekundu nezaváhal (požiar treba) a kedy máte na starosť len seba, aj toto je pre vaše fyzické telo, emócie a myseľ veľká výzva. Možno budete zranení, v strese, ale vaša jednoznačne najväčšia hrozba prichádza zvnútra. Áno, je to vaša myseľ! Vaša kombinácia myšlienok a prístupu je tá najdôležitejšia vec, ktorá ovplyvní, ako to s vami dopadne.

Fyzické problémy sú neuveriteľne náročné aj vtedy keď sú len samostatné (chrípka), ale predstavte si, že ich skombinujete. Dostať sa ako chorý z horiaceho domu už nie je tak jednoduché. Väčšina z moderných ľudí má ale vďakabohu veľké rezervy strán svojej výdrže a fyzickej kondície tj. vecí, ktoré takpovediac "znesú" (sú totiž zvyčajne veľmi dobre živení), nieto keď vezmeme do úvahy, že vám v tom výdatne v strese pomôže adrenalín. Vaše telo skrátka urobí všetko pre to, aby z daného miesta utieklo. Každý dobre vie, že nedostatok informácií / vedomostí o veciach sa dá dohnať experimentami, videním a deduktívnou stránkou vašej osobnosti. To sú ale ideálne podmienky samozrejme - emočný vodopád a zranenia (špeciálne dieťaťa či inej blízkej osoby) vašu myseľ uvedú do rozkladu. Akonáhle sa vašej duše zmocní mrazivé pazúry paniky a strachu, potom už vaše skutky nebudú naďalej vašimi činmi.

Zlý a negatívny prístup je rovnako neproduktívny v tejto veci - odčerpáva totiž morálku a vôľu k akcii vtedy, keď to najviac potrebujete. Neschopnosť, respektíve neochota pozrieť na veci jasným zrakom a zvážiť situáciu s odťažitou chladnou a pokojnou rozvahou vám zrejme zabráni všimnúť si niektorých / všetkých vecí, ktorých by ste mali. Osoba, ktorá si nemôže / nechce vizualizovať pozitívny výsledok svojho konania (a k nemu aj následne cielene smerovať), tak si pričiňuje na to, aby skončila veľmi zle. Asi každý si už všimol, že kam sa vydáva myseľ, tam potom nasleduje často aj telo.

Práve to sú dôvody (človeku vrodená túžba pred rizikom utiecť) čo spôsobujú, že človek zaváha zrovna v tú najdôležitejšiu chvíľu. A nezriedka si svoje ďalšie prežívanie paradoxne aj zbytočne zhoršuje! Filozofia "Tri zóny survivalu" vyžaduje podobné myšlienkové pochody, pretože jedine za tejto situácie podáte so svojím telom tie skutočne najlepšie výsledky.

Už sme to povedali niekoľkokrát, ale radšej to ešte raz zdôrazníme: buďte pokojní, buďte koncentrovaní a rozvážni. Jedine vtedy si aj totiž budete môcť byť na 100% istí že ste nezabudli na žiadny detail. Strach vám síce pomohol možno prežiť prvotnú hrôzu / útek z horiaceho domu, ale verte nám, ohľadom ďalšieho vášho prežívania je to čertovsky mizerný poradca...

Čo sú to "Tri zóny survivalu" a ako vám môžu byť na úžitok?

Podľa Lese Strouda / Survivormana je systém "Tri zóny survivalu" jednoduchý, intuitívny, ľahko na zapamätanie a skrz-naskrz logický systém. A postupuje v úplne logickom poradí: začína u vás a vecí, ktoré máte pri sebe, potom postupuje do vášho bezprostredného okolia až do vášho veľkého okolia.

Podľa vlastných slov Lese, pred tým, než urobíte absolútne čokoľvek, utíšte sa a upokojte sa! Keď to totiž urobíte, pomôže vám to utriediť myšlienky, zamestnať depresívnu hlavu a potom vykonať lepšie rozhodnutia, než s hlavou príliš rozjatrenou a bez niektorých kľúčových informácií, ktoré si spočiatku možno ani neuvedomujete. Toto nie je nejaká New Age-šialenosť, kde riskujete maximálne hemoroidy, infarkt, nadváhu a cukrovku za tridsať rokov, ale zásadné otázky vášho života a smrti (prípadne ďalších osôb blízko). Nezaslúžite si snáď, aby ste sa im preto venovali s čo najviac chladnou hlavou? Polovičaté riešenie často nepomôže a musíte byť preto v stopercentnej kondícii. Sú miesta, kedy život a príroda nedávajú druhú šancu a toto je dosť možno jedna z nich. Život nemá "Save" ani "Load". Preto je potrebné brať ho s veľkou vážnosťou, ale pozor aj na druhý extrém zase, nech nie ste príliš vystrašení vážnou situáciou natoľko, že premeškáte kľúčové rozhodnutie v optimálnej chvíli. Aj ako rybár musíte popustiť a zabrať až v správnu chvíľu.

