Známe aj neznáme mená histórie: Richard Marcinko

Richardovo mladosť

Hoci má Richard Marcinko pôvod na Slovensku, jeho rodisko je cez pol sveta inde. Narodil sa totiž Georgovi a Emilii Terézii Marcinko v malom americkom mestečku Lansford v štáte Pensylvánii. Richard pochádza z baníckej rodiny a do Ameriky emigrovali už jeho starí rodičia. Ako študent Richard príliš nebodoval, pretože kvôli svojej výbušnej povahe strednú školu najprv nedokončil. Skúsil teda šťastie u námornej pechoty, ale tam ho bez dokončeného vzdelania neprijali. Pochodil až u amerického námorníctva, kam Richarda prijali ako radistu. Dlho sa však tu nezdržal, pretože ho to nebavilo. Marcinko bol už od mladí veľmi akčný muž, pridal sa teda k Underwater Demolition Team, kde sa dostal aj k tým nebezpečnejším akciám. Zároveň si dokázal dokončiť strednú školu a potom aj vysokú. U potápačov sa Marcinkovi skvele darilo a jeho nadriadení s ním boli nadmieru spokojní. Marcinko si však chcel dokázať oveľa viac, a tak sa koncom šesťdesiatych rokov stal členom jednotiek SEAL.

Vojna vo Vietname

Keď bola vojna vo Vietname už rozpútaná, stal sa Richard Marcinko veliteľom jednotky SEAL Team Two a v roku 1967 sa so svojou jednotkou vybral dobiť vietnamský ostrov Ilo-Ilo. Marcinko vo funkcii veliteľa tímu SEAL Team Two vykonal nájazd so svojou jednotkou na tento ostrov, kde potopil niekoľko lodí nepriateľských vietnamských protivníkov a zlikvidovali veľkú časť Vietcongu. Za tak veľké oslabenie svojich protivníkoch vypísal nepriateľský Vietcong odmenu za Marcinkovu hlavu. Dostať ho sa však nikomu nepodarilo, a tak Marcinko mohol pokračovať ďalej vo svojej vojenskej kariére. Táto akcia bola jednou z najúspešnejších v jednotkách SEAL, a tiež za ňou bol Marcinko náležite odmenený prvou zo svojich štyroch bronzových hviezd a krížom chrabrosti so striebornou hviezdou.

Ďalšou z Marcinkových akcií proti Vietcongu bola operácia tiež známa ako ofenzíva Tet. Práve tu vydal Richard svojej rote príkaz, aby spolupracovala so špeciálnymi jednotkami Armády Spojených štátov v meste Chau Doc. Vtedy sa v tomto mestečku zvrtla pouličná prestrelka, pri ktorej bolo hlavným cieľom zachrániť americké zdravotné sestry a personál, ktorý bol zajatý v miestnom kostole a nemocnici.

Po bojoch vo Vietname sa vrátil Marcinko do Spojených štátov a bol povýšený na nadporučíka. V roku 1973 čakala Richarda Marcinka ďalšia misia, tentoraz v Kambodži. Tam dostal za úlohu pôsobiť ako námorný atašé a slúžil v Kambodži po dobu osemnástich mesiacov. Keď sa vrátil späť do Spojených štátov, prevzal velenie jednotky SEAL Team Two.

Protiteroristická jednotka

Počas roka 1979, kedy vypukla iránska kríza, bolo zadržaných niekoľko amerických diplomatov na ambasáde v Teheráne. Na úkor toho sa stal jedným z veliteľov útvaru Terrorist Action Team, Ktorý bol vytvorený práve kvôli oslobodeniu amerických zajatcov. Panovali však obavy, že sa akcia nepodarí, a tak bol Marcinko poverený vytvorením nového protiteroristického tímu. Vytvoril teda SEAL Team Six. Všetkých mužov, ktorí boli členmi tejto osobitnej jednotky, vyberal sám Marcinko. SEAL Team Six viedol celé tri roky. Neskôr sa aj táto jednotka podieľala mimo ďalšej akcie na jednej z tých najvýznamnejších, ktorou bolo dolapenie celosvetovo hľadaného teroristu Usámu bin Ládina.

