Sortiment

Zbrane československej armády

27.4.2020 | Zábava, voľné chvíle | Lukáš Rojek | Doba čítanie: 12 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Moderná doba je plná moderných riešení, ktoré zasahujú do všetkých priemyslov. Niet teda divu, že aj armáda má svoje nové zbrane a svoje nové riešenia. CZ Phantom pri páse, CZ 805 BREN v ruke a vzor 95. na sebe. Nie je to však tak dlho, kedy naša krajina nemala tak moderné zbrane. Nie je tomu tak dávno, čo sa naša armáda sformovala. Nie je tomu tak dávno, čo miesto útočnej automatickej pušky zvieral československý vojak celkom inú zbraň. Aké zbrane boli v prvej republike našou armádou používané? Tejto téme by som sa na nasledujúcich riadkoch rád venoval. Povieme si, ako to vyzeralo v roku 1918, aké zbrane, ale aj rovnošaty sa používali a ako vývoj pokračoval. Nejaké veci vezmeme hopom a u niektorých sa zastavíme. Ste pripravení?

Nútení aj dobrovoľní

Pri vypuknutí prvej svetovej vojny, známej tiež ako Veľkej vojny, bolo Československo súčasťou Rakúska-Uhorska. Prišiel teda jasný povolávací rozkaz, ktorý nariaďoval českým a slovenským občanom nastúpiť do vojenskej služby a pochodovať na front. Nie všetci však chceli bojovať na strane ríše, a preto sa odtrhli a pripojili k légiám, aby mohli bojovať za stranu Trojdohody. Výstroj a výzbroj v týchto rokoch sa teda veľmi líšia. Na strane Rakúska-Uhorska je jednotná, ale v légiách záleží, na strane akej krajiny český legionár bojoval. Talianske, britské, ruské, ale aj americké légie mali iné rovnošaty, inú výzbroj, inú výstroj.

Československí vojaci zažívali v rakúskouhorskej armáde ťažké straty. Rakúsko-Uhorsko často zaznamenávalo aj 50% straty v bojoch.

Krušné začiatky

Po rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy sa konečne v roku 1918 sformovala Prvá republika, sa začala formovať aj armáda. Z týchto dôb sa toho bohužiaľ o rovnošatách aj zbraniach moc nevie. Na webe koluje mnoho fotiek, kedy sa rovnošaty líšia. Fotky sú navyše čiernobiele, takže možno ťažko určiť, čo vlastne má vojak na sebe a akú to malo farbu. Samozrejme vieme, že počiatočné rovnošaty boli zelené a sivé. Záležalo, o akú jednotku sa jednalo.

Zbrane sú v tomto období tiež veľmi rôznorodé. Kým najpoužívanejšie pušky boli Mannlicher M1895, objavujú sa aj iné pušky typu Springfield alebo ruský Mosin. Aby ste dobre pochopili situáciu, koncom Veľkej vojny všetko zďaleka neskončilo. Formovanie Československa bola veľmi delikátna vec sprevádzaná krutými bojmi o obhájenie územia. Bojovalo sa tak s nemeckými separatistami, Poľskom, ale aj Maďarskom. Až v roku 1920 došlo k rozpusteniu posledných dobrovoľníckych zborov a bola prijatá novelizácia, ktorá určovala pluky Československej armády. Navyše sa v tomto roku vracali légie československých légií z Ruska. Normovanie teda mohlo započať.

Československo zažilo v roku 1919 takzvanú sedemdňovú vojnu s Poľskom. To sa nechcelo vzdať Tešínska.

Jasne dané dvadsiate roky

Kým počiatky boli trochu neviazané, ďalší postup už bol v rytme domácej výroby. V roku 1921 tak nastupuje uniforma vzor 21., o pár rokov neskôr opakovacia puška vz. 24, pištoľ vz. 24, alebo ťažký guľomet vz. 24. Ako je vidieť, Československo sa snažilo o vlastnú výrobu, dbalo na kvalitu a spoľahlivosť. Bohužiaľ zbrane trpeli roztriešteným strelivom, čo bola škoda.

Zelená vládne svetu

Prvé československé rovnošaty boli, ako som už prezradil, vz. 21. Svojím vzhľadom boli podobné britským a čiastočne americkým uniformám. Farba bola zvolená zelená. Blúzky mali priestranné prsné vrecká, schované zapínanie a výložky na golieri. Podľa farby výložky šlo ľahko spoznať, o akú jednotku sa jedná. Napríklad červené bolo delostrelectvo, vínová pechota, žlté jazdectvo, a tak ďalej. Nohavice boli rovnakej farby s priestrannými vreckami. Hnedé kožené topánky dopĺňal opasok, ktorý sa zapínal cez blúzu. Ako pokrývka hlavy slúžila vychádzková alebo poľná čiapka, tak zvaná lodička.