Tri zóny survivalu sú v poradí tieto

Zóna 1. Vaše telo, šaty a vybavenie

Vtedy, keď oceňujete Zónu 1., tak sa berie do úvahy status vášho tela, mysle, rovnako ako vecí, ktoré máte hneď pri sebe. Ide o to, objektívne zhodnotiť svoje možnosti, nie je čas na falošné hrdinstvo ani drsné správanie macho-typov, pre ktoré ale často však život priniesol ako najhoršie to, že im priniesli inú objednávku v reštaurácii.

Ako vždy, vrhnite sa nadšene a starostlivo najprv na vaše emócie a myšlienky. Potom si preberte vaše telo - ste snáď unavení? Zranení? Hladní? Smädní? Dajte si čas a zvážte naozaj každučký detail. Nezabúdajte, že dokonca často aj veľmi ťažké zranenia človek prehliadne v prvom návale adrenalínu. Je vám teplo alebo zima? Aké má byť počasie čoskoro asi? Čo máte na sebe, je to naozaj zodpovedajúce lokálnym teplotám a ročnej dobe?

Teraz oceňte všetko svoje vybavenie - čo máte vo vreckách svojich a to vešerých, sumkách, vreckách batohu? Atď. Atď.

Ak so sebou máte ešte niekoho ďalšieho, vykonajte to isté aj z ich hľadiska. Mimochodom, jeden dôležitý detail: bude lepšie, keď toto zhodnotenie urobíte aj vy s už upokojenou mysľou. Ako skúsený zálesák (alebo teraz dnes už aj znalec ľudskej mysle) už tušíte, aké to všetko prináša úskalia. Keď spozorujete, že niekto z vašej skupiny je v zlom stave (fyzička, zranenia, emočný úraz, ...), budete musieť vziať do svojich úvah aj toto obmedzenie. Mnoho ľudí pri sebe nebude mať nič, možno sa im ale batožina odkotúľala pri páde niekam. Možno majú v batohu aj nejakú tú zabudnutú vec z minulej cesty na Island, ktorá vám prežitie inde radikálne uľahčí?

Ak toto všetko bolo starostlivo zváženo, vyskladanie z batohu aj vreciek a je zrejmé, že už žiadne ďalšie esá v rukáve nebudú, je preto na čase vydať sa do sekcie 2.

Zóna 2. Vaše okamžité prostredie

Čo sa týka Lese Strouda, tak tento pán definuje "vaše okamžité prostredie" ako pár desiatok metrov okolo vás (mentálna hranica je cca 90-100 m). Či už ste kdekoľvek na svete. Rozhliadnite sa a dôkladne zvažujte opäť: akéže zdroje vidím hneď okolo? Vidím tu nejaké rafty a člny? Alebo snáď staré vozidlá? Alebo snáď dokonca cesty? A čo nejaké prístrešie, či už prírodné alebo vytvorené človekom? A čo nejaké jedlé alebo nejako ukryté veci - voda, ovocie, zásoby v lekárničke v kufri, nástroje, ... Atď. Atď.

To ale nie je jediná vec, ktorú by ste si mali uvedomiť: povážte tiež to, či je vo vašom bezprostrednom okolí nejaké drevo pre udržanie / vôbec založenie ohňa. Dá sa drevo / iné palivo relatívne rýchlo získať (rozrezanie gumy pri bicykli)? Dá sa použiť akýkoľvek z prírodných či ľudských artefaktov / materiálov? Nezabúdajte, že autá sa dajú rozobrať prakticky na atómy: obsahujú palivo, auto-baterku (pre zapálenie ohňa alebo svietenie keď spojíte žiarovku so svetlom), sedadlá polstrované, podložky, vodu, drôty, plasty rôzne, ... A aj tieto veci sa dajú ďalej využiť (kyselina sírová v baterke na zámok zhrdzavený pri chate treba ide naliať).

