Sortiment

Úplne rozumné a logické dôvody, prečo by ste aj vy mali byť pripravení na nehody

10.12.2019 | Praktické tipy | Petr Hájek | Doba čítanie: 63 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Strom s pozadím vyjadrujúci zmenu podnebia

 Prírodné katastrofy sú veci, ktoré sa v prírode vyskytujú so železnou pravidelnosťou (tú častejšie a tú zasa menej často však). Človek je nijako neovplyvní, len s nimi môže počítať a pripraviť sa na ne. Aj tu to chce ale kritické oko - určite urobíte lepšie, keď sa prichystáte na náhlou zimu z dôvodu mŕtveho kotla, skôr než na útok mimozemšťanov.

Zdá sa, že je hlúpe, ba zbytočné, to písať alebo vyslovovať nahlas, ale tieto veci sa proste musí povedať / napísať: každá osoba, či je už akéhokoľvek politického zamerania, ľubovoľného príjmu alebo z ktoréhokoľvek miesta na svete, bude ťažiť z toho, keď bude rozumne pripravená na nešťastie všetkých foriem.

Vy by ste mali byť pripravení, vaša žena / muž, vaše deti, vaši rodičia, susedia, priatelia, ... tí všetci by mali byť pripravení. Vaši ľavicoví priatelia, vaši pravicoví priatelia, ľudia ovešaní pištoľami a puškami, vegáni, mladí dospelí vo svojom prvom podnájme, pracujúce matky, futbaloví oteckovia, aj dedovia a babky by mali byť všetci pripravení.

Aj keď sa to tak dnes hocikde zdá, "prepping" nie je neslušné slovo. Nejde o vec, ktorá je výlučná jedine TV šialencom, ktorí nosili hliníkové fólie na hlave, aby im vláda nemohla čítať myšlienky. Väčšina prepperov je racionálnych a pripravuje sa s rozumom a prakticky, vždy sú to ľudia zo všetkých oblastí nášho života a príjmových aj sociálnych skupín.

Rad prepperpv je tiež veľmi inteligentný a úspešný, niekto dokonca natoľko, že majú toľko vecí, že je úplne bezpochyby čaká pri akejkoľvek ďalšej veľkej udalosti na našej Zemi prvé kreslo z dôvodu neuveriteľného objemu zásob armádnych síl nacpaných zásobami atď. A mnohé z nich si práve vďaka tomu, že veci videli naozaj zblízka v politike a bankách apod. uvedomili, ako krehký to je systém a je dôležité byť pripravený.

Určite žijeme v najlepšom čase v našej histórii, pretože život je pre väčšinu z nás nesmierne pohodlný v tej civilizovanejšej časti. Ale komfortné veci sú viacmenej šťastná náhoda z pohľadu našej dlhodobej histórie a rad expertov je presvedčený, že sme už za svojím vrcholom a už len klesáme (platí napríklad aj u nafty, ktorá je stále drahšia na ťaženie). Prakticky každý moderný človek, ktorý je súčasťou podobného systému, ho berie ako garantovaný a (chybne) očakáva, že v nezmenenej podobe bude trvať aj naďalej. Týmto vzniká Achillova päta našej civilizácie: ľudia, ktorí sú vydaní na milosť vládam a iným lokálnym pobudům, pretože si ani sami nevedia zapáliť oheň, nedajbože ošetriť jednoduché zranenia.

Žijeme vo svete, ktorý je nepredvídateľný, nech sa to treba pred nami civilizácia snaží zakryť akýmkoľvek zo svojich lákadiel (nekonečné telenovely, zákony, ...). Faktom je, že veci sú stále horšie a horšie. Inými slovami, doba posledných desiatok rokov, kedy bola nafta skoro zadarmo, pomaly končí, teraz nastáva drsná realita. Naša planéta sa (čiastočne aj vďaka nám) mení, a to spôsobuje častejšie prírodné aj ľuďmi spôsobené katastrofy (niekedy to ide ruka v ruke - viď napríklad Fukušima). Základné faktory ekonomiky a to, čo to znamená pre ďalší rozvoj civilizácie, sú neuveriteľne nestabilné a idú pomaly k čertu (pozri napríklad počítadlo všetkých dlhov USA na http://www.usdebtclock.org/). A aj naďalej sa dá očakávať, že sa tieto faktory budú meniť s tu viac a tu zasa menej väčšími dopadmi na svetové ekonomiky a lokálne aj globálne trhy. Všetko sa skrátka chová nepredvídateľne, pretože sú to často podmienky, ktoré nikdy predtým svet aj trh nezažil.

V častých prípadoch sú naše institúcie a vlády bez peňazí, a preto aj nefunkčné. Nemôžu teda riešiť ani tie akokoľvek problémové problémy (ako napríklad v USA vláda Detroit). Na konci to asi bude v poriadku, človek prežije, ale ten proces prerodu bude neuveriteľne bolestivý. A to tým skôr pre ľudí, čo zmeny nečakajú.

Ľudia sa venujú tzv. Preppingu z viacerých dôvodov. Pre niektorých z nás je to súčasť základnej zodpovednosti, akú má podľa nich mať každý živý človek sám za seba. Pre iných je za tým snaha môcť sa venovať čo najhlbšie slobodnému životu, pretože jedine ten, čo k ničomu nepotrebuje vládu, je úplne nezávislý (ešte cca v cca 19. storočí tak žila väčšina domácností). Mnoho z rodičov to tiež berie dosť osobne z dôvodu svojich ratolestí: neistota v modernej civilizácii versus istota práce na statku s takmer garantovaným výnosom v aspoň nejakej plodine (keď už nič nevyrastie, aspon tí králiky sa množia dobre).

Nemálo z iných sa k prepperstve dostane kvôli tomu, že sa cíti neužitočná a nepohodlná modernému systému (niektoré USA mesta zakazujú napriklad pomáhať bezdomovcom tým, že im dáte staré šaty treba) a chce sa aspoň trochu postaviť na vlastné nohy. Človek sa nerád nudí a aj keď má väčšina k práci vyslovený odpor, je faktom, že keď dáte ľuďom na výber, pozerať sa celý deň do steny alebo pracovať, vždy a každý (hoci možná po menšom čase) zvolí prácu.

Ďalší zase chcú prispieť niečím a ponúkať svoj diel do komunity a nechcú z nej len zbytočne vysávať. Radi jednoducho pomáhajú iným. Či už pomocou, prácou, materiálom, ... A uvažujú tak, že keď oni pomôžu niekomu, nabudúce zase on pomôže im.

Prepping ale tiež môže byť zábava a duševná vzpruha. Čím viac toho totiž vie človek o svojej samostatnosti, tým pokojnejším sa potom aj stáva, pretože si uvedomuje, že uživiť sa bez štátu (poctivo) nie je nijako zložité. Len po čertoch pracné.

Pre mnohých je to tiež zaujímavá duševná výzva. Človek trávi veľa času v outdoorovom prostredí. Je to aktívny spôsob existencie a človek sa v jeho rámci stále učí nové a nové zručnosti. Cieľom preppingu je potom byť čo najnezávislejší človek / rodina / statok.

Vo všetkých týchto prípadoch sa ale dostaví časom istý pokoj duše, ako si človek pomaly uvedomuje, že nebude len ďalší bezmocná obeť systému. Keby sa naozaj niečo vážne našej civilizácii alebo svetu stalo (a že je to len otázka času v kozme), tak kľudne aj len investícia v poriadku pár tisíc (niekoľko vriec obilia) až desiatok tisíc do základného vybavenia môže byť dosť na to, aby ste vy a vaša rodina prežili.

Ak vás nepresvedčí k preppingu ani tento článok, potom už nič. Celý tento článok a hodiny a hodiny padlých na jeho rešerš sú tu preto, aby vás prinútili k uvedomeniu si a prijatiu jedného zásadného životného faktu: je tu mnoho veľmi reálnych hrozieb s nespočetnými veľmi nepríjemnými následkami, a je preto aj štatisticky veľmi reálne, že sa počas svojho života s najmenej jednou stretnete. Dosť možno aj viac. Najmúdrejší, najvybavenejší a najmúdrejší ľudia našej planéty majú jasno - ďalších sto rokov v našej existencii nebude stáť za veľa. Dôkazy k tomuto tvrdeniu sú tu potom v nesmierne zdrvujúcom počte, a to úplne nespochybniteľné, ba aj strašidelne isté.

Na rovinu hovoríme, že je nemožné zdokumentovať všetky scenáre, ku ktorým snáď môže dôjsť. Tento zoznam a sprievodca je preto len malým príkladom ku prezentácii racionálnych a na dôkazoch založených dôvodoch, prečo by ste sa mali aj vy pripravovať. Akonáhle ste pripravení (uvedomíte si potenciálne medzery u svojho života), začať už nie je tak ťažké.

Zastavme stigma hneď v úvode: prepperovia nie sú šialení lesní pustovníci

S týmto prvkom sme chceli začať hneď, pretože o prepperoch má nespočetné množstvo moderných ľudí stále dosť skreslené predstavy. Áno, sú to tie známe stereotypy: keď je človek pripravený na nejakú katastrofu nerobí to z neho ani paranoika a ani extrémistu.

Väčšina týchto stereotypov sú vlastne akési polopravdy o prepperoch... Ide teda o pravdu len sčasti alebo skreslenú na nepoznanie. Keď sa ľudia podobného názoru prvýkrát identifikovali ako "prepperská komunita" (viditeľné hlavne v USA), prvý väčší a majoritní bloggeri a chvíľkové TV osobnosti na túto tému boli silne pravicovo zameraní a z veľmi dedinských častí krajiny. A áno, nemálo z nich malo dosť extrémne názory na prepping aj všeobecne.

Ako to tak ale býva so všetkými médiami, jediné, o čo ide, je šokovať a mať čo najväčšiu frekvenciu videnia / prečítania, ale určite nie sa dopátrať pravdy. Tým nechceme povedať, že všetky médiá sú "klamlivé", ale v drvivej väčšine skôr hnané len rýchlym šokom diváka = čo najväčším ziskom z reklám. Pre médiá je pochopiteľne oveľa lákavejšie zobraziť obrázok so štyrmi puškami pri stene a hovoriaci o kontrole mysle zo strany veží, čo okolo staví CIA, než uvedomelý slušný prepper, ktorý len vsádza plodiny a odlaďuje prvé problémy. Toto je ale asi tak reprezentatívna predstava o prepperoch, ako je o priemernom Američanovi, keď uvidíte Donalda Trumpa.

Ako ale ukazuje moderná doba (a internet v celej jeho bohatosti), prepping je teraz oveľa viac mainstreamový. A rad zo stereotypov je preto vyslovene klamná. Západné médiá dokonca už niekedy v roku 2013 uviedli v The New York Times článok o prepperoch. A nebol jediný. Ako by sa snáď pohľad na prepperov pohol a ľady začali topiť a máme tu dnes z jednoznačného šialenca v médiách naďalej už tu majoritne prevládajúci názor "Až sa niečo stane, budete závidieť svojim susedom prepperom"!

Stojí za to venovať sa preppingu, pretože nikdy neviete, aká katastrofa sa objaví

A dokonca aj vtedy, keby sme si boli stopercentne istí tým, čo nás čaká v budúcnosti, ľudia sú stále dosť zlí v tom, ako je na to pripraviť.

Každý z nás treba vie, že umrie, ale len málokto z nás má poslednú vôľu. Rad ľudí si je tiež vedomá, že raz budú musieť prestať pracovať, ale aj napriek tomu nešetrí na dôchodok. Ani tú dnešnú pizzu ste asi nemali jesť celú, môže vám byť ľahko zle, ale aj tak ste to urobili (rovnako ako nespočetné množstvo podobných ľudí).

