Hor sa do Afriky na vlastnú päsť! Fyzička, choroby a kriminalita - časť 2.

 Hrochy sú africkým evergreenom. Samci sú nervózni, stále si strážia územie, stádo a dokazujú svoju silu.

Ľudia

Keď sa chcete stretávať s ľuďmi, musíte im ísť naproti. Ak totiž trávite väčšinu času v parkoch, nemáte veľa príležitostí ich stretnúť. Dobrá príležitosť sú trhoviská. Tam však musíte najprv pretrpieť zjednávanie. Nemýľte sa - ja mám zjednávanie veľmi rád. Ovšem to ozajstné zjednávanie z Afriky rýchlo mizne. Doby, kedy som v Zimbabwe vyjednával drevené misy a obchod začínal slovami "Give me some t-shirt and choose what you want", aby potom chlapík s mojím tričkom v ruke spokojne povedal "OK, give me t-shirt and 100 dolars" . Tak tieto doby sú už preč. Ale keď máte šťastie, natrafíte na niekoho, kto má chuť tú starú hru hrať, môžete si urobiť kamaráta. Ovšem bude vás to stáť napríklad hodinu dve času. Naozajstné zjednávanie totiž stojí čas. A to je na ňom krásne, ale v dnešnej wifidotykovej dobe to len málokto ocení.

Berte stopárov. To je celkom pekný šport. Väčšinou sa z nich vykľujú ľudia idúci do práce. Viezol som chalana, čo išiel do rovnakého parku ako ja, lenže on bol ranger. Taky babu, ktorá zase ponáhľala na hraničný priechod, ktorý ja nemohol nájsť, takže sme si pomohli navzájom.

Pripravte sa ale, že keď zastavíte niekde na dedine, ste v prvom rade zdroj peňazí. Všetky rady z sprievodcov - snažte sa nevyzerať ako bohatý turista - tak tie sú dosť ťažko splniteľné. Možno vo veľkých mestách sa vám podarí splynúť s davom, ale keď zastavíte na vsi, kde chcete kúpiť chleba, už to, že ste prišli prenajatým autom, vás prezradí. Navyše v takých miestach sme bohatý turista každý. Takže lepšie je netváriť sa ako majster sveta, byť milý a niečo kúpiť. Osobne moc nerád dávam peniaze zadarmo. Nemyslím, že by to bolo správne. Ja si ich musel zarobiť, a tak by si ich mali zaslúžiť aj tí, kto je odo mňa chcú. Takže jo, kúpim tú stoličku, fajku, ovocie. Alebo mi inak pomôže. Dávanie vecí zadarmo tých ľudí nezachraňuje, ale ničí.

 Tento chalan sa o nás staral v drevorubačskom tábore v Mozambiku. Kvôli dažďu sme sa nedostali do parku Gorongosa, tak sme prenocovali v lese.

Príšerný Moribundus

Že chytí nejakú exotickú chorobu, to je veľký strašiak všetkých, kto by do Afriky radi. Ale keď si ujasníte, do ktorých krajín chcete, aké aktivity plánujete, do akých oblastí mierite a s kým sa budete stýkať, vyjde vám najčastejšie, že vlastne nič extra nepotrebujete. V rovníkových krajinách je to samozrejme zložitejšie. Tam je zase výhoda, že na mnohé choroby, ako na osýpky či tetanus, sme bežne očkovaní. Niekedy je vyžadované očkovanie proti žltej zimnici, ale to len v prípade, že do krajiny vstupujete zo štátu, kde sa choroba vyskytuje. Ak prichádzate z Európy, očkovanie netreba.

Potom sú choroby, ako brušný týfus, cholera a podobne, ktoré vám odporučí očkovať u nás v očkovacích centrách. A to je najlepšia doba na dôkladné zamyslenie. Idete len ako turisti a budete sa väčšinou zdržovať v národných parkoch alebo turistických rezortoch? Potom sú tieto vakcíny zbytočné. V prípade, že si varíte, ovocie si umývate a lúpate, pijete vodu, ktorú si kúpite v obchode, je riziko, že by ste sa nakazili, minimálne. Ak budete bývať s miestnymi, piť zo studní, mlák či iných miestnych zdrojov, potom je očkovanie presne pre vás. Dá sa povedať, že keď idete do krajín, ako je Namíbia, Botswana, Mozambik, Svazijsko, Zimbabwe, Zambia, nemusíte si s očkovaním príliš lámať hlavu. V bežnom režime sa skrátka nedostanete do situácií, v ktorých by ste sa mohli nakaziť.

Iná vec je malária. Tá sa vyskytuje v podstate vo všetkých afrických krajinách. Dokonca aj v púštnej Namíbii sa nájdu oblasti s výskytom malárie. Proti tejto chorobe sa neočkuje. Profylaxia sa užíva vo forme tabletiek. Predpíše vám ich každý lekár. Ich užívanie je dosť individuálna záležitosť. Niekto vedľajšie účinky má, niekto nie. Zažil som deti, ktoré boli úplne v pohode, aj dospelých tri týždne v depresii. Ako hovorím, individuálna voľba.

