Ako zabrániť zrážke so zverou

Zver a zviera nie je to isté!

Hoci sa môže zdať, že ide o obyčajné slovíčkarenie, tak vedzte, že zver a zviera nie je to isté. Naopak. V prípade zvieraťa nie je vôbec dôležité, či máte havarijné poistenie, čo si mnohokrát neuvedomuje hŕba vodičov.

Medzi zver počítame všetky divoko žijúce zvieratá. Napríklad zajaca, srny, diviaky, jelene a podobne.

Iný prípad nastáva u zvieraťa. Do tejto schémy sa počítajú všetky domáce zvieratá. Nemusí nutne ísť iba o psa, čo je jeden z najčastejších stretov vozidla s domácim zvieraťom.

Do tejto kategórie sa počíta napríklad ovca, koza, krava, kôň a ďalšie, teda aj zvieratá hospodárske. V tomto prípade nemusíte mať havarijné poistenie. Všetky škody vám musí uhradiť majiteľ, pretože jeho povinnosťou bolo zabezpečenie svojich zvierat tak, aby nedošlo k havárii. Preto nie je potrebné sa dvakrát rozmýšľať a váhať. Dopravnú nehodu riadne zdokumentujte a nebojte sa vymáhať akékoľvek spôsobené škody!

Štatistiky stúpajú

Na základe zistených štatistík poisťovní dochádza v každom započítanom roku o vyšší nárast dopravných nehôd spôsobených zrážkou so zverou. Podľa konkrétnej štatistiky poisťovne Generali v spolupráci s Centrom dopravného výskumu bolo zaevidovaných od októbra 2019 do marca 2020 takmer sedem tisíc dopravných nehôd (6980), čo môže znamenať nehodu na každých 7 kilometrov našich ciest. Vysoko alarmujúci je aj fakt, že za posledných desať rokov sa počet nehôd takmer zdvojnásobil, pričom nesprávnym manévrom vodiča došlo aj k usmrteniu niekoľkých osôb.

Sedemtisícové číslo nie je v žiadnom prípade konečné, pretože musíme brať do úvahy, že mnoho nehôd vodiči jednoducho nenahlási!

Za vysoké číslo môžu predovšetkým dve veci. Rapídny nárast automobilovej prevádzky a premnoženie lesnej zveri. Z toho teda vychádza, že k najčastejším kolíziám dochádza so zverou srnčou, zajacmi a diviakmi. Vzácnejšie, ale o to oveľa horšie nehody vznikajú napríklad s danielmi, prípadne jeleňmi...

Vysoké škody

Priemerná škoda na automobiloch je 40 000 korún, však záleží na tom, ako drahé vozidlo bolo poškodené. Aj nepatrný "ťukanec" s drahším autom môže znamenať desaťtisícové škody, pričom priemernú škodovú udalosť môže vysoko prevyšovať.

K najčastejším škodám dochádza na svetlách automobilu, predovšetkým na mlhovkách a na nárazníku. K menej častým, ale z hľadiska škody veľmi závažným, je prerazenie chladiča, prípadne aj poškodenie čelného skla.

Stret so zverou nemožno vopred vylúčiť

K vážnym stretom najčastejšie dochádza v jarných a jesenných mesiacoch. Riziková je dvadsiatidruhá hodina a hodiny tesne pred svitaním. Nemožno vopred zaručiť bezpečné miesto, kde si vodič môže dovoliť ísť vyššou rýchlosťou a úplne vypustiť myšlienku, že mu kedykoľvek môže vbehnúť zviera pod kolesá. Ani v zástavbe nemusí byť úplne bezpečne, ako sa presvedčil sám autor, ktorý v nočných hodinách uprostred obce zrazil srnu, ktorá bola od najbližšieho lesa vzdialená viac ako pol kilometra, pričom cesta do lesa viedla cez hustú sieť domov a oplotených záhrad!

Z pohľadu vodiča môže k nežiaducej aktivite lesnej zveri dochádzať pri poľných prácach, ako je kosenie, orba a iné spôsoby obrábania pôdy. Predovšetkým diviaky radi napríklad kukuricu, jačmeň alebo raž. Ak je v okolí vyvíjaná akákoľvek poľnohospodárska činnosť, pravdepodobne bude nasledovať vzdialenie tejto zveri a tým spojený väčší pohyb. Tým samozrejme vzniká vyššie riziko stretu.