Hocikedy je to preto, lebo ľudia nechcú myslieť na svoju neradostnú budúcnosť, následky fajčenia, stravy bohaté na soľ, cukry a prázdne kalórie, ... Áno, nevedomosť môže byť skutočným požehnaním, ale je tu aj druhá stránka veci = občas vás realita pekne uhryzne do zadku, nech sa proti tomu snažíte obrniť ako chcete. Je ťažké si uvedomiť, že áno, zlé veci sa stávajú a áno, to aj dosť často úplne bez nášho pričinenia a dosť často podobné veci ani neprežijete (výbuch supernovy v blízkosti, pád lietadla na dom, ...).

Hocikedy na to ľudia kašlú aj preto, lebo je medzera medzi investíciou a návratnosťou príliš veľká. Alebo proste len ste mladí, užívate si života a odkladáte to príliš dlho. Keď je človek mladý, myslí si, že bude žiť večne a že je nezraniteľný.

Je jedno, ako veľmi optimistickí ste, ako veľmi veríte v dobro politikov a štátu a ako moc veríte v dobro v iných ľuďoch. Faktom je (a nielen história to ukazuje), že ľudia sú úplatní, leniví, so sklonmi k opilstve a drogám, ... (tak by sme ešte mohli celú extra-kapitolu pokračovať) a vlády tvorené týmito ľuďmi nie sú na stabilitu o nič viac náchylnejší. Dokonca aj planéta, kde by boli všetci milí a optimistickí, by občas zažívala veci ako je autonehoda kvôli hmle, zlyhanie techniky, zlyhanie ľudského faktora (Černobyľ), sú tu záplavy a búrky, ... O hrozbách z Vesmíru ani nehovoriac (raz umrie Slnko tak alebo tak).

Mnoho z prepperov prepadá mylnej dezinformácii, takže sa potom pripravuje len na túto jednu konkrétnu hrôzu (viac či menej absurdnej povahy). Rozumný prepper ale nikdy nevie, čo ho časom čaká, takže sa snaží pripraviť čo najviac univerzálne. Úplne najlepšie je v tejto veci si jednoducho napísať zoznam pohrôm, aké vám hrozí vo vašej oblasti, a tie potom usporiadať podľa najmenej až po najviac pravdepodobnú. A pravidelne tento zoznam aktualizujte vy alebo rodina!

Blízka budúcnosť nemá dosť veľkú výpovednú hodnotu a môže byť len krátka odchýlka

Ľudstvo je tu asi tak 250 000 rokov. A je to nejakých zhruba 150 rokov, čo sa život stal ako-tak komfortným. A je to len nejakých 75 rokov, čo má priemerná osoba prakticky všetky svoje potreby splnené civilizáciou. Osoba patriaca do strednej triedy žije dnes ako 1% tých najbohatších pred sto rokmi.

Takže vo veľkom meradle vecí, posledných pár desiatok rokov bolo neuveriteľne príjemných a neobvykle šťastných. Ale stačí predĺžiť našu časovú os na nejaké 2 tisíce rokov a máme tam razom veľa príkladov, kedy sa ľudstvo dostalo do kulminácie, ale aj potom pekne upadlo zase. Z rímskej a gréckej demokracie sme tu mali temný stredovek s kráľmi.

Je to dôležité, pretože ľudia sa často nechajú zmiasť falošnými vzorcami správania a históriou znova a znova. Nechajte nás hádať... Je vám 20-70 rokov a hľa, aká je to náhoda, že sa týchto až 70 rokov presne prekrýva s periódou prebytku a hojnosti. Toto ignorovanie našej histórie spôsobuje v konečnom dôsledku, že si mnoho ľudí myslí, že veci jednoducho nemôžu zase upadnúť do nejakej hrôzy - nakoniec, počas ich života vždy všetko šlapalo, ako malo (len o kúsok ďalej v histórii bola druhá svetová vojna - skrz- naskrz príšerná udalosť).

Rozvodnená rieka tečúca pod mostom

 Prírode je jedno, ako veľmi ste na niečo dreli, ona je boss a pokojne v sekunde môžete prísť o všetko, čo máte. Čo potom? Ak ste si túto otázku doposiaľ nikdy nepoložili, tak možno dnes je ten ideálny deň!

Neobvyklá šťastná náhoda versus udržateľný pokrok

Ľudstvo úprimne dúfa (ako by nie, keď mu to zabezpečilo všetok moderný luxus), že zmeny v modernom svete nám zaistí nielen udržanie našich súčasných životných štandardov, ale rovno ich zvýšenie. Myslíme si to preto, lebo za našich životov "veci vždy nejako fungovali". A z toho aj podvedome usudzujeme, že tiež vždy pracovať pre nás budú!

Keď načúvate akýmkoľvek expertom (ako sú ekonómovia, technológovia, výskumníci, politici, historici atď.), tak tí všetci sa do jedného zhodujú, že tento zdanlivý udržateľný rozvoj posledných desaťročí nie je dlhodobo udržateľný.

Rovnako ako v prípade, keby jednotlivec postavil veľký dom na bažinatom podložiu s hypotékou na zemi aj dom, ktorý si nemôže dovoliť, rovnako tak aj naše vlády a my sme založili svoj pokrok posledných desaťročí na neistých pôžičkách a krádežiach na úkor našich potomkov (dlhopisy apod .).

Dlh v podobe hypoték a študentských úverov je v tejto veci dobrým príkladom. Dlh je dobrým vtedy, keď ekonomika rastie a potrebuje vzdelaných ľudí. Problém ale nastane v čase, keď ekonomický koláč rast prestane a zostanú len dlhy. Určite v tejto veci vykonávajte vlastné štúdie, pretože jednotlivé faktory sa všelijako sčítajú a manipulujú, aby nevznikla panika. Z rovnakého dôvodu treba zamenila USA nenápadne štýl, akým sa berie nezamestnanosť, takže naďalej nevyzerá tak zle pod.

Nezabudnite, že dlhopis je zmluva s niekým, kto si kedykoľvek môže zmeniť podmienky... Rad moderných ekonomík taktiež outsourcovali na východ hocijaké činnosti, a to zvyčajne do krajín, kde sú platy nízke a zákony nie tak prísne. Aj to je dôvod, prečo mohla Čína tak magicky lacno vyrásť, len s tým drobným faktom, že počas toho úplne zničila svoje prírodné prostredie, vody a jedlo (vo všetkom rekordný obsah ťažkých kovov).

Malo to ale pre západ jeden zásadný prínos: mohli získať lacné produkty aj napriek tomu, že ich príjem bol nízky. Ale aj západ a východ sa začína pomaly dostávať do pozície, kedy sa celá vec dá zopakovať len párkrát s inými národmi. Čína je už nútená hľadať vyššiu udržateľnosť. A to zvýši cenu.

Sú dnes veci naozaj lepšie ako pred dvadsiatimi rokmi?

Položte si jednu zásadnú otázku: sú veci dnes pre vás aj vo svete lepšie ako pred dvadsiatimi rokmi?

Len 37% Američanov si myslí, že ich deti na tom budú lepšie ako oni. Len pred dekádou toto číslo bolo dvojnásobné!

Keby veci boli stále lepšie a slnečnejšie, ako sa nás snaží presvedčiť nejedna vláda a štúdia, neboli by čísla v opačnom smere? Určite to nie sú všetko dezinformácie dnes, ale človek určite nemôže veriť všetkému, nieto v digitálnej dobe, kedy je ľahké vyrobiť dôkazy na čokoľvek.

Náhla pohroma versus pomalý úpadok

Pre priemerného človeka je jednoduchšie premýšľať o rýchlych a náhlych pohromách - to sú všetky tie veľké búrky, náhly nukleárny útok alebo čokoľvek sa stane a vezme nás z relatívne normálneho života a prenesie do totálneho rozpadu v poriadku jednotiek minút / maximálne dní.

Pod určitým uhlom pohľadu je ľahšie plánovať na tieto náhle rýchle udalosti. Máte svoj "BoB" ("Bug out Bag" - "Batožina určená na evakuáciu"), svoje uložené jedlo niekde v horách, svoj záložný plán, ... Ste skrátka v pokoji a obratom a po lusknutí prstov čeliť okamžitej hystérii.

Ale čo tzv. pomalý úpadok? Až trestuhodne príliš veľa ľudí a prepperov naňho zabúda úplne. Teda ony známe pomalé scenáre typu "varená žaba" (prenesene v spoločnosti tak malé zmeny, že si ich spočiatku nevšimnete).

Pre príklad, niekto môže usilovať o to, aby si vybudoval solárnu stanici niekde v horách a bol tak mimo siete pre prípad, že by sa Severná Kórea predsa len rozhodla vyskúšať svoje atómové hračky. Už si ale neuvedomujú, že rovnaká vec im pomôže vtedy, keď stúpnu ceny elektriny do absurdnej výšky, prípadne vtedy, keď je sieť lokálne často preťažená z dôvodu nejakej udalosti (poprípade dosluhuje nejaká jej časť) a často u vás máte výpadky aj v prípade dokonalého počasia.

Naše výskumy preukázali, že pre náhodnú osobu je šanca na náhlu pohromu zhruba rovnaká ako pre pomalý úpadok nejaké infraštruktúry / systémy / zdroja (dnes je veľmi aktuálna miznúca voda) okolo nich je približne rovnaká. Rovnako tak obdobne porovnateľne často dorazí aj nejaké tie osobné katastrofy (dlhodobé zdravotné následky z nehody, kladivo vám v práci spadne na hlavu, nezamestnanosť, ...) všetkých typov a verzií. Náhoda nie je vyberavá!

Podotýkame, že niektorá vec (ako náhodne povodne) môže byť zároveň pomalá aj rýchla v iných situáciách. Našincov sa to príliš netýka, ale kto býva v blízkosti morí, tak tým väčšia šanca na nejakú tú zmenu počasia, cunami a pod., ale aj na postupnú eróziu okraje morom, čo vyústi do ekonomickej katastrofy (ceny sa prepadnú a ľudia sa musia niekam sťahovať).

Robíme chtiac-nechtiac niektoré (pre nás a z nášho podhľadu) uvážené závery, a to vďaka tomu, že posledných pár desiatok rokov bola u nás relatívna prosperita a my jednoducho nepoznáme nič iné. Taká je ľudská nátura, pretože uvažujeme dlhodobo a zamietli sme pár váhavých nálad pod koberec, pretože je v našej povahe dúfať, že veci budú lepšie, aj keď by nás zajtra čakala poprava. Keď ale človek starostlivo neuvažuje človek pre svoje prepperstvo nielen svoje názory a životné skúsenosti, ale dáta skutočne v historickom meradle, tak či onak sa dopustí chýb. Je nutné tiež vsádzať na osoby znalejší v určitej brandži, ako sme my, a to výhradne osoby spoľahlivé. Lekári tiež veríte optimálny čas, kedy je potrebné vybrať nádor. Hľadať rady a tipy expertov preto určite nie je žiadna hanba.

Iste neuškodí univerzálne ani to, pozrieť sa lokálne na niektoré posledné udalosti (tie totiž majú obvykle sklon sa opakovať) - ako napríklad povodne. To vám potom dáva dobrý základ, aké tu asi tak môžete očakávať veci.

