Divoké zvieratá, zaujímaví ľudia, čarovná krajina, to sú africké lákadlá. Naproti tomu strašáci sú vlastne rovnakí - divoké zvieratá, odlišní ľudia a k tomu navyše choroby, ktoré sa u nás nevyskytujú. Čo s tým? Sny sa majú plniť. Najlepšie je sadnúť si a sám sebe povedať, čo od svojej prvej cesty do Afriky chcem.
Pán s veľkou hlavou zaháňa ranný smäd.
Peniaze
Sú alfou a omegou všetkého cestovania. Prvé, čo vás napadne, keď začnete premýšľať o ceste do Afriky, je, že to bude drahé. Rozhodne to nebude lacné. Len lacná letenka vyjde na 15 tisíc korún. Potom budete potrebovať prenajať nejaké auto. Afrika je rozľahlá a vzdialenosti veľké. Naviac - do národných parkov vás bez auta ani nepustí. Vstupné do parkov je ďalšia vec, ktorá vám zdvihne rozpočet. Nie je lacné, ale choďte do Afriky, aby ste sa nepozreli na zvieratá. V niektorých krajinách existuje systém vernostných kariet, ktoré naozaj ušetria dosť peňazí.
Ďalšie peniaze už sú pevne vo vašej moci. Čo sa týka ubytovania, najlacnejšie to ide vo vlastnom stane v kempe. Je to aj môj najobľúbenejší spôsob. V stane totiž môžete cítiť svet okolo vás. Počujete noc, vnímate svitanie. Skrátka a jednoducho - nejdem do Afriky, aby som sa zavrel medzi štyri steny.
Jedlo je taky možné zaobstarať za ceny ako u nás. A je opäť len vaše rozhodnutie, či chcete skúsiť skvelý steak v reštaurácii alebo sa uspokojíte s tým, že si budete variť. Ovšem neskúsiť báječný steak z kudu alebo impala by bola veľká škoda.
Všeobecne sa dá povedať, že 14 dní vás môže vyjsť na sumu medzi 25 a 35 tisíc korún. Podľa môjho to nie je tak zlá cena. Jasne, do Chorvátska sa dostanete aj lacnejšie, ale bez žiráf, slonov a divočiny.
Keď môžete táboriť pod tak úžasným skalným masívom, ktorý za súmraku žiari, ako by bol zo zlata, prečo sa zatvárať do bungalovov...
Kam chcem a čo chcem?
Táto otázka je oveľa zásadnejšia než vec peňazí. Keď totiž od cesty čakáte niečo iné, než vám môže ponúknuť, budete zbytočne sklamaní. Takže - chcete zvieratá? Alebo sa chcete stretávať s ľuďmi? Liezť po horách, chodiť púšťami, byť sami v divočine alebo medzi ľuďmi. Všetko toto by ste si mali ujasniť a treba sa aj poradiť s niekým, kto má skúsenosti, pretože vám to môže uľahčiť plánovanie.
Sú ľudia, a ja k nim patrím, ktorí sú najšťastnejší niekde uprostred parku medzi zvieratami a s čo najmenším počtom ľudí okolo. Potom nie je nič jednoduchšie ako si vybrať krajinu, kde takéto parky sú. Trebárs Botswanu a jej Central Kalahari Reserve alebo Namibii a park Khaudom. Ale pozor. To sú skutočné divočiny, takže žiadny servis. Ani kempy, ani tečúca voda. Všetko so sebou. Kompromisom môže byť pekný veľký park, kde sa môžete zavrieť do malého táboriska, kde je základný servis. Toalety, umyváreň, spoločná kuchynka. Ale viac nič. No ak chcete lepší servis, vyberte veľké kempy, kde nájdete obchod aj reštauráciu s bazénom. Ale potom si nesťažujte, že je tam veľa ľudí.
Mne sa najviac osvedčilo vziať ľudí, ktorí mieria do Afriky, prvýkrát, na takú "Tour de Africa". Cestu, ktorá im ukáže "okienka" ku všetkým možnostiam, ktoré ponúka. Chvíľu parky so zvieratami, chvíľu oceán, chvíľu vysoké hory. Vyskúšajú si, čo im svedčí najviac a pri prípadnom návrate už vedia, čo pridať, čo ubrať.
Keď viete, do ktorého parku a kempu ísť, môže sa vám pošťastiť, že na návštevu príde treba nosorožec. Raz sa ich okolo nás páslo osem. Podobných miest ale rýchlo ubúda. Tahle nie príliš dobrá fotka je stará 12 rokov...