Za zvlášť nebezpečné miestá môžeme považovať aj okraje menších obcí alebo miestá, kde cesty pretínajú lesy. Prechádzanie zveri z jednej časti lesa do druhej je pre lesnú zver úplnou samozrejmosťou a celkom iste nás nemôže prekvapiť, že najrýchlejší spôsob prechodu je práve cez cestu.

Pozor na repku!

Zvláštnu opatrnosť vyžadujú aj miestá, kde sa vyskytuje repka. V súčasnej dobe je repka pestovaná približne na 20% všetkej poľnohospodárskej pôdy v Česku, čo je skutočne vysoké číslo. Konzumácia repky má predovšetkým pre srnčiu zver vážne následky. Keď predovšetkým v jarných mesiacoch srnčia zver konzumuje samotnú repku a nekombinuje ju s iným druhom rastlinnej potravy, dochádza k oslabovaniu ich organizmu, pričom postihuje pečeň, srdce, pľúca a nezanedbateľnou mierou pôsobí na nervovú sústavu.

V takejto fáze stráca srnčia zver svoju plachosť. Nezriedka môžeme vidieť stojacu srnu uprostred cesty a pred blížiacim sa vozidlom nemusí vôbec uhnúť.

Keď sa už stretu nedá zabrániť

Zabrániť stretu s lesnou alebo aj domácou zverou môže byť veľmi ťažké. Keď je isté, že taký konflikt sa nedá vyhnúť, snažte sa o čelný náraz. Nie je dobré uhýbať, obchádzať alebo rovno strhávať volant. Pri prudkom uhnutí existuje veľmi reálne riziko, že v protismere sa nakoniec stretnete s protiidúcim vozidlom a takýto konflikt môže mať fatálne následky predovšetkým v ohľadu na zdravie cestujúcich oboch vozidiel.

Aj prudké strhnutie volantu môže spôsobiť nežiaducu kolíziu s protiidúcim vozidlom, prípadne zrazenie iného účastníka cestnej premávky. Navyše riskujeme vážne poškodenie vozidla, pretože "poslať" vozidlo do priekopy či mimo cesty môže vyjsť oveľa drahšie, než čelný stret so zverou!

Všetko samozrejme záleží na skúsenostiach vodiča a spôsobu, ako celú situáciu vyhodnotí. Všeobecne platí, že čelný náraz je v takomto prípade najlepšom východiskom.

Treba počítať s tým, že vozidlo nezastaví ihneď. Pri päťdesiatkilometrovej rýchlosti je brzdná dráha približne 28 metrov. Pri mokrej, namrznutej alebo zasneženej ceste je dĺžka brzdenia oveľa vyššia, pričom hrozí reálne nebezpečenstvo šmyku auta. Veľký vplyv na brzdnú dráhu má aj veľkosť dezénu pneumatík.

Diaľkové svetlá

Upozorniť, že sa blížime k zveri, nás môžu záblesky ich očí. Svetlo sa od nich odráža a môžeme teda pozorovať dve "svetielká," ktoré sa môžu aj hýbať. V takom prípade vodič urobí najlepšie, ak zníži rýchlosť a vypne diaľkové svetlá. Lesná zver sa v tomto smere neodlišuje od ľudí, a preto prudké svietenie do očí im môže veľmi vadiť. Diaľkové svetlá prispievajú k ich zmätenosti. Veľmi často sa stáva, že vyplašená zver čaká do poslednej chvíle a vyskočí až v bezprostrednej blízkosti blížiaceho sa vozidla.

Čo robiť po zrážke zverou?

Vodič urobí najlepšie, ak na miesto privolá políciu. Asistencia polície, zadokumentované nehody a vyplnený protokol poslúži v prípade poistného plnenia. Ak poistka vášho vozidla neobsahuje poistenie so zrážkou s lesnou zverou, nikto vám škodu neuhradí. Nemožno ju vymáhať ani na poľovníckom združení, na ktorého poľovných pozemkoch sa nehoda stala.