Cieľom kroku / zóny 2. je pochopiteľne prinútiť vás uvážiť opäť väčšie hľadisko. Pritom je úplne nevyhnutné využiť všetko, čo máte pri sebe (zóna 1.) a aj to, čo ste našli hneď okolo (zóna 2.). Skrátka, vaši predkovia takto premýšľali cca milión rokov, pozrite sa na veci aj ich očami: čo sa mi môže tu v okolí hodiť pre prežitie? Verte nám, že sa budete sami diviť za chvíľu nad svojimi originálnymi nápadmi! Celé sa to dá poňať aj ako hra s usínajícím okolím v aute treba: "Keby ste spadli s malým lietadlom v horách, ako by ste prežili?". Ľudský mozog miluje problémy a ich riešenia - dajme mu je preto!

V ďalšej fáze (zóna 3.) sa pozrieme na hľadisko globálnejšieho pohľadu na okolie. Veci, zdroje a ďalšie vybavenie, ktoré získate v zóne 2. a zóne 1. pritom prakticky vždy úplne ovplyvní to, akým štýlom naďalej bude koncipovaný váš hlavný plán pre prežitie!

Cesta v tmavom lese na jeseň

 To, že narazíte na cestu, nemusí nutne znamenať, že je to niečo, čo vás dovedie k civilizácii. Mnoho ciest len občas používajú lesníci, prípadne sem zablúdi aj nejaký ten turista. Neoznačené cesty majú svoje čaro a pokoj, ale tiež svoje temné stránky. Šanca na pomoc je tu nižšia.

Zóna 3. Vaše prostredie v rozšírenom hľadisku

Táto zóna pozostáva (samozrejme) a opäť jednak z toho, čo ste úspešne "ukoristili" v zóne 1 a zóne 2. A ide o priestor asi tak 1-3 km okolo vás. Snažíte sa preto v zóne 3: nájsť čokoľvek, čo vám pomôže lepšie prežiť / prečkať noc / čo práve je priorita. Ide tu samozrejme o prežitie vaše (a možno aj ďalších ľudí), je preto nutné hľadať čokoľvek užitočného: lovecké chatky a chaty, posedy, krmelce, zruby, ... Ako ďaleko je asi k najbližšej ľudskej usadlosti? Aké sú najväčšie výzvy tejto zóny? Je to snáď nutnosť prekonania nejakej relatívnej vysokej výšky alebo snáď hlbokej rieky? Aká je najľahší cesta, ako sa niekam dostať? Aké asi tak budú tie najväčšie výzvy okolitého prostredia? Ako sa s nimi vysporiadať za pomoci vecí, čo mám, čo majú ostatní, čo vidíte okolo?

Ako rýchlo sa dá na dané ideálne miesto dostať? Dá sa tam ísť priamo? A má cenu to vôbec skúšať dnes / vôbec? Je lepšie zostať tam, kde ste? Aspoň na noc, respektíve dve? Môže sa na miesto dostať každý z vašej skupinky vo svojej aktuálnej kondícii? Sú okolo nás akékoľvek terénne a geologické útvary, aké sú dominanty a kadiaľ by mohla viesť cesta, poprípade aké sa dajú ľahko použiť k navigácii? Je počasie naklonené vašej situácii (žiadna hmla, skorý súmrak, ...)?

Kto ešte ďalší okrem vás a vašich spoločníkov vie, kde teraz ste? Máte tušenie, ako dlho to bude trvať, než si niekto všimne, že ste sa oneskorili a začne vás hľadať?

Je dôležité vo všetkých týchto prípadoch vedieť, či je odpoveď na tieto otázky jasne pozitívna, prípadne negatívna. Problém samozrejme je, že prakticky nikdy človek nemá o všetkých týchto otázkach absolútnu stopercentnú istotu. A vtedy je nutné dbať na to, aby človek nestavil príliš na jeho / niečí dojem či "možno". Keď niečo neviete naozaj (napríklad, či bude zajtra hmla na hrebeni, cez ktorý pôjdete), je nutné sa s tým zmieriť, ale pamätajte na to, že musíte mať v zálohe ďalší plán. A tak plánujte každučkú drobnosť.

Ako si to všetko mám dať dohromady?