Tu je pár príkladov:

  • Všeobecne horšie počasie - asi to sami poznáte z televízie. Väčšina miest na Zemi zažíva každoročné zmeny svojej klímy a vskutku len máloktorá z nich je pozitívnym smerom. Miesta, kde je to inak veľmi nezvyčajné, zažívajú viac horúčavy, viac zimy, viac povodní, menej závlahového dažďa, ...
  • Voda - keď pozrieme od sucha nášho (https://www.intersucho.cz/cz/predpoved/) a európskeho, tak za zmienku stojí napríklad v USA miesta ako Flint, Michigan a Austin v Texase, čo sú perfektné ukážky toho, ako sú tisíce ľudí zanechané bez spoľahlivého zdroja čistej vody.
  • Jedlo - celková industrializácia nášho potravinového subsystému je úplne evidentná a pomaly nás zabíja (tony pesticídov, jedov a hnojív vo vode aj pôde). Keď opomenieme našu tendenciu pchať sa nezdravými hnusmi (presladené a presolené veci), tak síce pokroky v lokálnych a organických jedlách / projektoch síce sľubujú pokroky, aj štátne lokálne malé farmy sú super, ale ako poznáte opäť každý z tlače, nezriedka sa objavujú situácie, kedy bol nejaký zdroj jedla odhalený ako otrávený, pokazený či nejako inak znehodnotený. Tiež môže dôjsť k problémom so zásobovaním (búrka, záplavy, ...) a je tu aj ten problém, že to sú všetko veci, čo samy vyžadujú hŕbu vody, pastvín, výbehov a fungujúci systém distribúcie okolo. Keď nie je čím kŕmiť kravy, tak máme problém. A k tomu stačí lokálne nesmierne málo a sme razom pár dní bez jedla, pretože miestni ľudia skúpi v panike všetko.
  • Miznúce slobody a základy slobodnej spoločnosti - to sú pre zmenu veci ako miznutie slobôd a sieťové neutrality, ktoré pomaly schádzajú na suchoty. Vlády sú stále drzejší a špehujú často bez dôvodu občas aj bežných občanov. A to isté platí aj pre komerčné firmy (Facebook treba). Niektoré krajiny sa so slobodou slova vysporiadali jednoducho - proste filtrujú početné / všetky novinky dovnútra (Rusko, Čína, Severná Kórea, ...). Jedného dňa skutočne môžeme zistiť, že už žiadne slobody nemáme.
  • Príchod post-pracovnej / nepracovnej ekonómie. Rad odborníkov na ekonomické veci má názor, že v tomto období už sme, ale podľa všetkého ide o veľmi skoré štádium. Ľudia ale stále ešte nie sú v tejto dobe natoľko dlho, aby si uvedomili, čo sa s nimi deje. Pre túto dobu je typické, že je stále ťažšie a ťažšie pre priemernú osobu získať prácu a teda vyvážený pomer medzi príjmami a výdavkami, nehovoriac o tom drobnom faktu, že si ľudia zo strednej triedy teraz ani nemôžu dovoliť rodiny. Skôr dobre fungujúca štátna mašina sa začína skrátka pomaly zadýchavať a spomaľovať. To bude pochopiteľne aj znamenať, že tu bude prepad vo veciach, ako sú dostupné práce na domácom trhu a vyššie úrovne chronickej nezamestnanosti.

Lokálne pohromy versus obrovské katastrofy

Rovnako tak, ako sa nejaká naliehavá mimoriadna udalosť môže stať rýchlo a pomaly, aj masívna pohroma môže nastať v podobnom strihu - pohroma sa ale tiež môže stať len vám (odtrhnutie valu nad vaším domom, ...).

Pre prepperov a začiatočníkov v survival a outdooru je ľahké myslieť v intenciách masívnej pohromy na globálnom meradle (pád meteoru, 95% ľudí vyhynie po zmutovaní nejakého vírusu, celkový kolaps ekonomického rázu, ...). Nesmiete ale ignorovať ani lokálne problémy, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou dotknú "len" vášho mesta, vášho susedstva, vašej domácnosti, prípadne len niekoho v nej (čo keď si niekto z vás zlomí pri bug-outu nohu?).

Prepperovia sa nepripravujú len na veci, ako sú veľké SHTF / PA / VP problémy, ale aj na iné veci - počítajú tiež s tým, že sa im po ceste domov môže stať autonehoda atď. atď. Tiež je nezlomí a nešokuje, keď majú pomôcť susedovi s hasením strechy. Tiež sa snaží ale pripraviť tak, aby ich rodina netrpela vtedy, keď sa ich rodina snáď ocitne dočasne či nastálo bez príjmu.

Ľudstvo stratilo štvrť milióna rokov šikovnosťou počas sto rokov

Osobám práve študujúcim to asi ani nemusíme pripomínať, ale radšej to sem dáme, nech máme všetky zásadné informácie po hromade a kompletné. Po asi tak 250 000 rokov sme denne museli neustále pilovať naše zručnosti pre prežitie, riešili sme neustále veci ako je oheň, nástroje, zbrane, liečivé prostriedky a obväzy, prístrešie improvizované aj stále, prírodné navigácie, rybárčenie, štruktúry spoločnosti a tony ďalšieho.

Dokonca ešte pred sto rokmi väčšina ľudstva vedela základy prežitia dlhodobého aj krátkodobého v prírode alebo v prípadoch nejakého toho problému prírodného aj neprírodného rázu v okamžitých problémoch alebo niekde úplne mimo civilizácie. Aj vaši dedovia a babičky zrejme vedia variť aj zo základných surovín, vykresať oheň + starať sa tak aby už nikdy nevyhasol, očistiť rybu doma aj pri rieke priamo, spravit za pomoci ihly / starého šijacieho stroja svoje šaty. A dokážete to tiež vy?

V teste vykonanom v roku 2017 odrážajúcim stav vedomostí survivalových zručností v rámci jednotlivých generácií sa zistilo, že ľudia narodení pred rokom 1950 boli trikrát častejšie schopní robiť jednoduché, ale napriek tomu kľúčové veci, ako napríklad uviazať nejaký survivalový uzol.

Nedávna a trochu iná štúdia usporiadaná podnikom "Cabela's" zase zistila, že moderní dospelí Američania v objeme 53% nemajú často ani jedlo a vodu na tri dni vo forme, ktorá sa okamžite nepokazí. A celých neuveriteľných vyše 80% z nich zase nevedelo, ako získať bezpečne jedlo a vodu mimo domov / v bezprostrednej divočine.

Domy postihnuté povodňou

 Aj napriek stále väčším suchom v poslednej dobe sú v niektorých miestach Európy aj u nás povodne a zakúrenia stále problém (platí to hlavne pre dobu jarného topenia).

Každodenné situácie, na ktoré sa môžete aj vy úspešne pripraviť

Je pomerne ľahké zostaviť si zoznam "bežných" pohrôm, ktorým môžete ako moderný človek čeliť:

  • Nehody aut, zlyhanie auta mimo civilizáciu alebo uprostred noci mimo ľudí. Ale počítajú sa sem aj situácie, keď uviaznete v snehu.
  • Akýkoľvek problém zdravotného rázu. Mŕtvica. Srdcové útoky. Zlomenina na nevhodnom mieste a v nevhodnom čase. Popáleniny.
  • Domáce násilie v niektorej z foriem. Útok, znásilnenie, boje.
  • Lúpeže, krádeže, ukradnutie auta.
  • Domáca invázia vládou aj nejakou organizáciou (exekútori) napriek tomu, že ste nič neurobili pokojne.
  • Ohne všetkých foriem (aj lesné požiare, ktoré sú z dôvodu masívneho sucha stále aktuálnejšie aj v našich končinách). Zamrznutie trubiek u vodovodu. Veľké zvieratá vniknuvší do vašej záhradky či na poli zničí úrodu.
  • Porúča sa elektrina.
  • Ste uviaznutí niekde vo výťahu.
  • Stratíte sa pri prechádzke v lese alebo zídete niekde na horách z cesty.

Ponoríme sa pre začiatok a pre príklad do auto a moto-pohrôm. Surové dáta naznačujú, že poisťovacie spoločnosti predpokladajú, že so svojím auto-miláčikom havarujete presne každého 17,9 roka.

Ani turistické cesty do iných krajín nie sú ani zďaleka bez problémov: vezmime si, že len v roku 2015 sa na území USA zabilo na všetkých cestách (vrátane súkromných) šokujúcich 38 300 ľudí! A k tomu na 4 400 000 ďalších bolo pri autonehode nejako zranených alebo úplne zmrzačených.

Uvažujme, že pri zemi veľkosti USA (teda cca 321 miliónov ľudí) to robí šancu 1%, že sa stretnete s týmto typom pohromy životnej aj cestnej. Inými slovami, ak poznáte sto ľudí v práci, tak ak sa nikto z nich rok nezranil, mali ste šťastie!

Uvažujme tiež, že v priemere nehodu vidia a sú jej svedkom asi tak traja dospelí ľudia, ktorí ju vidí buď priamo prebehnúť, alebo sú v blízkosti hneď bezprostredne / po. To sú teda tri ľudia, ktorí na nehodu môžu nejako (ideálne optimálne) reagovať.

Polícii tu bolo nahlásených 6,3 milióna nehôd z motorovými vozidlami, pričom smrteľné úrazy boli rozptýlené zhodne v oblastiach dedinských aj mestských. Keď uvážime to isté, čo sme si povedali v predchádzajúcom odseku o troch ľuďoch, tak to znamená, že 18 miliónov ľudí je svedkom alebo priamo zažije automobilovú nehodu. A to sme už na 5% populácie.

To všetko sú čísla veľmi reálne, veľmi dokladatelné a po čertoch nepríjemné. Ukazujú totiž, že vaše šance na to, že sa stanete v nejakej forme svedkom nehody vôbec nie je zanedbateľná. Je otázka, akým smerom by sa nehody pohli v prípade, že by sa presadilo skutočne masívne riadenie za pomoci AI, ale faktom je, že počet vozidiel stále rastie, takže sa s týmto problémom každá krajina bude stretávať čoraz častejšie. A pozor - a to je stále len jeden typ katastrofy, na ktorý môže moderná osoba naraziť počas rokov!

Dobrý prepper má však tiež čosi, čomu sa hovorí "GHB" / "Get Home Bag" / "Vybavenie pre núdzovú cestu domov odkiaľkoľvek". Je to vlastne zrkadlový náprotivok vášho "BOBu" / "Bug Out Bagu" / "Batohu pre prežitie v prípade katastrof". Batoh na cestu domov odkiaľkoľvek by mal byť napchatý niekde vo vašom aute, okolo vášho pracovného miesta, ... Kdekoľvek skrátka, kde to dáva zmysel. Nezabúdajme, že moderný človek trávi pomerne dosť času na cestách a v práci. A nie je dobré byť kedykoľvek a kdekoľvek bez vecí, ktoré človek rovnako potrebuje k životu vždy: jedlo, voda, bezpečie, teplo, ...

Podobné sady na dostanie sa domov nie sú samozrejme iba pre prípad zombie katastrofy, ako to asi vidí mnoho z ľudí, ale aj logicky keď idete domov a uvidíte nehodu. No a keďže ste uvedomelý a pripravený materiálne aj duševne, nezaváhate a nebudete spamovať Instagram s nehodou, ale bude sa správať ľudsky.

Byť pripravený vám môže pomôcť aj s všelijakými legálnymi a civilnými problémami, keď ste teda v práve, nemá cenu "vyšilovat", že áno...

Prírodné pohromy a zmeny podnebia

Matka príroda vie byť občas neuveriteľne nečitateľná a brutálna (absolútne totiž nerozlišuje medzi obeťami). Prírodné katastrofy všetkých typov sú jednou z tých najčastejších problémov , na aké sa dá naraziť. Aj tak sa ale rovnako každý človek musí aspoň trochu pripraviť na zimu.

Prírodné katastrofy sú zvyčajne náhle, nečakané a ovplyvňujú zvyčajne aj veľký objem ľudí. Často úplne ochromí náš fungujúci systém (do tornáda vás nikto nemôže ísť vyzdvihnúť helikoptérou napríklad). Vaša najlepšia stávka v tejto veci teda je byť pripravený v rámci svojich možností, čo to len ide.

Organizácia WHO (The World Heath Organization) definuje prírodnú katastrofu takto: "Prírodná pohroma je prírodný akt takého rozsahu, že vytvorí katastrofickú situáciu, v ktorej sú každodenné vzorce správania ľudí náhle prerušené a ľudia sú uvrhnutí do bezmocného stavu a utrpenia, dôsledkom čoho je, že potrebujú jedlo, ošatenie, prístrešie, lekársku starostlivosť a ďalšie veci potrebné pre život."