Malé aj veľké strachy
Keď niekto ide do Afriky prvýkrát, máva malé aj väčšie strachy. Tie najväčšie bývajú zo zvierat. Ani nie tak z veľkých, ale z tých malých. Niektorí ľudia majú pocit, že sotva vystúpia z lietadla, vrhnú sa na ne všetci hady, škorpióny a pavúky, čo ich tam je. To je samozrejme omyl. Oni tam všetci sú, ale posledné, po čom túžia, je stretnúť sa s ľuďmi. Je dobré stále myslieť na to, že sa v každom okamihu môžete stretnúť s hadom, škorpiónom, pavúkom. Ale nedesiť sa toho. Stačí na ne nesiahať, držať sa aspoň meter od nich a nič sa vám nestane. Nie je potreba kaziť si Afriku zbytočnými strachmi.
Čo sa týka veľkých zvierat, je to ešte jednoduchšie. Parkom na safari sa vysúva autom. Buď vlastným, alebo so sprievodcami. Tí si postrážia, aby ste netropili hlúposti. Keď idete vlastným vozidlom, čas od času máte roupy. A niekedy si neuvedomíte, že nie ste v zoo. Na túto zdanlivo jasnú vec ľudia zabúdajú prekvapivo často. Prosím, nerobte to. Zvieratá sú zvyknuté na autá, preto pred nimi neutekajú. Lenže keď vystúpite, už nie ste auto. Už ste človek. A potenciálny nepriateľ alebo korisť. Často potom prichádza útok, zranenie, niekedy aj horšie veci. Takže pamätajte - park nie je zoo, aj keby vám to tak tisíckrát pripadalo.
Z podobných krásavcov strach mať nemusíte. Tento sa mi schoval pod stanom. Keď dávate pozor, stačí len stúpnuť inam a ste v pohode.
Praktické rady
Vízum do krajín, kam je to potrebné, si vybavíte na ambasádach, prípadne s tým pomôžu konzuláty. V tom prípade si priplatíte, ale ste úplne bez starostí. Ak idete s deťmi do 18. rokov, budete možno potrebovať rodný list preložený do angličtiny, prípadne súhlas rodičov, ak to nie je vaše dieťa. Krajiny ako JAR od tejto praxe už ustupujú, ale okolité štáty sa toho zatiaľ držia. Je dobré a dôležité si to overiť. Preklad vám urobí akýkoľvek súdny prekladateľ - toto je dôležité, pretože úradníci sliedi po guľatej pečiatke. Bez toho vás vôbec nepustí do krajiny.
Nevozte so sebou moc vecí. Nie je to potrebné. Sám vozím tri tričká a dvoje kraťasy. Lenže chápem, že toto riešenie nie je ideálne pre každého. Všeobecne ale platí, že čím menej vecí, tým lepšie. Keby ste náhodou niečo zabudli, môžete si to kúpiť. A to, čo máte so sebou, môžete pohodlne vyprať a usušiť. Každá cesta sa dá naplánovať tak, aby mala uprostred a na práčku a sušičku. Sú v každom veľkom kempe. A potom - ste v Afrike, keď vyperiete, uschne to jedna báseň.
Najdôležitejší je však stan, spacák a karimatka. Stan je dobré mať dvojvrstvový. A tú vnútornú "spálňu" s čo najväčším podielom sieťoviny. Hodí sa to za horúcich afrických nocí. Zhodíte vrchný diel a máte aspoň trochu vzdušné spanie. Vrchný diel naopak čo najodolnejší dažďu. Často vás totiž môže stretnúť naozajstná záplava. Raz sme táborili v Mozambiku a dážď sa lial tak silno, že to vyzeralo, ako by nám niekto vylieval vedrá vody priamo na stan.
Karimatka je ideálna samonafukovacia. Mne bohato stačí 2,5 cm. Len na ňu musíte dávať pozor, pretože tŕne sú všadeprítomné. A sú všetkých tvarov a veľkostí, takže vôbec nie je ťažké ju prepichnúť. A spacák podľa obdobia, kedy idete. V lete ľahučký, v zime (jún-august) pokojne poriadne teplý.
Nejazdím samozrejme len so stanom, spacákom a karimatkou. O ďalších tipoch na to, čo so sebou, si povieme nabudúce. Už plánujete, kedy poletíte?
- Martin Šíl
- Miluje táborenie a cestovanie Afrikou, kam jazdia už skoro dvadsať rokov. Zvláštne láskou je pre neho Kalahari, ktorá mu učarovala už pri prvej ceste. V roku 2011 preložil knihu křováckých legiend Príbehy južnej Afriky. V rokoch 2014 a 2016 podnikol dve expedície k africkému vodopádu Tugela Falls, vďaka ktorý sa vodopád posunul na prvé miesto svetových tabuliek ako najvyšší vodopád na svete. V súčasnosti pracuje na dokumente o zabudnutom českom cestovateľovi a filmári Johnovi Ladislavovi brómu, ktorý cestoval Afrikou na sklonku koloniálnej éry.
Prejsť do magazínu