Teraz teda viete, čo sú to "Tri zóny survivalu". Ako vidíte sami, je to vec maximálne efektívna, logická a jednoduchá. Tri zóny survivalu fungujú tak skvele samozrejme hlavne preto, že si ich aj človek v strese ľahko vybaví a počas minúty človek nasáva dáta, ktoré sú užitočné pre vaše ďalšie přežívacie plány. Nie je to úžasný pocit? Nebudete sa len tak poflakovať po okolí a ľutovať sa, poprípade si myslieť, že ide o koniec sveta. To nie je ani produktívne ani praktické.

Namiesto toho sa budete snažiť pobiť s vlastnými emóciami a prijímať pomalé postupné kroky na ceste z akejkoľvek katastrofy, do ktorej ste sa snáď dostali. Či už vlastným pričinením alebo nie. Dajme si teraz všetko vyššie povedané do jedného balíka a skúsme si prehrať, ako by to všetko fungovalo v jednej reálnej životnej situácii. Nasledujúci scenár nie je nič extrémneho ani nič nepravdepodobného, ale ako väčšina život ohrozujúcich situácií, je to každodenná situácia, ktorá nabrala trošku zlý smer. A ten by mohol časom mať nepríjemné, ba dokonca aj smrtiace následky z dôvody nejakej lokálnej smoly, prípadne vo viac smrteľnom kontexte (ste už prechladlí) a to z dôvodu predchádzajúceho zlého rozhodnutia.

Povedzme, že ste si vyrazili na bezprostredný a bezhlavý poldenný výlet naprieč menšími horami. Neplánujete nič extra náročného. Len tak po dobre prešliapaných / vyjazdených, hoci ale menej zcestovalých miestach a cestičkách.

Vzali ste si menší batoh, malú fľašu na vodu, granolovú tyčinku a k tomu ešte váš osvedčený digitálny fotoaparát. Vo vašich vreckách máte vašu šťastnú mincu a malý nôž zatváracieho typu (je to pomenší "Švajciarak"). Čo sa týka ročného obdobia, tak máme skorý jar a teploty vo dňu sú už príjemne mierne. Je pritom aj prekrásne ráno a nie je na dohľad žiadne mizerné počasie ani búrka.

Veci idú naozaj dokonale - čoskoro máte za sebou nejakých tých desať kilometrov z vašej cesty. Prešli ste okolo informačnej cedule, ktorá vás upozorňuje, kde nájdete najbližší horskú službu (povedzme asi tak necelý km určitým smerom). Potom sa rozhodnete zdolať najbližší nízky vrcholok na najnižšej hore v nejakom pohorí. Dáte si pauzu a polku vody aj tyčinky u nejakého toho pekného výhľadu. Posedíte a po nejakom času pokračujete.

Potom si všimnete, že sa teplota začína znižovať a nebo tmavnúť. Prekvapivá búrka sa evidentne chystá a už okolo seba rozprestrela mračná hustej hmly medzi horami v údolí. Vzduch sa radikálne ochladil a ľadové kvapky na vás začínajú kvapkať. Okamžite sa zastavíte a otočíte na ceste späť.

Ale čo čert nechcel - čoskoro je viditeľnosť úplne mizerná a dážď sa začína premieňať na skutočný "lejak". Nie ste na toto mizerné počasie pripravení, takže rýchlo ponáhľate po ceste späť k svojmu autu a pomaly kĺzate späť po stále viac rozbahnenej ceste dole. Ponáhľate, takže si neuvedomíte, že drevo bude kĺzať a keď na neho vstúpite, presne to isté sa aj stane, keď na jednu kladu vstúpite - zakopnete, pošmyknete, narazíte sa veľmi bolestivo a prepadnete cez okraj do vetiev.

Vaša vízia je stále rozostrena bolesťou, ktorá nemieni prestať. Vaše srdce uteká ako splašené, vy ťažko dýchate, cítite rastúci hrče po tele a vaše útroby zovrie ľadový strach z vzniknutej situácie. Začínate si totiž uvedomovať jej vážnosť. Pomaly sa začínate zbierať na nohy, keď v tú ranu sa ozve aj váš členok. Či presnejšie, veľká bolesť v ňom. A pomaly sa začne plížiť po celej vašej nohe. Ach nie...! To, čoho ste sa obávali, je tu: nadýchnete sa zvoľna, aby ste spomalili svoj rýchly tep srdca a začínate s úvahami, ako sa z tejto prekérnej situácie čo najlepšie dostať...

Kamenný most cez rieku v lese

 Zdržiavať sa prakticky kdekoľvek na svete v korytách potokov nie je dobrý nápad, pretože môže dôjsť k bleskovej záplave. Prúd vám podrazí nohy a už sa na vlhkom kameni sami nezdvihnete. Celá vec je o to horšia, že pršať nemusí tu, ale o 30 km ďalej, takže človek si v podobnom zákutí práve rozkladá tábor nič zlého netušiac.