Avšak aj tak je potrebná asistencia polície, ktorá uvedomí poľovníkov, že v okolí sa nachádza zranená alebo zabitá zver. Do príchodu polície je nutné zabezpečiť miesto nehody výstražným trojuholníkom a spustením výstražných svetiel.

V žiadnom prípade z "milosti" nezabíjajte jatočnú zver. Právo usmrcovať náleží iba riadnym členom poľovníckeho združenia. V opačnom prípade môže byť takéto konanie kvalifikované ako trestný čin.

Zároveň si nesmiete jatočnú zver privlastňovať. Ak sa takéhoto činu skutočne dopustíte a bude vám dokázaný, obvineniu z trestného činu pytliactva sa pravdepodobne nevyhnete.

V žiadnom prípade sa nepribližujte k poranenej zveri! Z minulých článkov vieme, že poranená zver môže byť veľmi nebezpečná. To sa týka predovšetkýmčiernej zveri(diviakov), ale veľmi nebezpečným sa môže stať aj srnec, ktorý parožím môže spôsobiť vážne zranenia. V extrémnom prípade aj smrť! U väčších zvierat, ako napríklad daniel alebo jeleň nie je, o ich nebezpečnosti potreba viesť dlhých debát.

V kocke povedané

• Zo všetkého najdôležitejšia je prevencia. S divokou zverou alebo domácim zvieraťom sa môžete stretnúť aj v zástavbe. U divokej zveri sú vysoko exponované miestá, kedy cesty pretína les, okraje obcí alebo dlhé lány polí.
• Majme na pamäti, že divá zver predovšetkým v chladných mesiacoch roka má tendenciu sa združovať. Preto prebehnutie jedného kusa cez cestu nemusí byť konečné. Naopak. Je vysoko pravdepodobné, že v blízkosti budú ďalšie kusy, ktoré môžu nasledovať svojho predchodcu.
• K najväčšiemu počtu stretov dochádza v jarných a jesenných mesiacoch.
• Najrizikovejšia je doba po zotmení a tesne pred svitaním. V žiadnom prípade nemožno očakávať, že v hlbokej noci alebo cez deň neexistuje nebezpečenstvo.
• Buďte obozretní a pozerajte sa. Ak v okolí prebiehajú poľnohospodárske alebo lesnícke práce, môže takáto činnosť viesť k väčšej aktivite zveri, ktorá inak v pokoji odpočíva v dostatočnej vzdialenosti od cesty.
• Zvláštnu opatrnosť venujte v miestach, kde rastie repka. U srnčej zveri dochádza pojedaním repky k poruchám činnosti nervovej sústavy - strácajú plachosť a prirodzenú obozretnosť!
• Ak v diaľke uvidíte odraz očí zveri, vypnite diaľkové svetlá a znížte rýchlosť vozidla tak, aby bolo možné vždy bezpečne zastaviť.
• Najbezpečnejší je čelný stret. Strhávať volant alebo obchádzanie môže mať fatálne následky ako pre vozidlo, tak aj pre celú posádku, vrátane ostatných účastníkov cestnej premávky.
• Po priamom strete zavolajte políciu a trvajte na zadokumentovaniu nehody. Pred príchodom polície zabezpečte miesto výstražným trojuholníkom a spustite výstražné svetlá. Polícia následne uvedomí poľovnícke združenie, že sa v okolí nachádza poranená alebo mŕtva zver.
• Nepribližujte sa k poranenej zveri - môže byť veľmi nebezpečná. Z vlastnej vôle ju ani nezabíjajte. Týmto právom disponujú vybraní členovia poľovníckeho združenia. V žiadnom prípade si zrazenú zver nevyvážajte. V opačnom prípade môžete byť obvinení z trestného činu pytliactva.

Záver

Problematika stretu s divokou zverou, poťažmo zvieraťom, je v poslednej dobe viac než aktuálna. Nahlásených nehôd a poistných udalostí naďalej dalo by sa povedať nekontrolovateľne stúpa. Ak si vezmete k srdcu pár vyššie záhlavných pravidiel, šanca, že sa niečo stane vám, vozidlu alebo vašim blízkym, je o niečo menšia. A minimalizovať riziká je v prípade náhodných stretov na ceste dôležitým vybavením každého skúseného vodiča...