Zdôrazňujeme to preto, lebo aj WHO je jasné, čo treba: "vzniká potreba po jedle a vode" a ide o "náhle prerušenie vzorcov života".

Keď sa pozrieme na dáta za posledných dvadsať rokov od organizácií ako je Červený kríž, Spojené národy, Svetová zdravotnícka organizácia, ... Tak zistíme, že každý rok spôsobujú len prírodné katastrofy na 85 tisíc ľudských smrtí a 189 miliónov ľudí vysídlených či presunutých inam alebo nejako inak zasiahnutých.

Jednoznačne tým najväčším esom / číslom jedna je vzhľadom prírodných katastrof zaplavenie. To si vyžiadalo na celých 43% zo všetkých typov prírodných pohrôm + 55% zo všetkých ľudí bolo nejako postihnutých zaplavením. To počas posledných desiatich rokov robí asi tak 2,5 miliardy ľudí. Aj jedna jediná záplava v USA (jún 9. 2008 ovplyvnila na 11 miliónov ľudí - viac ako je občanov v ČR).

Je omylom domnievať sa (ako nás často presviedčajú moderné médiá), že prírodné katastrofy spôsobujú vážne problémy len v rozvojových krajinách. Ohľadom krajín najviac zasiahnutých prírodnými katastrofami je jednoznačnými jednotkami USA a Čína. To samozrejme hlavne preto, že sú to krajiny veľké a majú mnohých obyvateľov.

Krajiny druhého a tretieho sveta sú zasiahnuté dis-proporčne: zažívajú 44% zo všetkých pohrôm, ale 68% zo všetkých smrtí.

Ale pre zmenu, krajiny prvého sveta utrpí 56% všetkých pohrôm, 32% všetkých smrtí. Je zaujímavé aj to, že čo sa týka smrti z prehriatia a horúčavy, tak sa z 92% tieto veci odohrávajú v krajinách s vysokým príjmom na hlavu.

Ale pozrime sa len na USA:

  • Poisťovacie spoločnosti vyplatili 23,8 miliárd USD výhradne v poplatkoch za katastrofy spôsobené prírodnými katastrofami v roku 2016.
  • Cca 30 miliónov Američanov žije v zóne ovplyvniteľnej a nebezpečnej aktívnymi vulkánmi.
  • 9,7 miliónov Američanov žije v zóne často zaplavovanej. Pritom platí, že potopy sú tou najsmrteľnejšou pohromou pre Američanov.
  • 17 miliónov Američanov žije v zónach, kde je priemerne okolo 1 tisíce tornád každý rok. A z tých je nejakých dvadsaťpäť vážnych. Poškodí okolo 49 500 domácností a zraní na 1500 ľudí ročne.
  • Každý rok sa v Amerike objaví 485 000 ohňov, ktoré zabijú 3500 ľudí ročne a 16000 ročne zraní. Naviac sa postarajú ešte o 6 miliónov akrov spálenej zeme a spôsobí škody vo výške 12 miliárd USD.

Zmeny podnebia robia veci ešte horšími

Klimatológovia v tejto veci skutočne bijú na poplach už pekných pár rokov - a majú k tomu dosť dobré dôvody. Prírodné katastrofy sú už tak dosť zlé samy o sebe, ale keď k tomu ešte prihodíme zmeny počasia a klímy + preľudnenie všade po Zemi, dostávame sa k naozaj na napätej a výbušnej kombinácii.

Tieto trendy sú pritom pozorovateľné už nejakých 20-30 rokov:

  • Objem USA pohrôm, ktoré stáli viac ako 1 miliardu, sa strojnásobilo od roku 1980 (aj po úprave na infláciu).
  • Desať najviac horúcich rokov v histórii sa úplne vo všetkých prípadoch odohralo od roku 1998 ďalej.
  • Keď sa všetko zrovná s rokmi 1980, tak katastrofy nejako spojené s klímou sa viac ako zdvojnásobili vo svojom výskyte.
  • Aj keď sú medzi rokmi veci ako zemetrasenie a vulkány konzistentné počas posledných desiatok rokov, objavuje sa viac pohrom spojených s počasím a prostredím: potopy a búrka stúpli o 44% v rokoch 2000. oproti 1990.
  • Objem samovoľne sa zapaľujúcich lesov a kríkov sa zdvojnásobil oproti rokom 1980.
  • Dôležité ekosystémy, ako treba Veľký bariérový útes, staré cca 25 miliónov rokov už civilizácia zničila zo 70%.

Všetko uvedené a vymenované celkom určite nebude spomaľovať, ba naopak - bude sa všetko progresívne čoraz viac zrýchľovať. Áno, trend zrýchľuje, ale pre nás v zlom smere.

Podľa NASA hladiny morí stúpajú ešte rýchlejšie, než to odhadovali, a minimálne to bude 60-80 cm.

Celých 55% Američanov žije v blízkosti pobrežia. To je asi tak 170 miliónov ľudí. Podľa parížskych rozhovorov o zlom konci jedného predpovedného modelu dôjde ešte počas života našich detí k tomu, že bude zo svojho miesta vystrnadených na 670 majoritných pobrežných komunít. Aké mesta zmiznú? Bude to tiež Miami, Oakland a štyri New Yorské okrsky.

Organizácia FEMA odhaduje, že je asi tak 1 000 000 domovov blízkosti oblasti do cca 150/170 metrov od pobrežia. Očakáva sa, že sa v priemere hladina mora zdvihne o 70-80 cm len k roku 2100 a najmenej 30 cm len v ďalších dvadsiatich rokoch.

Rastúce hladiny morí a vôd a masívne zväčšené aj zvýšené záplavové oblasti, to je len jeden z vedľajších dôsledkov / efektov neustále prebiehajúcich klimatických zmien. Nezabúdajme však, že k tomu sa prihlási ešte o to silnejšie a mocnejšie vlny sucha, horúčav, s tými spojené neúrody a logicky z nich plynúci aj nedostatok vody aj jedla. To je ale stále len ten lepší prípad, stále sú v porovnaní s ČR krajiny, kde majú ešte piesočné búrky, hurikány, tornáda, zemetrasenia, vulkány, ...

Nedávna štúdia na túto tému odhalila, že ľudskými neuváženými akciami hnané klimatické zmeny sú aj hlavným dôvodom, prečo sa toľko rozmohli lesné požiare (aj v Čechách skôr prakticky neexistovali - len občas nejaká stará babka podcenila vypaľovanie trávy). A tiež dôvodom, prečo sa požiare lesa / polí / húštin zvýšili vo svojom vplyve (tj. spálená krajina) o 400% oproti rokom 1980. A to všetko napriek tomu, že používame opäť o poriadok efektívnejšie hasiace aj pozorovacie technológie.

Priemerné teploty v zalesnených častiach západu sa zvýšili o 2,5 stupňa od roku 1980 a očakáva sa, že porastú aj naďalej. Celkový zosychajúci vplyv a efekt je potom ten, že sú požiare lesa o to častejšie opäť.

Ďalším príkladom toho, ako tieto navzájom prepojené klimatické udalosti drasticky zmení naše životy, sú zvieratá a obilie + iné poľnohospodárske plodiny. Na tých závisíme v mnohých krajinách.

Navyše tu máme ešte faktor, ktorý vedci označujú za 6. masové vymieranie - mohlo by ešte počas našich životov totiž zmiznúť na 75% zo všetkých živočíšnych druhov na Zemi.

Výsledkom všetkého povedaného bude nepochopiteľne vysoký objem skazy, ktorý dopadne na ľudí, ich domovy, polia, zvieratá a okolie.

Prežiť nejakú katastrofu je jedna vec, ale musíte tiež zvážiť ďalšie sprievodné efekty okolo. Čo sa stane, keď sa ceny domov úplne prepadnú a budú vám bezcenné? Alebo keď ekonomika zmizne / stáť skolabuje ako v Argentíne nie tak dávno? Ako sa títo ľudia budú živiť, čo budú robiť a ako budú žiť?

Technologické hrozby typu AI

Aj keď je filmy "Terminátor" a "Matrix" ľahké odkopnúť ako nepravdepodobnú sci-fi, ale keď už nič iné, vypočujme si aspoň názor najlepších a najchytrejších odborníkov, ľudí a vizionárov, z ktorých je drvivá väčšina zhrozená tým, akú technológiu vyvíjame.

Podotýkame, že to nie je štandardná hrôza typu "ľudia neboli zamýšľaní na to, aby riadili lietadlá". Áno, veľa ľudí sa vo svojej dobe bála niečoho nového (čo je naša prirodzená psychologická vlastnosť - rovnako ako u ďalších zvierat). Dá sa tiež pochopiť oprávnený strach osoby, ktorá je nahradená v práci strojom (pozri náhrada manufaktúr za prvé stroje prebehla tiež hocikde pomerne búrlivo).

Problém je, že niektoré veci nemáme s čím porovnať a nikdy sme ich nezažili - a jedna z nich je elektronika, čo si je vedomá sama seba, vie sa učiť, spájať, komunikovať a replikovať. Stroje majú ale pre chirurgiu a iné veci vlohy, pretože nás tu rádovo prekonávajú (aj ten najlepší chirurg trpí kľudovým trasom) prakticky vo všetkom (zápas AI proti pilotom skutočným v armádnom leteckom simulátore tiež dopadol zle pre pilotov). Technika navyše môže premýšľať miliónkrát rýchlejšie ako my, efektívnejšie komunikovať atď.

Ľudia majú rozum vlastný, takže sa vďaka nemu celkom logicky boja, že je iná inteligencia nakoniec spúta rovnako ako oni si podrobili a týrajú dobytok (moderné sliepky nevidí v živote Slnko, krava sa dojí 2x, hoci teľa pije 5-6x denne, ...), takže ľuďom došlo, že teraz je v stávke podobne zvrhlý život aj pre nich.

Tento (veľmi racionálny) strach samozrejme pochádza hlavne od ľudí, ktorí tieto technológie vyvíjajú. Skutočný Iron Man našej doby, Elon Musk, oznámil napríklad na združeniu Americkej top politickej špičky: "AI je fundamentálna hrozba pre existenciu ľudskej civilizácie a nemyslím si, že to ľudia úplne chápu a pripúšťajú si! Normálna vec u regulácií je tá, že sa stane nejaký rad neprávostí, verejnosť sa ostro postaví proti a po mnohých rokoch utvárania zákonov, predpisov a procedúr sa jednať rozhodne nejaká štátna agentúra, čo to sleduje. Trvá to večnosť. Veci predtým boli zlé a zlé, ale nikdy to, že by reprezentovali fundamentálny a esenciálny risk pre našu základnú samotnú existenciu!"

Aj profesor a majiteľ Nobelovej ceny, Stephen Hawking sa vyjadril takto: "Vývoj plne umelej funkčnej inteligencie by mohol znamenať koniec ľudskej rasy. Ľudia sú obmedzení vo svojom vývoji pomalou biologickou evolúciou, nemôžu s AI súťažiť a budú nahradení."

Sme na rozhraní ďalších neuveriteľných objavov a pokrokov v ľudskej biotechnológii. Dobrým príkladom toho je CRISPR, teda technika, ktorá umožňuje vedcom editovať DNA. Povedie celkom určite k mimoriadnym lekárskym objavom, ktoré neskôr zachránia ďalšie milióny ľudí pred smrťou (alebo aspoň vecami ako je Parkinsonova choroba a Alzheimerova choroba).

Môže to ale tiež viesť k ďalšej forme triedneho boja a určite nijako nepomôže už tak hroziacemu preľudneniu a stále staršej populácii. V júli 2017 bolo v USA prvýkrát editované za pomoci CRISPR ľudské embryo.