Aká je analýza vzniknutej situácie z pohľadu "Troch zón survivalu"?

  • Zóna 1. - Máte neuveriteľnú bolesť hlavy, ktorá vám pomaly opúcha. Vaša vízia je ale v poriadku. Váš krk funguje, ako má, a vďakabohu ste si asi nezranili chrbticu. Necítite ani nutkanie na zvracanie, čo je perfektné, pretože otras mozgu je to posledné, čo v tejto situácii potrebujete. Väčšie starosti vám ale robí členok. Je opuchnutý a aj keď sa môžete hýbať, je to len tak tak. Rýchle opúcha a začína bolieť stále viac a viac. Možno je to škaredé natiahnutie / natrhnutie svalu, možno nemenej škaredá zlomenina, to si ešte nie ste istí. Oveľa horšie ale bude náhle ochladenie, keďže ste skrz-naskrz premočení kvôli búrke. Je vám jasné, že hypotermia bude čoskoro veľký problém. Pád z výšky navyše rozbil vašu fľašu, takže na dne zostalo len pár hltov vody. Ste aktuálne ale inak vo veľmi slušnej fyzickej kondícii a aj pomerne slušne hydratovaní. Váš batoh aj vaše šaty sú špinavé a premočené, ale inak nepoškodené.
  • Zóna 2. - Ste obklopení štandardnou lesnou zostavou: stromy, spadnuté vetve, tráva a rastliny. Ďalším iným človekom vytvorený kus materiálu, čo máte okolo je starý obal z akéhosi jedla, čo tu niekto vytrousil / možno aj vyhodil cielene. Realita je ale taká, že nemáte ani žiadne veci na vytvorenie ohňa a aj váš nedostatok zručností v tejto oblasti by silne obmedzovali vaše prípadné šance na úspech, nieto keď je všetko teraz kompletne mokré. Jedna vec ale vyzerá užitočne - vidíte niekoľko pevných klestí zhodených búrkou, z ktorých by dozaista šlo vyrobiť improvizovaný prútik / barlu.
  • Zóna 3. - Nikto nevie, že ste tu. Ako naschvál ste zrovna nikomu neprezradili / ani nenapísali, že sa sem chystáte vyraziť a ani nehrozí, že by sem niekto dorazil včas. Táto oblasť má dobrú horskú službu, ktorá je pekných pár kilometrov späť, či sa tam teda vydáte. Ísť smerom na vrchol určite nie je teraz dobrý nápad. Ale pamätáte si, že cesta išla stredom údolia po celú dobu, takže stačí sa držať čo najnižšie v horskom sedle a skúsiť zliezť k ceduli. Je isté, že čoskoro potom narazíte na plochejšie prostredie. Tam budete môcť premyslieť, či sa skúsite dostať do horskej chaty alebo počkať na záchranu. Dážď stále silnie a už sa začínate triasť zimou. Viete, že búrky v tomto ročnom období sú prakticky vždy rýchle, silné a krátke, takže viete, že za pár desiatok minút zákonite príde lepšie počasie. Keď sa budete hýbať, tak vám to veľmi pomôže zostať v teple. Ale budete musieť po celú cestu bojovať so svojim členkom.

Vykonanie plánu po dôkladnom zvážení

Napriek tomu, ako vás členok bolí, sa pomaly plážate a posúvate po ceste za výdatnej pomoci haluze, ktorú ste našli pod stromom. Radšej si urobíte hneď dve a pomaly sa presúvate krok za krokom dole.

Moc vám ale barle nesedí, našťastie si spomeniete na svoj malý nožík, za ktorého pomôcou sa vám ich podarí upraviť (po sadnutí na väčšom kameni) do ako-tak požadovanej podoby. Pre väčšie pohodlie si rozrežete aj ruksak a dáte ho ako improvizované podložky na konáre akoby podložky pod ruky. To nie je zlé. Skúsite sa do nich aj opatrne oprieť a konáre sa sotva prehnú. Výborne! Toto by malo chvíľu vydržať.