Bojová výbava nahrádzala čiapku bojovou prilbou. Na opasku sa nachádzali štyri sumky na strelivo. Na chrbte bol tlumok.

Od pištole po guľomet

Na rozdiel od uniforiem nachádzam v zbraniach trochu viac záľuby a poťažmo aj informácií. Pôvodná armáda si veľa zakladala na bojaschopnosti. Z nedostatku skúsených vojakov sa uzatvárali zmluvy napríklad s Francúzskom, ktoré poskytovalo skúsených veliteľov. Po roku 1920 sa konečne armáda vyostrila do správnych tvarov a mohlo sa začať s rozmýšľaním výzbroje.

Skvelá a nenahraditeľná spoločníčka vz. 24

Základnou zbraňou Československej armády bola od počiatku puška. Pôvodne sa používali predovšetkým pušky Mannlicher M1895. V roku 1921 však zakúpila vláda celkom 57 000 opakovacích pušiek Mauser 1898, tiež známych ako Kar. 98. Tieto pušky pochádzali z tzv. holandského bloku, boli zabavené pri odzbrojovaní nemeckých divízií na území Holandska.

Rýchlo sa prišlo na to, že pušky boli o poznanie lepší ako Mannlicher, čo ukazovali predovšetkým bojové skúsenosti. Vláda sa preto rozhodla, že ako vzor prvej českej pušky pôjde práve Mauser 1898. Po prvých variantoch a úpravách vzniká opakovací puška vz. 24 kalibru 7,92 x 57 Mauser. Puška mala úsťovú rýchlosť 823 m/s s dostrelom až 2 000 metrov. Vážila 4,2 kg, čo na tú dobu bola veľmi dobrá váha. Z výzbroje bola stiahnutá až v 80. rokoch.

Pušky boli tak úspešné, že sa začali vyvážať do celého sveta. Dostali sa tak napríklad do Rumunska, Japonska, Číny alebo Iránu, kde jej podľa Brna prezývali Berno.

Puška bola od roku 1940 vyrábaná ako pre nemecký Wehrmacht, tak pre slovenskú armádu

Všadeprítomný pomocník pištole vz. 24

Okrem pušky bolo potrebné vojsko vyzbrojiť tiež záložnými zbraňami, pištoľami. Klasický vojak na ňu nemal nárok, bola to skôr záležitosť dôstojníkov, ktorí naopak nenosili dlhé zbrane. V roku 1920 bola zakúpená od spoločnosti Mauser patentová dokumentácia, na ktorej základu vznikla pištole vz. 22. Bohužiaľ trpela od začiatku pomerne zásadnými ťažkosťami. Pravidelne zlyhávala a jej produkcia nebola dostatočná. Na základe nej bola roku 1924 navrhnutá pištoľ vz. 24, a to v Strakoniciach. Bola odskúšaná a o rok neskôr putovala do sériovej výroby.

Pištoľ vážila prázdna necelých 700 g. Štandardne mala celokovovú konštrukciu s drevenými črienkami a zásobníkom na 8 nábojov. Ráže bola zvolená 9mm Browning. Tu je vidieť ona nesúrodosť streliva. Ráže 9mm Browning, teda 9x17 mm, nebola toľko používaná ako napríklad 9.x19 Para. Pištoľ mala krátky záklz, úsťovú rýchlosť cca 300 m/s a účinný dostrel 50 m.

Z radov armády sa pištoľ dostala aj k žandárstve. Zažila niekoľko ďalších modifikácií napríklad na pištoľ vz. 27, alebo napríklad vz. 29 v kalibru 9 mm Para.

Štekajúci guľomet vz. 26

Ľahký guľomet vz. 26

S uspokojeným dopytom po pištoliach a puškách sa obraciame k trochu viac automatizovanému riešeniu. Československá zbrojovka založená začiatkom 20. storočia v Brne mala jednu hlavnú úlohu - Komplexne riešiť otázku obrany v Československu. Preto prišli s ľahkým guľometom vz. 24. Ten zostal vo fáze prototypu. Poslúžil však k vyššiemu účelu. Poslúžil ako vzor pre absolútne ikonický ľahký guľomet vz. 26.

Tento ľahký, vzduchom chladený guľomet, vystupoval z vlastného riešenia Československej zbrojovky. Jeho konštrukcia bola úplne revolučná. Pod hlavňou viedlo plynové potrubie, ktoré zbieralo prachové plyny vzniknuté po výstrele. Pomocou piestu bola táto sila prevedená do pracovného mechanizmu záveru. Po výstrele tak vzniknuté plyny stlačili piest, ktorýpreniesol tlak až k záveru. Ten sa záklzne otvoril a v tejto polohe zostal. Zbraň totiž operovala s otvoreným záverom. Zásobník sa nasadzoval z hornej strany a niesol buď 20, alebo 30 nábojov. Ráže bola zvolená nemecká 7,92 x 57 mm, čo bola veľmi silná ráže. Úsťová rýchlosť dosahovala 750 m/s s dostrelom až 3 500 metrov. Kadencia dosahovala 200 rán za minútu.