Horiaci les

 Pred niektorými hrozbami je lepšie utiecť, než sa im vystavovať. Celý váš dom so zásobami ale utekať nemôže... Máte záložný plán pre jeho rodinu aj pre podobné situácie?

Drastické zmeny v ekonomikách, nezamestnanosť a post-pracovná budúcnosť

Umelá inteligencia, učenie sa strojom, pokroky v robotike a automatike, na želanie dostupné globálne pracovné sily, 3D tlačiarne a tlač, stále viac lacnejšie a dostupnejšie + rozsiahlejšie počítačové zdroje typu úložný priestor, výpočtový výkon, okamžitý prístup k informáciám, a to naozaj v úplne globálnej škále, ... všetky tieto vymoženosti modernej techniky nám pomáhajú každý deň.

Menia ale aj samotnú podstatu našej kapitalistickej ekonomiky. A mnozí z expertov sú toho názoru, že sa blížime čoraz viac k tehlovej stene a nepríjemnému nárazu do nej.

Miliardárští technologickí techno-giganti ako Mark Cuban a Mark Zuckerberg súhlasí.

"Bude tu veľa nezamestnaných ľudí nahradených technológiami, a keď sa s tým nezačneme pasovať už teraz, čoskoro sa dostaneme do veľkých problémov." To prezradil pán Cuban v roku 2017 na jednej obchodnej konferencii.

Mark Zuckerberg diskutoval zase návrhy ako je "Univerzálny základný príjem" počas svojej diskusie v roku 2017 na Harvardskom promočnom prejavu.

Tiež spomeňme v tejto veci pána Alana Greenspana, predsedu US federálnych rezerv počas rokov 2000. a jeden z najviac vplyvných ekonómov sveta napísal v roku 2006, že: "Príjmová diera medzi bohatými a chudobnými Američanmi je už neuveriteľne rozsiahla a navyše sa rozťahuje stále rýchlejšie, že by mohla čoskoro ohroziť stabilitu nášho demokratického kapitalizmu v celej jeho šírke a podstate."

Ekonomika môže rásť len v niekoľkých málo prípadoch:

  • Zvýši sa efektivita. Stačí pre to vytlačiť viac produkcie z pracovníka, respektíve nejaké pracovné / produktívne položky. Farmárčenie je dobrý príklad. Oproti roku 1911 sa americké poľnohospodárstvo zlepšilo len v produkcii kukurice presne šesťkrát.
  • Znížia sa náklady. Globalizácia je v tejto veci typickým uvádzaným príkladom. Dnes väčšina ľudí a manažérov uvažuje asi takto: "Prečo dávať 500 USD za produkciu pohovky doma, keď to môžeme urobiť niekde v zahraničí, kde sú v poriadku ešte otrocké mzdy (povedzme napríklad za 50 USD) a potom ju sem za 40 USD prepraviť?"
  • Vytvoria sa nové hodnoty vďaka vynálezom a službám. Nové produkty, ako je napríklad Apple iPhone a Tesla, vytvárajú s novými produktmi aj nové bohatstvo.

Vyššie povedané sú jediné gombíky, aké môže obchodník / firma / prokurátor použiť na to, aby mohli nejako zmeniť ekonomiku danej krajiny. Ale bohužiaľ, tieto tlačidlá boli v posledných rokoch tlačené až príliš a začínajú už byť krapet uťahané a nefunkčné... Pozrime sa preto skutočne do detailu na všetky tieto dôležité faktory v hre na pozadí.

Zvýšenie efektivity

Kým "Biele goliere" pracujú proste len viac hodín alebo sa do daného počtu hodín napchá viac práce. Nezabúdajme, že väčšina ľudí na západe (a špeciálne to platí pre amerických zamestnancov) majú najkratšie dovolenky z moderného rozvinutého sveta. Očakáva sa od nich (rovnako ako od radu Európanov), že budú minimálne na mobile a na e-mailu aj v noci a cez víkendy. A ich mobilný telefón / smartphone je to prvé, čo zdvihnú ráno.

Blížime sa ale k bodu zlomu, pretože z daného kusu tela nemožno vymackat viac šťavy. Ľudia sú v práci tým slabým článkom - chcú mať svoje voľno, vidieť deti a mať dobrý život.

Roboti tieto problémy nemajú a nikdy nebudú mať - neochorí, nepotrebujú dovolenku, idú na tri zmeny a sú teda oveľa a oveľa viac efektívni ako bežní ľudia.

Pre príklad - umelá inteligencia je už o 3 000% rýchlejší ako doktori pri hľadaní rakoviny v snímkach z mamo-grafu. A to navyše s väčšou presnosťou.

Zníženie nákladov

Pracovanie u fast-foodových reťazcov typu McDonalds nikdy nebola vec pre strednú triedu. To bola cesta, ako naučiť teenagerov základnej zodpovednosti a pracovnému režimu.

Ale pretože sú kapitalistické obchody a biznisy podnecované (zo svojej podstaty) na zníženie nákladov, reálne mzdy pre bežných pracovníkov tu zostanú rovnaké. Je tým pádom veľmi ťažké dostať sa odtiaľto niekam ďalej. Logicky sa potom zvyšuje aj medzera medzi hlavnými sociálnymi vrstvami tu, a to neuveriteľným tempom. Aj keď sa dnes na západe objavujú občasné akcie pre a združenia pre minimálne mzdy v poriadku 15 USD, väčšinou nemajú výsledok, aký by mali mať, prípadne firmy nahradí ľudí robotmi úplne.

Rovnako ako už nie je možné viac vyžmýkať hodinovo amerických pracovníkov tak, ako sa to deje, rovnako tak sa nedá viac zraziť ich príjem bez toho, aby celý tento citlivý systém skolaboval.

Globalizácia je dnes ďalšia bežná cesta, ako dnes ušetriť nejaké peniaze. Aj to je dôvod, prečo sa dnes ľudia s intenzívnymi pracovnými miestami presúvajú na miesta ako je Mexiko, Čína a Filipíny.

Ale aj tieto krajiny si zlepšili životný štandard a chcú lepšie životné podmienky - a veľké firmy už nemajú pomaly s firmami kam "utiecť". Je stále menší objem miest, kde sa ešte dá zahrať na strunu zníženia nákladov.

Vytváranie nových hodnôt

Američania boli vždy na západe kráľmi inovácie - teda povedzme po nejaké cca storočie. Aj keď aj v tejto veci je to celkom v poriadku, vedenie z minulosti sa rýchlo vytráca, respektíve úplne zmizlo v niektorých oblastiach, ako je napríklad editácia ľudského génu alebo kvantová teleportácia.

Z podstaty novej technológie a toho, kde sa práve deje inovácia, víťazstvo sa deje u stále menších skupiniek ľudí a firiem ako sú Amazon, Google a Comcasts, to sú tí, čo si dnes nárokujú skoro celý tento koláč. Dokonca aj Wal, zloduch, ktorý ruinoval iných amerických obchodníkov, teraz bojuje o prežitie.

Aj to je zrejme sčasti dôvodom, prečo tu ako po vôbec prvý rok v histórii v Amerike rok 2015 priniesol viac obchodov a podnikov zatvorených než vytvorených. Aj keď sa Silicon Valley zdá opäť "sexy", globálne brané to platí a dopadá pre celý štát dosť zle. Celé americké podnikanie ide ku dnu - a to je problém, pretože prakticky všetky nové pracovné miesta sú vytvárané výhradne novými podnikmi a biznisami.

"Ale kedykoľvek sa predsa objavila nová technológia, čo zničila nejaké miesta, vytvorila tým aj miesta iné!"

Áno, to bola pravda v histórii až doteraz. Ľudia sú celkom učenliví tvorovia - keď napríklad niekto robil podkovy, mohol sa preorientovať (po zaškolení samozrejme) napríklad na novodobé pneumatiky pre autá (alebo ich servis alebo predaj). A tento proces sa opakoval v historickom pohľade mnohokrát.

Ale väčšina moderných technologických expertov a vizionárov sa zhoduje, že tento vzorec už končí. Veci sú dnes skrátka natoľko odlišné od minulej situácie, že je to pre nás úplne nová záležitosť. Sú tu skrátka situácie, aké tu nikdy neboli.

Oficiálne reporty štátnych organizácií, takže žiadny šialený súkromník - ide o sekciu Bieleho Domu ("White House's Office of Science and Technology Policy and PwC") potvrdzuje, že ich odhady sú také, že v roku 2030 príde Amerika o 35-40% tunajších lokálnych pracovných miest. Pozor, ešte raz zdôrazňujeme slovné spojenie "príde o" a nie "bude nahradené".

Samořriadiace sa autá sú v tejto veci dobrým a bezprostredným príkladom. Akonáhle sa viac rozšíri, pripraví o prácu 3-5 milióna jazdcov / vodičov len počas ďalšej dekády. To je mimochodom 3% americkej pracovnej sily. Goldman Sachs odhadujú, že cca 25 000 ľudí každý mesiac začne strácať miesta veľmi skoro.

Čo budú asi robiť? Nebude tu toľko úloh, čo sa týka práce a údržby na robotoch (aj to asi začnú rovnako tiež robiť roboti časom...) - a na rozdiel od výrobcu podkov, čo sa dá pretrénovať, z vodiča asi neurobíte elektrického inžiniera alebo špecialistu na nízkoúrovňové programovanie v C.

Pán Andy Stern, (líder pracovného hnutia a skorší prezident organizácie "Service Employees International Union", povedal v tejto veci: "Komerčné trucky a ich riadenie sa stane hlavnou vlnou cunami ľudí strácajúcich prácu. Nie je to niečo, čo čaká našu ďalšiu generáciu, to ani náhodou, dočkáme sa jej ešte my, a to asi tak do desiatich rokov. Hovoríme tu o miliónoch pracovných miest, jednak sa to týka vodičov, ale v ďalšej vlne to budú aj ľudia z poisťovne, opráv, reštaurácií a hotelov."

Stern dospel k jednoznačnému záveru: "Myslím, že je nezodpovedné, že túto vec nikto nerieši a neplánuje sa na ňu nejako."

Hlavný ekonomický poradca Trumpa je ale v tejto veci umiernenejší: "Myslím, že je to ešte minimálne 50-100 rokov vzdialené. Nie je to ešte ani na mojom radare."

Sú tu samozrejme názory, že je dotyčný stopercentne mimo. O tejto veci písala kedysi aj historička Yuval Noah Harari, ktorá na túto tému vydala prácu na TED.com s menom "Neužitočná trieda": "Nie je to úplne nová otázka - ľudia sa už dlho bojí mechanizácie a toho, že ich pripraví o prácu a spôsobí masovú nezamestnanosť. K tomu nikdy nedošlo jedine preto, že ako sa staré profesie stali neaktuálnymi, objavili sa vždy aj nejaké nové a existujúce nahradili. Vždy tu skrátka bolo niečo, čo ľudia mohli robiť lepšie ako stroje v danej dobe. Nie je to ale nejaký prírodný zákon a nič negarantuje, že to tak musí byť. Idea, že ľudia budú mať vždy nejaké špeciálne schopnosti nad rámec strojov s neosobnými algoritmami je len ich (trochu zúfalé) dúfaní."

Choroby, panika a podobné veci

Vzhľadom nákazlivých chorôb sú tu dve veci, ktoré môžu spôsobiť problémy - jednak je to daná choroba samotná a v druhej rade je to chaos, aký to môže pôsobiť v ľudskej mysli.

Aj keď pochopiteľne akákoľvek pohroma a hrôza celkom nepochybne spôsobí paniku, epidémie sú už po stáročia preslávené tým, že spôsobujú takmer kompletný rozpad spoločnosti, a to veľmi, veľmi rýchlo. Malým (ale dobrým a všeobecne známym) príkladom v tejto veci môže byť Ebola v roku 2014. Len 28 000 ľudí bolo nakazených (hlavne v Afrike logicky), ale aj ďalšie krajiny po svete vrátane Európanov a Američanov panikárilo, zatvárali svoje hranice a niektorí z ľudí dokonca radšej a pre istotu zavreli rodinu doma.