Tím Red Cell

Potom, čo sa Marcinko vzdal velenie SEAL Team Six, bol požiadaný zástupcom námorných operácií, či by vytvoril úplne novú jednotku, ktorá by bola schopná testovať námorníctvo, či je dostatočne odolné voči terorizmu. Marcinko teda začal vyberať 12 mužov naprieč jednotkami SEAL. Keď mal vybraných vhodných kandidátov, vznikla úplne nová jednotka, ktorá vystupovala pod názvom Red Cell. Tím mal za úlohu testovať námorné základne, jadrové ponorky, civilné letisko a americké veľvyslanectvo, či sú bezpečné. Vďaka tomuto tímu a Marcinkovu vedeniu bolo zistené, že by teroristi dokázali preniknúť do zabezpečených základní, jadrových ponoriek alebo dokonca do Air Force One a potom bez stopy zmiznúť. To nebolo práve žiaduce pre americkú armádu a vďaka tomuto zisteniu nastali v týchto zariadeniach obrovské zmeny. Špekuluje sa o tom, že táto operácia mala byť údajne zásterkou pre oveľa väčšiu operáciu, ktorou mal byť presun protiteroristických tajných zložiek po celom svete. Marcinko dokonca tvrdil, že sa jemu a jeho tímu Red Cell podarilo ukoristiť tajné kódy od jadrových zbraní.

Súdy a väzenie

Nie vždy sa však Richardovi Marcinkovi darilo a od roku 1989 začali ťahanice po súdoch kvôli údajnému vládnemu podvodu. V marci roku 1990 bol totiž odsúdený na dvadsaťjeden mesiacov vo federálnom väzení a k pokute. Dôvodom mala byť údajná sprenevera pri nákupe ručných granátov. Marcinko sa však k tomuto činu nikdy osobne nepriznal a tvrdí, že tento podvod bol sprisahanie a jednalo sa len o odhalenie ďalšieho slabého miesta v americkej armáde.

Život po živote v armáde

Richard Marcinko ukončil svoju aktívnu službu v roku 1989 po dlhých tridsiatich rokoch. Za svoje pôsobenie sa častokrát dostal k plneniu nebezpečných a náročných úloh. Po tejto životnej etape natočil film o jeho špeciálnych operáciách Red Cell a napísal veľmi úspešnú autobiografiu s názvom Rogue Warrior. Písanie Marcinka chytilo natoľko, že sa stal neskôr spoluautorom ďalších fiktívnych príbehov, ktoré nadväzovali práve na jeho prvú knihu.

Marcinko našiel svoje uplatnenie ako generálny riaditeľ bezpečnostnej firmy Red Cell International, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti súkromnej bezpečnosti. Prevádzkoval tiež svoju politicky konzervatívnu talk radio show v rádiu America pod názvom "Watch with Dick Marcinko". Stal sa tiež hovorcom Zodiac Maritime Training Academy, a tiež pracoval ako konzultant v televíznom seriáli FOX 24. Marcinko dokonca spolupracoval s firmou Strider Knives na výrobe série nožov, ktorá si niesla svoje označenie RW, podľa názvu jeho knihy Rogue Warrior.

Za svoj život sa Richard oženil dvakrát. Počas svojej vojenskej kariéry si tiež vyslúžil niekoľko vyznamenaní, ako napríklad Kríž za chrabrosť so striebornou hviezdou, niekoľko bronzových medailí či Légii zásluh. Aj cez dnes už jeho vysoký vek sa Marcinko stále venuje cvičeniu príslušníkov špeciálnych síl a svoju nebojácnu povahu nestráca ani dnes!