Konštrukcia sa zameriavala na jednoduchosť čistenia a výmeny, spoľahlivosť a jednoduché ovládanie. Guľomet mal integrovanú dvojnožku a vážil 8,9 kg. Vďaka nej mohol obsluhovať len jeden vojak.

Vz. 26 sa stal ikonou ľahkých guľometov. Jeho systém bol vzorom mnohých guľometov po celom svete vzniknutých do súčasnosti. Export zaznamenal 145 000 vyvezených kusov do celého sveta. Medzi zákazníkmi bola napríklad Čína alebo Izrael.

Vz. 26 je priamym nástupcom britského ľahkého guľometu BREN. Skratka označuje slová Brno a Enfield.

Ťažký vz. 24

Posledným zástupcom strelných zbraní prvorepublikovej armády je ťažký guľomet vz. 24. Rád by som zase napísal, ako rýdzo česká konštrukcia dobila polku sveta so statisícovým exportom. To tu však nie je.

Všetky zbrojovky sa v rokoch 1921-1923 sústredili na vývoj ťažkého guľometu, ktorý by im získal kontrakt s armádou, a tak istotu stabilného príjmu. Bohužiaľ, všetky guľomety boli neuspokojivé, a tak sa armáda rozhodla, že zostane pri doteraz používanom guľometu Schwartlose MG. Pôvodom ťažký guľomet rakúskouhorskej armády bol odskúšaný, spoľahlivý a tiež hromadne rozšírený. Bohužiaľ používal kalibre 8 mm, čo sa mu stalo osudným.

Problém bol taký, že sa v armáde používalo až moc rozdielnych kalibrov, preto prišiel príkaz na ich zjednotenie. Všetky pušky a guľomety tak dostali jednotné kalibre 7,92 mm systému Mauser.

Tohto nariadenia sa najlepšie chytila Zbrojovka Janeček, ktorá systém guľometu Schvarzlose modifikovala na kaliber 7,92 mm. Guľomet bol odskúšaný a jeho produkcia mohla započítať. Jednalo sa o vodou chladený ťažký guľomet s dĺžkou hlavne 630 mm. Úsťová rýchlosť dosahovala 835 m/s s dostrelom 3 500 metrov. Vďaka vodnému chladeniu dosahovala rýchlosť streľby až 520 rán za minútu. Hmotnosť aj s podstavcom mal 44,2 kg. Podstavec tvoril necelú polovicu váhy. Prísun nábojov zaisťoval látkový pás s 250 nábojmi.

Československo, krajina ikonických zbraní

Tak čo si o tom myslíte? Pravda je taká, že okolité štáty mali nového suseda. Suseda, ktorý tvrdo drie a len tak sa nevzdáva. Malá zemička tak bola jednička ako v ťažkom priemysle, tak aj v tom zbraňovom. Československé zbrane sa tak dostávali do celého sveta, čo pokračovalo aj napríklad so samopalom vz. 23 alebo vz. 58.

Celkovo je to trochu smutné. Mali sme síce špičkové zbrane, skvelú a odhodlanú armádu, ale to nám bolo na začiatku nadchádzajúcej vojny k ničomu. Dlho pilované konštrukcie svetovo známych zbraní tak nedostali príležitosť k obrane krajiny, ktorá ich stvorila. Naopak boli často vyrábané pre nepriateľov a slúžili tak v radoch Wehrmachtu.

Autor článku
Lukáš Rojek
Lukáš je dlhoročným nadšencom do outdooru a military. Jeho záľubu v chladnej a palné zbrane doplňuje športom a získavaním nových skúseností. V našom Magazíne sa sústredil ako na ľahšie témy, tak i na tie komplikovanejšie. Momentálne ho môžete vidieť na našom YouTube kanáli, kde Vám predstavuje naše produkty.
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?
Naposledy prezerané
Teleskopický obušok EKA 51 CAMLOCK Bonowi 21
Softshellová bunda Anorak Mistral Helikon-Tex®
Topánky AKU Tactical® Selvatica Mid GTX®
Boty LOWA® Zephyr GTX® LO TF
Set blůza + kalhoty ACU Rip Stop PENTAGON®
Flanelová košeľa MBDU Helikon-Tex®
Bavlnené SECURITY tričko II Mil-Tec® - čierne
Sumka na 2 zásobníky Tasmanian Tiger® DBL Mag - Multicam®
Batoh Wisport® SilverFox 2
Ľahká zateplená bunda Nebbi Mig Tilak Military Gear®
Bunda Hopwood Anorak Vintage Industries®
Nepromokavá funkční bunda COLD Mil-Tec®
Opasok First Tactical® Range 1,75
Brašna na rameno Entity™ Crossbody Maxpedition® Small - Charcoal