Predstavte si, keby sa skutočne niečo nechutného a nepríjemného naozaj blížilo. Niečo ako sú kiahne. Ľudia by sa opäť začali izolovať a je isté, že by sa objavili aj nejaké tie násilnosti po tom, čo by sa verejnosť pokúšala do poslednej chvíle získať jedlo, vodu, zásoby a lieky. Deje sa to vždy a všade po svete stále znova, takže prečo by zrovna USA a Európa mali byť imúnne voči strachu a chorobám? Je dokonca možné, že by mnohí ľudia z nemocníc / záchraniek / pohotovostí / hasičov v istom množstve radšej neprišli do práce alebo tiež sami ochoreli. Naozaj to nedá moc práce, aby sa začala odvíjať táto negatívna špirála a stávala sa čoraz väčšou hrozbou.

Epidémie ale nie sú nič, nad čím by ste sa snáď mali ušklíbat v duchu: "Máme predsa rok 2020! Hodím do seba pilulku, a je to!" Tu sú niektoré príklady z histórie:

  • Justiánsky mor prebiehajúci v roku 541 nášho letopočtu si vyžiadal 100 miliónov ľudských obetí (vtedy polovica všetkej svetovej civilizácie).
  • Čierna choroba / čierna smrť je záležitosť, ku ktorej došlo medzi 1346-1350 a zomrelo pri nej 50 miliónov ľudí. A vyčíňať začala mimochodom práve v Amerike.
  • HIV / AIDS medzi rokmi 1960-1980 zabil na 39 miliónov ľudí.
  • Hongkonská chrípka v roku 1968 zabila 1 milión ľudí.
  • SARS medzi rokmi 2002-2003 infikovala 8100 ľudí naprieč 37 krajinami.
  • Ebola v roku 2014 infikovala síce "len 28 000 ľudí", ale zabila 11 tisíc a k tomu sa postarala o mimoriadnu paniku a početné zatváranie hraníc.
  • Vírus Zika medzi rokmi 2015-2017 sa postaral o 100 000 infikovaných potom, čo sa rozšíril do 84 krajín.

Je pochopiteľné, že si väčšina ľudí myslí, že je veda a moderná medicína ochráni pred (z nášho podhľadu už) naozaj archaickými chorobami, proti ktorým sa dnes totiž rovnako často očkuje. Áno, to je samozrejme pravda, len ale s jedným malým podotknutím - je to v platnosti vtedy, keď celý svet dokonale funguje. Len vtedy sme schopní reagovať a pripraviť sa na hrôzy typu SARS a Ebola. Je tu však ono príslovečné "ale": ale čo keď sa objaví niečo nové, respektíve niečo staré zmutuje / upraví si to nejaký šialenec v súkromnej laboratórii? Aby svet prestal fungovať, stačí k tomu veľmi málo: naozaj veľmi silná slnečná búrka / EMP bomba nás opäť odošle do 19. storočia.

Buďme v tejto veci realisti a nalejme si čistého vína: absolútne všetky faktory, ktoré inak pôsobí pre ďalšie šírenie akýchkoľvek chorôb sú tu:

  • Zvyšuje sa nám globálne aj lokálne čoraz viac počet populácie.
  • To isté vyššie povedané platí aj pre stále vyššiu hustotu populácie.
  • Stále väčšia je aj globalizácia a štáty sú stále viac kozmopolitné = oveľa viac sa cestuje.
  • Afrika aj Ázia hocikde postráda dodnes potrebnú infraštruktúru.
  • Moderné siete a internet zaisťujú rýchlu výmenu informácií: je to okamžitá informovanosť (nemusíte čakať na štát) a aj po internete sa dnes často šíria panické vlny (sociálne siete tu kraľujú).
  • Objavujú sa starí známi - choroby získali rezistenciu proti funkčným antibiotikám a je potrebné vyvinúť nové.

Ešte v našich životoch zažijeme to, že bude normálne, keď bude asi tak 70% svetovej populácie žiť v mestách. To bude o 2,5 miliardy viac ľudí ako dnes. Objem megalopole sa za posledných dvadsať rokov strojnásobil, takže je tu teraz na celých tridsať miest, ktoré majú cez 10 miliónov ľudí. Spojené Národy verí, že okolo roku 2030 ich tu budeme mať na 40.

Globálne cestovanie má síce svoje pozitívne stránky, ale aj negatívne - choroba môže vypuknúť v Ázii, a potom sa rozšíriť do USA a Európy za menej ako deň vďaka našej sieti lietadiel. A ako sme naznačili, informácie dostupné vždy a všade značí, že tiež panika je dostupná vždy a všade. Senzačné a šokujúce správy sa, ako je známe, šíri najlepšie.

Profesor medzinárodného verejného zdravia a na londýnskej univerzite London School of Hygiene & Tropical Medicine menom Jimmy Whitworth potom povedal nasledujúce: "Sme celosvetovo iba tak bezpeční, ako je náš najslabší článok, teda tu najslabšie krajiny."

Po väčšinu času posledné stovky rokov sme vždy robili prielomy na poli boja proti chorobám. Ale ony strašidelné choroby začínajú bojovať späť a v niektorých prípadoch dokonca aj choroby, ktoré sme mali za vyhubené (ako napríklad Detská obrna, čo je tiež detská prenosná obrna alebo poliomyelitída (lat. poliomyelitis) a je to spočiatku vírusové infekčné ochorenie človeka). Podľa WHO (Svetová Zdravotná Organizácia) je "AMR / antimikrobiálna rezistencia schopnosť mikroorganizmu (ako sú baktérie, vírusy a niektorí paraziti, ...) zabrániť všetkej antimikrobiálnej látke vo svojom pôsobení (to sú všetky tie antibiotiká, antivirotiká, antimalariká, ...) proti nej. V konečnom dôsledku teda dôjde k tomu, že sa štandardná liečba stáva neúčinnou a infekcie nielen pretrvávajú, ale môžu sa aj dokonca rozšíriť na iné."

Všetky známe veľké zdravotné organizácie (ako je napríklad WHO alebo Americký úrad pre ochranu zdravia alebo Americká medicínska / lekárska asociácia zvoní na poplach vzhľadom na toto nebezpečenstvo. Keď nebudeme mať k dispozícii nástroje na boj s týmito chorobami, budeme úplne bezbranní a môžeme časom zase len nerobiac prizerať ďalším a ďalším pandémiám porovnateľným so Španielskou chrípkou (ba aj horšími).

Ak si myslíte, že predsa určite nemôže dôjsť k podobným chrípkovým táborom, aké boli vidieť napríklad v nemocnici v Camp Funston v Kansase v roku 1918, tak hádajte ešte raz - ten istý kmeň sa už objavil odvtedy už šesťkrát.

Medzi rokmi 1918-1920, známa a neslávne preslávená Španielska chrípka infikovala 0,5 miliardy ľudí a zabila asi 75 miliónov (v čase tejto pandémie to boli 4% svetovej populácie). Dokonca sa jej podarilo skórovať aj na tak nečakaných miestach ako je Arktída alebo malé pacifické ostrovy.

BBC hlásilo, že zmeny klímy (topenie ľadovcov do morí špecificky) pomáhajú odkrývať a aktivovať vírusy a baktérie z ľadu, ktoré v niektorých prípadoch neboli "v obehu" tisíce, desetiletce, sto tisíce, ale ba aj milióny rokov.

Pre príklad nemusíme bohužiaľ chodiť moc ďaleko - Anthrax a Španielska chrípka sa objavili vďaka nedávnemu topeniu ľadovcov a stále zmrznutej zeme. V roku 2016 obyvatelia blízkosti severného polárneho kruhu začali umierať na anthrax získaný zo starej jelenie mŕtvoly. Dokonca tu našli v aljašskej tundre aj rovnaký kmeň chrípky ako bol ten z roku 1918 u Španielskej chrípky.

A to sú všetko veci a choroby, o ktorých vieme. Máme tu totiž aj globálne otepľovanie, tým sú vedci na jednu stranu nadšení, ale na druhú zdesení, že začínajú nachádzať baktérie a vírusy, ktoré spali v ľade milióny rokov. Naše imunitné systémy zvyknuté na moderné choroby s nimi preto môžu mať o to väčšiu prácu.

Biologické zbrane

Biologické zbrane sú veľký risk. Špeciálne pre krajiny / kulty / sekty, ktoré už nemajú čo stratiť, prípadne majú pocit, že si civilizácia zasluhuje vyhladiť. Sú to tiež zbrane poslednej línie, pretože sa samozrejme nedajú až tak ľahko zacieliť len tak na niekoho.

Niektoré moderné biologické zbrane môžu útočiť na ľudí, iné na zvieratá či ekonomiku. Pre príklad - v Anglicku v roku 2001 choroba "Foot-and-Mouth Disease" vyhladila na 10 miliónov kusov dobytka. Áno, je to Slintačka a krívačka (FMD) (anglicky potom "Foot and Mouth Disease" (FMD), a latinsky ešte pre úplnosť: Aphtae epizooticae), čo je moderné a stále akútne, tiež však vysoko nákazlivé vírusové ochorenie párnokopytníkov. V roku 2011 jeden africký terorista pohrozil, že túto chorobu použije ako zbraň proti americkej ekonomike a špeciálne jej agrárnej sekcii.

CDC a ministerstvo zahraničia USA sledujú minimálne päť krajín, ktoré majú a vyvíjajú vlastné biologické zbrane. Severná Kórea je jedna z nich a celkom určite neblufuje, ako konieckoncov dokazujú aj miestne jadrové testy. Od agresie k činom je to potom už len krok. Zvlášť pre krajiny (a systémy), čo nemajú čo stratiť.

Steven Block, profesor biologických vied zo Stanfordu, varuje: "Jednoducho povedané, kiahne a podobné veci sú hrozba pre celý svet. Musíme povedať, že nikto so zdravým rozumom by podobné veci nepoužil, ale kto zase hovorí, že ľudia s mocou a podobnými prostriedkami majú zdravý rozum?"

Sú tu jasné náznaky, že aj keď sme sa zbavili kiahní medzi verejnosťou, vlády ako Rusko a USA si ich stále drží vo svojich biologických laboratóriách. V tejto súvislosti skrátka nemožno nespomenúť pohromu v roku 1979, ku ktorej došlo v Rusku a vtedy sa anthrax dostal z vojenskej testovacej laboratórie. Podobné nehody sa teda stávajú (o tajnej obchodu radšej ani nehovoriac).

Ako sa nám časom zlepšuje technologické vybavenie priemernej laboratórie, aj malé neštátne organizácie sa k podobným hračkám s dostatkom peňazí a vplyvu môžu dostať (alebo si ich vytvoriť v pivnici sami).

Dokonca aj legendárny Bill Gates, ktorý rozdáva svoje peniaze na boj s maláriou a výstavbu sterilne čistej vodnej infraštruktúry, varoval svetových vodcov vo februári 2017, že rapídny pokrok v technológiách umožňuje aj malým teroristickým bunkám vyvinúť biologické zbrane ako napríklad vírusy, čo potenciálne zabijú miliardy.

Gates verí, že nech to už začalo náhodne alebo cielene, jedna vec je istá - je vysoko pravdepodobné, že sa ešte počas našich životov dočkáme skutočne veľkej globálnej pandémie.

A vtedy povedal: "Prirodzené epidémie môžu byť extrémne rozsiahle. Umelo spôsobené epidémie, bioterorizmus a podobné veci, môžu byť ešte väčšie, než tie najväčšie nám zatiaľ známe. Nezabúdajme, že nukleárne zbrane prestanú zabíjať po nejakých 100 miliónoch ľuďoch, ale biologické zbrane? Tie neprestanú nikdy, akonáhle ste je jednou pustili z Pandorinej skrinky.