Odrezané pútka batohu si napcháte do vreciek spolu s nožom. Vyrazíte pomaly skrze údolia a smerom na koniec cesty, čo vás sem priviedla. Členky bolí stále viac. Ale pomaličky to dávate. Uplynula asi tak ďalší hodinka a dážď sa premenil v ničotu. Ba dokonca je tu v mrakoch aj prísľub svetla a Slnka. Ešte stále to vyzerá, že to bude trvať minimálne niekoľko hodín, než zapadne Slnko. Predstava trávenia noci v tejto bezpochyby chladnej noci nie je príliš lákavá. Nieto teraz.

Po ďalších dvoch hodinkách bolestivej a pracnej cesty sa prepracujete na koniec odbočky a k ceduli. Vyzerá to, že sú vám bohovia toho dňa naklonení, je tu horská chata nejakého pol kilometra po ceste. Sadnete si na chvíľu, jednak, aby ste si oddýchli a v druhom rade, neuškodí si opäť usporiadať myšlienky.

Viete, že horská služba by asi začala prečesávať cesty, keby si všimla, že ste tam zostali sami s autom do noci. Rozhodnete sa ale, že to vezmete radšej do horskej chaty, predsa len s podobne pochroumaným členkom by nebolo ľahké šliapať na pedále. Navyše, teraz je už cesta oveľa rovnejšia, aj keď viac rozbahnená, než hore.

Zvládnete to! A naozaj sa tak aj stane. Dosiahnete horskej chaty a ste bez seba šťastím, keď uvidíte svetla. Váš členok je teraz veľmi neodbytný s bolesťou, ale dávali ste si po ceste pozor, aby ste ho nijako extrémne zbytočne nezaťažovali. Napiť a ľad na členok, hovorí služba a vy neodvrávate. Služba zavolá záchranku a vy ešte potriasate hlavou v neuvereniu, ako rýchlo sa veci stali úplne beznádejnými na sprvu krásnej a obohacujúcej ceste.

Ako čakáte na doktora, hovoríte si, že už nikdy neurobíte niečo podobné a neskončíte v takejto situácii. Začínate s patričným plánovaním ciest, s dobre vybavenou krabičkou poslednej záchrany, extra nádobou na pitie a zásobami. A radšej ešte pridáte aj niečo proti dažďu - pončo je vynikajúca voľba, počuli ste od kamaráta kedysi z armády.

Vaše Trojzónové zhodnotenie surivalovej situácie vám ale rozhodne zachránilo život. Pomohlo vám totiž udržať hlavu nad vodou vtedy, keď išlo naozaj o krk - nepodľahli ste panike, čo z vás robí skutočného hrdinu.

Pár slov na záver

Trojzónová survivalová metóda je neoceniteľný, univerzálny systém pre jednoduché a racionálne zhodnotenie akejkoľvek vážnejšej situácie. Pomáha vám identifikovať vaše najväčšie problémy a razom nato vám z nich pomôže aj nájsť príhodné riešenie.

Les Stroud pozná svoje remeslo. A jeho jednoduchý systém je jeden z najlepších svojho druhu.

Osobne odporúčame si ho za-laminovať a dať do peňaženky / KPZ / batohu / bundy, ... A viete, že vám v núdzi vždy poradí. Určite ale tiež neuškodí, keď ho budete trénovať na svojich výletoch, za ktorých môžete riešiť akoby modelové survivalové situácie.

Nezabudnite - ono vôbec nevadí, že nie ste Les Stroud alebo Survivorman, ale aj napriek tomu môžete využiť jeho procedúr a zásad, ktoré mu už mnohokrát zachránili krk. Vždy totiž môžete použiť jeho metódu ku zvýšeniu šancí na to, že sa zo svojich výletov budete stále vždy a znova vracať.

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?
Naposledy prezerané
Nohavice MBDU® RipStop Helikon-Tex®
Ponožky so striebrom Batac Classic
Topánky LOWA® Z-8N GTX® C - čierne
Vojenské tenisky Altama® OTB Maritime Assault Low
KPZ - sada pre prežitie Basic Kit GERBER® Bear Grylls
Klobouk MFH® US GI Bush Hat Rip Stop
Nohavice Operator Combat MK.II Clawgear®
Multifunkčný nástroj Leatherman® Rebar®
Taktické nohavice PENTAGON® Elgon Heavy Duty 2.0
Služobná parka 3v1 Tactix Systems First Tactical®
Spací vak Travelpak Traveller Snugpak®
Krátke nohavice RAW VINTAGE SURPLUS® Airborne
Strelecké rukavice RANGEMAN Helikon-Tex®
Bunda SURPLUS M65 Regiment