 Jedným z miest, kde vás môže stretnúť malária v Namíbii, je park Etosha. Vo februári bude pravdepodobne plný dažďa a na olovenom nebi budete môcť zahliadnuť letiacich plameniakov.

Mám na to fyzičku?

Určite. Prečo som si tak istý? Pretože to, čo chcete v Afrike podnikať, riadite vy. Ak nie ste stavaní na chodenie, neurobíte ani krok. Keď sa bez neho naopak nezaobídete, všade sa dá nejaký výlet, výšľap či túra urobiť. A ak uvažujete o niečom extra - vyliezť na vodopád Tugela Falls, dať si štvordňový trek v buši mimo cesty a kempy, zostúpiť na dno druhého najväčšieho kaňonu na svete alebo sa potápať so žralokmi - to vždy môžete premyslieť dopredu a pripraviť sa na to.

Pre "štandardnú" cestu do Afriky nie je žiadna extra kondícia potreba. Niekedy sa smejem, že k základným zručnostiam pri cestovaní Afrikou je schopnosť sedieť v aute. Je to tak. Dlhé prejazdy sú v podstate na dennom poriadku. Je to veľký kontinent, jednotlivé krajiny sú oveľa rozľahlejšie ako naše srdce Európy. A tak je treba počítať s tým, že nabehnete tisíce kilometrov. Záleží len na vás, aký veľký kus danej krajiny chcete prejsť, spoznať viac krajín alebo vám bohato stačí detailne preskúmať len malý kúsok. Aj v tom prípade ale počítajte s množstvom kilometrov. Vo veľkom parku nabehnete pri safari kľudne 250 kilometrov denne.

 Na treku sa môžete utáboriť napríklad pod veľkým mahagonovníkom ako my. V podvečer sa neďaleko nás prišli napiť slony.

Kriminalita

Základná vec, ktorá platí - v parkoch je bezpečne. O tom nemusíte premýšľať, tak to skrátka je. Nemusíte sa báť o svoje veci zanechané v stane alebo v aute za oknom. Národné parky a rezervácie sú z hľadiska kriminality úplne iným vesmírom ako okolitá Afrika. Stan vám môže vybrať pavián, ale nikdy zlodej. V mestách je to ako všade inde na svete. Okradnúť o peňaženku vás môžu rovnako v Prahe, Chomutove alebo v Pretórii či Gaborone. U veľkých nákupných centier, kde si budete robiť zásoby na ďalšie cestovanie, je parkovanie bezpečné. Pri menších obchodov sa vždy nájde nejaký človek, ktorý si zohnal žltú vestu, a hneď ako zaparkujete, dušuje sa, že postráži vaše auto. Všeobecne sa to oplatí. Dáte mu pár korunačiek a nemusíte sa báť, že príde jeho kolega s drôtom v ruke. Ja im teda radšej kupujem jedlo alebo pitie.

Veľké mestá sú samozrejme nebezpečnejšie. Musíte si naozaj strážiť veci. V Durbane na pláži môže vždy pribehnúť maník a ukradnúť vám batoh položený v piesku. To sa mi však stalo aj v Kadani na kúpalisku. Po zotmení by som ale do centra s foťákom na krku asi nešiel. Tak to skrátka je.

Keď ale chcete Afriku, nejazdite do veľkých miest. Tie sú európske všade. A mimo aglomeráciu ste v pohode. Buďte ostražití, ale nebojte sa, že by vás všetci chceli prepadnúť.

 Na pláži pri meste St. Lucia sa nemusíte o svoje veci báť ani trochu. Naproti tomu napríklad v Durbane (3,5 milióna obyvateľov) sme museli naháňať lumpa, ktorému sa páčil náš batoh.

Praktické rady

Je dobré rezervovať veci dopredu. Campsity v parkoch bývajú niekedy dosť plné a nezriedka sa stáva, že keď prídete bez rezervácie, je málo miesta. Ak ste len sami, nebýva to problém. Pre desaťčlennú skupinu už môže byť ťažké nájsť nocľah. Takže aj keď je to pre nás nezvyk - rezervujte.

Okrem trošky oblečenia sa hodí aj trocha riadu. Veľké parky majú v kempoch variče, je ale prezieravé viezť si svoj. Praktickejšie je na "napichovaciu" bombičku, sú lepšie k zohnaniu než bomby so závitom.

Elektrina je k dispozícii ako na campsitoch, tak v kuchynkách a sprchách. Zásuvky sú britské. Redukcie sa asi neoplatí voziť z Čiech, pretože často nepasujú (aj tie drahé). V parkoch aj v supermarketoch sa dajú kúpiť lacné a padnúce kusy. Dobre sa hodí menič do auta. Zo zásuvky zapaľovača urobí 240 voltov na nabitie treba notebooku či pripojenie predlžovací kábel s niekoľkými nabíjačkami. Hodí sa najmä pri dlhých jazdách nech na safari alebo prejazdoch medzi parkmi. Vozím ho vždy, často je potreba dobíjať nielen cez noc v zásuvke.

A základ všetkého - kvalitný zatvárač s otváračmi a vývrtkou. A však lyžica. Nôž a lyžica - čo chcieť viac....