Keďže je moderná populácia naivná a sebaistá a nie je tu žiadna forma preparácie ak sa skutočne nejaká choroba dostane von a rozšíri, smrteľná môže byť v mnohých prípadoch. Mal by sa tým svet a vlády vážne zaoberať? Je to téma určite vážnejšie ako bežná vojna a nukleárna vojna, ale napriek tomu sa mu nedostáva zaslúženej pozornosti na rokovaniach a konferenciách."

Filmové hrozby: asteroidy, cudzie mimozemské rasy, zombie, ...

Útok umelej inteligencie a globálna zmena klímy sa nám posledné roky tiež stali vďačnou témou katastrofických filmov. Napriek tomu je ale každému modernému človeku jasné, že sú to pre nás veci aktuálne veľmi bezprostredné a naliehavo vyžadujúce riešenie.

Iné filmové scenáre ako napríklad vpád mimozemskej civilizácie sú horšie (hocikedy dokonca úplne nulové) predpovedateľné udalosti. Môžeme sa tiež zhodnúť, že sa za nášho života s kloudnou pravdepodobnosťou asi nikdy nestanú.

Príchod mimozemšťanov

Aj keď je pre človeka prirodzené myslieť si: "Vesmír je tak masívny, takže tu celkom určite niekto niekde inteligentný musí predsa byť." A to je tiež dôvod, prečo sú vedci stále tak trochu zmätení, že ešte nevideli žiadny náznak inteligentnej rasy.

Je tu na túto tému jedna populárna teória, ktorá opätovne posilňuje prakticky všetky aspekty v tomto článku uvedené, takže sa jej budeme venovať extra.

Peter Ward (paleontológ), ktorý pomáhal objaviť a odkryť predchádzajúce masové vymieranie na našej planéte spôsobené skleníkovým plynom, to nazýva Veľký Filter.

Podľa Warda, "civilizácie prekvitajú, je tu ale vždy environmentálny filter, ktorý spôsobí, že časom opäť vymrú a pomerne rýchlo zmiznú. Keď sa pozriete na Zemi, filtrovanie tu už bolo niekoľkokrát, a to v podobe masového vymierania. Masové vymieranie, ktorého sme súčasťou, je len začiatok, takže možno očakávať, že sa ešte ďalšie blížia."

Tá najpravdepodobnejší vec, prečo sme ešte nič nepočuli od mimozemského života, je to, že keď snáď nejakou náhodou vznikol, aj jeho civilizácia skolabovala ešte pred tým, než nás stihli kontaktovať, dostatočne sa rozvinúť, poprípade sa ľudia (?) tu rozvinuli, ale premenili sa navzájom na atómy alebo spotrebovali zdroje."

Celá táto teória zabúda na jeden zásadný detail: človek vyliezol z jaskyne a vzlietol ku hviezdam (z hľadiska celkového času vývoja života tu) za veľmi krátku dobu. Takže je šanca cca milión ku jednej, že život bude stále na nižšej či úplne najnižšej úrovni. Riešiť teda civilizačný vývojový stupeň cudzej versus našej civilizácie je úplne bezpredmetné - je to vo večnosti Vesmíru príliš krátky časový okamih na to, aby mal zmysel. Poznáte snáď práve vy niekoho, kto dvakrát po sebe vyhral prvý vo Športke?

A tiež vyššie uvedené teórie nerieši to, že sa medzihviezdna komunikácia dnes musí odohrávať tým najrýchlejším systémom, aký zatiaľ poznáme (a aký nám Einstein povoľuje): rýchlosťou svetla / rádiovými signálmi. K najbližšej hviezde Proxime Centauri je to totiž 3,99 × 1013 kilometrov a len svetlo a rádio od nás tam letí cca 4 roky. Nevieme skutočne, čo hľadať, ani to, ako to správne počúvať. Čo keď nepočujeme niečo len preto, že uvažujeme príliš rýchlo? Keď nejaký svetelný signál zmení pravidelne intenzitu raz za 2500 rokov, asi si to nevšimneme, že áno?

Vesmírne počasie

V roku 2013 dopadol "relatívne malý" meteor na Rusko so silou 300 000 ton TNT. Poškodil pritom na 3 tisíce miestnych budov a zranil 1 tisíc ľudí.

Naša planéta je zasiahnutá nejakým tým vesmírnym haraburdím každučký deň tisíckrát. Lenže v 99,999% prípadov zo 100% sú natoľko malé, že to nemá cenu riešiť. Ale objekty, čo majú cez viac ako desať metrov a rýchlo do nás narazí, sú už považované za mimoriadne nebezpečné.

Podľa organizácie NASA (konkrétne sekcia Jet Propulsion Laboratory) je na našom svete asi tak stovka impaktných kráterov slušnej veľkosti. NASA vďaka ich datovaniu, početnosti a zloženiu teda môže usúdiť zhruba, kedy sa dočkáme ďalšieho nárazu meteoritu a s pár malými výnimkami tu nie je nijako veľký dôvod na obavy ďalších cca asi tak 50 rokov.

Solárne búrky sú oveľa väčšia hrozba, pretože u nás sú častejšie - chceli sme ich pridať do sekcie prírodných katastrof, ale máme ten pocit, že ho väčšina ľudí vníma ako "filmovú katastrofu". Podľa posledných správ organizácie NOAA + Národný
výskumný Koncil odhaduje, že je tu 12% šanca, že sa objaví mimoriadne silná solárna búrka pred dátumom 2020.

Vesmírne počasie môže ochromiť elektroniku po celom svete (podľa svojej intenzity). Jedna búrka v roku 1989 zostrelila dole jednu z najväčších elektrických sietí v Kanade za menej ako 90 sekúnd. Týmto tu nechala milióny ľudí bez energie, a tým spôsobila veľké problémy všetkým lokálnym ľuďom.

Správa NRC tu hovorí jednoznačne: "Dlhší výpadok by zrejme zahŕňal pre príklad aj výpadok transportných systémov, komunikačných sietí a satelitov, bankových systémov a finančných systémov, vládnych služieb, rozpadla by sa asi aj distribúcia čistej vody a odpad (elektrické pumpy). A došlo by tiež k strate polotovarov a zmrazených jedál a liekov, pretože by bez chladničky nevydržali moc dlho."

Môžem v núdzi spoliehať na vládu a systém?

Veľké problémy, hrozby a katastrofy sú nesmierne ťažké aj vtedy, keď systém funguje ako švajčiarske hodinky, keď systém zlyháva (lokálne alebo globálne) alebo ktorý už úplne zlyhal, nemôžete na ne spoliehať, že vám zachráni krk.

Pripomíname so systémom dva spojené problémy:

  • Náš moderný ekonomický systém je zlomený, poškodený a umierajúci a nie je schopný spravit "veľké" veci, ktoré by ho oživili. Čaká ho pomalá smrť ako je dobre viditeľný postupný úpadok v Detroite. Niektoré veci ani nemá cenu moc riešiť (počasie treba).
  • Keby skutočne prišlo na vec a veci boli veľmi zlé, ako napríklad po veľkej prírodnej katastrofe alebo keď sa spoločnosť rozpadá z dôvodu nákazy, systém vtedy určite nebude tak užitočný a funkčný, ako si myslíte (povedzte si sami úprimne: stáli by ste tam vy ako na stratenej varte s vedomím a znalosťami, že to k ničomu nie je, keď vás doma rovnako potrebuje rodina?). Moderné systémy sú neuveriteľne zložité, a preto náchylné na kadečo. Ukazuje sa to stále znova a znova: ako by vás napríklad zachránil niekto helikoptérou, keď bude málo nafty aj pre autá (opäť pozri polícia v Detroite)?

Ľudia naprieč celým politickým spektrom zdieľajú rovnaký názor a pocit - naše vlády a štátne organizácie nie sú až tak funkčné, ako by sa mohlo zdať. A tento (d)efekt sa bude stále viac prejavovať s tým, ako bude stále menej financií na rozpočty, kvalitných skúsených ľudí a na fungujúcej infraštruktúre (senzory v krajine, družice, ...).

Nehrá rolu, na akú stranu politického spektra v tejto veci spadáte. Je fuk, aký máte názor na debaty typu "ako priblížiť lekársku starostlivosť ľuďom a napriek tomu by to mal byť voľný trh?" Alebo snáď "mali by sme brať lekársku oblasť ako voľný trh vôbec"?

Obrie mašina, ktorá mala identifikovať tieto problémy a ako sa z nich potom aj čo najlepšie dostať a potom ich aj implementovať, je zlomená na základnej úrovni (námatkovo pozri astronomické narastanie všetkých moderných štátnych dlhov).

A zahraniční prepperovia by to mali vedieť - zakladatelia organizácie "The Prepared" pracovali na vysoko dôležitých zákonoch na najvyššej vládnej úrovni federálnej vlády. A pritom sa snažili spravit veci, ako sú pohotovostné núdzové jednotky a reformovať edukačný systém.

Veľa toho bolo napísané o hlbokých politických nezhodách, ktoré rozdeľujú vlády Európy aj Ameriky. Je to pravda a čo je horšie - veci sa stále zhoršujú. Ale veci v tlači sú často povrchné a nejdú do hĺbky problému, takže sa ako porovnávacia perspektíva pre prepperov používajú zle.

Našu spoločnosť očakávajú veľké otázky. Niektoré z nich sú diskutované tu, ako napríklad klimatické zmeny a post-kapitalistická ekonomika. Správne otázky sú k nájdeniu len ťažko a sú vždy veľmi bolestivé.

Trebárs v USA stále funguje systém "Majority rules" / Väčšina vládne. Neustále sa tam preťahujú o malý kúsok dve hlavné skupiny. Ale k čomu to je, preťahovať sa o pravidlá, ktoré majú pomáhať, ale sú už prakticky k ničomu? K čomu je väčšina, ktorá nevládze a ani nemôže so stále sa viac rozpadajúcich krajín, a to lokálne až neuveriteľným štýlom (opäť sa ponúka Detroit, kedysi americká legenda, dnes rozpadajúca sa pekelná diera). Rovnako ako inde vo svete, strany sa preťahujú o pár hlasov a lokálne aféry, pričom nikto skutočne "nechytí strelu do zubov" a nevyrieši stále trvajúce miestne problémy. A tie sú už od prvej veľkej depresie, cez druhú svetovú vojnu, skrze vesmírny program v dobe studenej vojny, ... to všetko sú situácie, kedy bolo na odpis mnoho životov.

Je potrebné rozumieť, že stále do nekonečna vedúce boje o koryta sú len ďalšie symptómy tohto problému - tých nepekných škvírek (nielen) v americkej (klátiacej sa a zadrhávajúcej sa) legende je totiž čím ďalej tým viac. Podľa niektorých je aj prezident Trump jasným syndrómom ustupujúcej kvality americkej politiky a tohto kedysi legendárneho impéria luxusu.

Asi každému rozumnému človeku je jasné, že hádať sa o problémoch a symptómoch k ničomu nie je a nič nevyrieši. Je potrebné ponoriť sa hlbšie. Bohužiaľ ale, situácia v početných európskych krajinách aj v Amerike je taká, že kým to všetko nebude na ďalšej úrovni (niečo ako otvorená revolta či masívne depresie), nikto sa k nepopulárnym krokom v ekonomike nedokope. Keby to nebola pravda, už by boli všetky veci dokonalé, ako napríklad imigrácia, zdravotnícka starostlivosť, disparita príjmov, náklady na bývanie, klimatické zmeny, ...

Ani americké impérium nie je bezpečné

Ako jeden z argumentov, prečo sa nevenovať preppingu, ľudia často hovoria: "Všetky tie problémy v televízii sa predsa musia odohrávať v nejakej krajine" tretej triedy", ale nikde s modernou západnou spoločnosťou! My predsa nikdy neprehráme!"

Bohužiaľ, ako je vidieť aj z dnešného článku, dáta sú neúprosné, takže si vyššie uvedený názor, prosíme, prepracujte do novej formy. Dáme krk na to, že tu bolo v histórii mnoho krajín, ktoré si tiež mysleli, že tu budú večne (Rím, Grécko, ...). Akákoľvek skutočne obrovská krajina, čo dosiahla nejakého globálneho vplyvu po prekonaní určitej hranice začne zase smerovať smerom nadol (to sa stáva aj v našej spoločnosti, kde je prakticky všetko z nafty: plasty, hnojivá, lieky, ...).

Dokonca aj Pentagon a US Army War College / Americká armádna univerzita dospeli k názoru v nedávnej správe, že "Svet sa vnoril do úplne novej fázy transformácie, v akej je sila USA na ústupe, medzinárodný poriadok globálny je v stále upadajúcej fáze a autorita vlád všade sa rozpadá." Neskôr sa vyjadrili aj v tom štýle, že "post-druhoválečné americké impérium smeruje ku kolapsu".

Autor a investor Doug Casey k veci povedal toto: "Každá krajina sa ľahko môže stať Ruskom v rokoch 1920., Nemeckom v rokoch 1930., Čínou v rokoch 1940., Kubou v rokoch 1950., Kongom v rokoch 1960, Vietnamom v rokoch 1970 ., Afganistanom v rokoch 1980., Bosnou v rokoch 1990 a Argentínou v rokoch 2000".

My si k tomu dnes ešte môžeme pridať Venezuelu a Sýrii v rokoch 2010... Pripomeňme si pre zaujímavosť, že počas rokov 1950-1970 bola Venezuela jednoznačne najbohatšiu Zemou v Latinskej Amerike. Bola to jedna z dvadsiatich najviac prosperujúcich krajín sveta. Bola vtedy dokonca bohatší než Nórsko.

Ich krajina ale úplne zlyhala a rozpadla sa. Eric Farnsworth, viceprezident u Amerického koncilu vec okomentoval takto: "Vo Venezuele sú dnes naozaj a doslova ľudia, ktorí hladní. To je naozaj veľmi apokalyptická správa".

Ľudia vo Venezuele stratili v priemere na váhe 8,6 kg len za minulý rok, a to v dôsledku nedostatku jedla. Deti tam umierajú na ulici, pretože tu nie je dostatok liekov.

Toto sa stalo, pretože vláda chybne adresovala a riešila fundamentálne problémy svojej krajiny. Snažili sa riešiť podružnosti ako treba minimálna mzda medzitým. Ale keď sú základné jedlé veci o 500% vyššie ako minimálna mzda, celých 93% Venezuelčanov si ich nemôže dovoliť. Alebo akékoľvek iné kupované jedlo samozrejme.

Aby sme sa držali zlých správ aj tu - počet prípadov ľudí s maláriou vzrástol o 76% len za minulý rok. Celkovo tu však aj predaj liekov poklesol o ďalších 85%. Ľudia odtiaľto chodia do susedných krajín kúpiť si aspirín a plienky.

Áno, veľké krajiny, ako je napríklad USA, sú proti podobným výpadkom lepšie pripravené, pretože majú v zálohe viac štátnych, ekonomických a iných zdrojov. Nijako sa to však spoľahlivo zmerať nedá bez nejakej konkrétnej katastrofy. No a potom už samozrejme bude neskoro. Práve v prípade niektorých podobných mamutích krajín sa vnucuje príslovie "čím väčšie sú, s tým väčšej výšky potom spadnú...".

Americké inštitúcie majú mizernú povesť, čo sa týka ich spoľahlivosti

Veľké západné ekonomiky (medzi ktorými je Amerika určite tým najvďačnejším cieľom) sú často neschopné zvládnuť také základné veci, ako sú pravidelné lekárske prehliadky pre vojnových veteránov (ktoré by človek bral v modernej spoločnosti ako samozrejmosť) umierajúcich na rakovinu alebo sledovať miliardy dolárov za zbrane, ktoré Amerika priviezla do Iraku. Prečo si teda niektorí miestni občania stále myslí, že bude úplne excelentne fungovať v nejakej kríze?

Dokonca aj vtedy, keď nejaké lokálne štátne agentúry vystaví FEMA kempy a lokálne sekcie bývajú ešte stále celkom dobre vyzbrojené a vybavené, sú tu praktické limity toho, čo môžu vo svojich ľudských množnostiach urobiť. Keď nahliadneme do štátnych FEMA plánov ohľadom len takých vecí ako sú búrky, tak sa dozvieme od federálnej vlády, že "si to vyžiada minimálne 72 hodín pre mobilizáciu tímov rýchlej odozvy".

A teraz si uvážte, že by sa stalo nejaké gigantické zemetrasenie. Zrútili by sa samozrejme okamžite všetky veže mobilných operátorov, elektrina by odišla, cesty môžu byť dokonca úplne nepriechodné. A rádovo minimálne milióny ľudí budú potrebovať pomoc. Ľudia okolo môžu byť mŕtvi, umierať alebo byť vážne zranení a volať po pomoci. Ale môže trvať dni, ba aj týždne, než sa veci vrátia ako-tak do normálu.

Podľa Erica Holdemana (expert v rýchlej odozve na katastrofy s dvadsaťročnou praxou) má tento názor: "Myšlienka, že keď mám problém, zavolám 911, nie je dobrý nápad z hľadiska lokálnych pohrôm a katastrof, pretože sú naše zdroje obmedzené. Nedá veľa práce teda preťažiť tie už existujúce".

Holderman tiež dopĺňa, že ľudia často premýšľajú v duchu "katastrofa ma zabije rovnako", takže prečo by som sa mal pripravovať? Ale ich jednoznačné dáta ukazujú, že len samotné 2% ľudí zomrú na následky nejakého okamžitého krízového stavu. Takže v akejkoľvek situácii bezvládiea budete na 98% v survivalovej situácii, a to bez podpory vlády.

Kriticizmus niektorých vládnych odoziev na najznámejšie katastrofy moderného veku (ako napríklad Hurikán Katrina) je dokonca natoľko povestný a hlboký, že má dokonca aj vlastnú stránku na Wikipédii a špeciálnej kongresovej post-mortem stránke.

Nedávna vodná kríza vo Flint v Michigane je dobrým príkladom toho, ako sa pomaly sa šíriaci problém stane zádrheľom - vtedy totiž došlo k otrave cca 100 000 ľudí pijúcich tu vodu otrávenou olovom. A teraz pozor - trvalo im MESIAC, než problém uznali a ROK, než vyhlásili štátny stav núdze. Celé to mimochodom dosť pripomína situáciu po katastrofe v Černobyle.

Prezident Obama povedal: "Čo je však úplne neospravedlniteľné, akonáhle raz ľudia zistili, že je tu problém, neboli lokálne rodiny na problém okamžite upozornené, totiž že je tu olovo vo vode. Celá vec sa vôbec nemala stať."

Podotýkame, že ne-vládne organizácie, ako je napríklad Červený kríž, sú podobne nespoľahlivé. Pre príklad, zemetrasenie na Haiti v roku 2010 zabilo 130 000 ľudí a pripravilo o domov na 250 000. Červený kríž vybral rekordných 500 miliónov USD v dotáciách na priamu pomoc Haiti. Potom však padlo 125 miliónov na ich vlastnú réžiu a náklady a postavili len šesť nových domov napriek tomu, že ich sľubovali 15 tisíc!

Loď na jazere s horami v pozadí

 Mať nejaký ten záložný statok či loveckú chatičku na horách je samozrejme ideálny stav. Uvážte ale, že hocikedy sa sem človek nemusí ľahko dostať. A že je tu obvykle zima o mesiac až dva dlhšie ako inde v SR (a teda porovnateľne kratšie vegetačné obdobie).

Je prepping východisko?

Učiť sa novým zručnostiam je veľmi zábavné. Byť súčasťou komunity ľudí spojených prepperskou myšlienkou a hrať sa s novými hračkami tiež!

Nedávny prieskum na túto tému ukázal, že kľúč k tomu dostať čo najviac zo svojho voľného času (ako víkendy a prázdniny) je v tom, nesedět na gauči a nesledovať Netflix alebo ísť nakupovať, ale radšej nasledovať zaujímavé výzvy. Či už ste z práce unavení, ako chcete, vstať a urobiť niečo zmysluplné, je vec, ktorá sa vám potom večer určite postará o lepší spánok než len prosté sedenie na vašej zadnici.

Je za tým ukryté dosť zložitého psychologického žargónu, ale zásada je to pravdivá: ľudia získajú pocit lepšej sebaúcty a bytia vtedy, keď nasledujú zmysluplné výzvy, náročné aktivity a podobné veci, ktoré vám umožňujú rásť ako osoba.

Tzv. Maslowova pyramída potreb prichádza na pretras zo strany prepperov často. Pomáha im totiž lepšie prioritizovať veci a lepšie ich pochopiť. Je tu ale dobrý dôvod, prečo je práve vršok tejto pyramídy "seba-aktualizácia / dosiahnutie vlastného plného potenciálu". To značí, že sme najlepší a najspokojnejší len vtedy, keď sa snažíme byť čo najlepší.

Populárny "rastový postoj" hovorí zase o tom, že kľúčový rozdiel medzi dobrou / šťastnou / úspešnou osobou a tými, ktorí nie sú, je v tom, že tí druhí nemajú šancu stále rásť ako osobnosť (nielen finančne!).

Aký lepší rast ako osoba si jeden môže predstaviť, ako sa učiť praktické a užitočné zručnosti, ktoré mu pomôžu možná zachrániť rodinu od smrti hladom? Prepping je tiež vec, ktorá dáva človeku pokoj, keď si uvedomí, ako rastú jeho znalosti a ako tým pádom môže na miesta typu les pozerať naďalej ako na priateľa a spojenca a nie na nepriateľa. Nehovoriac o tom úžasnom pocitu pri spaní, takže si človek môže povedať: "Zvládnem to, čo 99% ľudí tejto krajiny nie, pretože to cielene ignoruje."

Aká je najlepšia forma poistenia?

Ľudia dnes obvykle míňajú za všetky možné poistenia - od tých bežných (ako na dom alebo na auto alebo za zložitejšie veci typu dôchodok či zdravotné pripoistenie v zahraničí.

Ale priority má rad ľudí evidentne stále dosť divne nastavené: pripadá im normálne dať v miestach s častými lesnými požiarmi za poistenie tisícky ročne, ale ani drobek nevrazte do preppingu.

To nedáva moc zmysel - prečo sa tiež trochu nepripraviť v prípade, že bude potrebné sa starať sami o svoje malé dieťa pár týždňov v prípade požiaru?

Aj keď sú dnes ľudia otvorení hocičomu novému, stále im moderná spoločnosť otravuje myseľ sprostosťami ako že cenné papiere sú dôležitejšie, ako prepping! Podotýkame to všetko uložené na magnetických médiách niekde v banke. Stačí, aby jedna vesmírna častica reagovala náhodne zrovna s týmto kusom dát a razom ste žobrák. Poistenie je k ničomu, keď vám zhorel všetok majetok a rovnako je to v mene, ktoré sa rýchlo blíži k svojmu krachu. Nehovoriac o tom drobnom detaile, že v prípade naozaj obrej slnečnej búrky EMP typu nebude elektrika fungovať už nikdy za vášho života. Takže s akciami môžete urobiť to isté, čo s dnes tak populárnymi virtuálnymi menami.

Buďte rozumní v živote, ale aj v preppingu, neprepadajte prázdnemu hromadeniu statkov. Prepping nie je "hoarding"!

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?