Je to už takmer 130 rokov, čo v baniach Františka, Jan-Karel a Hlbina v Karvinej zahynulo 235 havírov. Dňa 14. júna 1894 o 21:30 zaznel prvý zo série piatich výbuchov, ktorých príčina nebola nikdy odhalená. Jedná sa o najväčšiu banskú tragédiu v ostravsko-karvinskom regióne v dejinách.
Bolo to vo štvrtok večer a baníci na popoludňajšej smene čoskoro mali končiť. Dole ich bolo viac ako tisíc. Konkrétne išlo o 1 062 robotníkov, 20 predákov, 5 banských a 9 nadbanných.
Smrteľné boli prvé dva výbuchy
O pol desiatej večer to buchlo. So záchrannými prácami sa síce začalo ihneď, lenže tesne po ich začatí, pol hodiny po prvom výbuchu, nastala druhá explózia, ktorá zabila šesť desiatok záchrancov. Nasledujúce tri výbuchy už boli bez obetí - záchranné mužstvá na nich už boli v rámci možností pripravené. Ale tiež mali trochu šťastia. K tretiemu výbuchu totiž došlo až o siedmej hodine ráno (k tým ďalším potom o 8:11 a 9:15). A záchranári tak po „nočnej smene“ stihli vyfárať späť na povrch.
Baňa Františka roku 1924.
Mŕtvych aj ranených bol bezpočet a na povrch ich museli vynášať ako preživší havíri, tak aj banskí dozorcovia a inžinieri. Museli fungovať bez dýchacích prístrojov a zároveň v neustálom strachu, že kedykoľvek môže dôjsť k ďalšej detonácii.
Čo za tragédií stálo dodnes nikto nevie. Môže sa tak iba špekulovať o porušení banských predpisov pri trhacích prácach, prípadne o samovznieteniu a výbuchu uhoľného prachu. Ako už bolo povedané, zomrelo 235 ľudí z radov samotných havírov aj ich záchranárov. Mnohé telá dokázali identifikovať už len podľa šperkov. Obete tu zanechali 130 vdov a 194 sirôt.
Pieta a pomoc pozostalým aj preživším baníkom
Na karvinskom cintoríne (Karviná-Doly) sa nachádza pamätník s menami všetkých obetí. Na rovnakom mieste je väčšina obetí nešťastia tiež pochovaná. Napriek tomu sa pri úvodných záchranných prácach nepodarilo vyslobodiť telá 59 ľudí. Posledné dve telá boli na povrch vynesené až 20. decembra 1902. Dva vážne zranení následne zomreli v nemocnici a pochovaní sú na katolíckom cintoríne v Tešíne.
Pamätník obetiam banského nešťastia na cintoríne v Karvinej-Doloch. (Autor: Quar - Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0)
Gróf Henrich Larisch-Mönnich II., ktorý bane vtedy dedične vlastnil, dal nad miestom nešťastia postaviť kaplnku. Kaplnka aj pamätník na karvinskom cintoríne sa dodnes zachovali. Spoločne s banskou bratskou pokladňou sa Larisch-Mönnich podieľal aj na rente pre pozostalých po obetiach.
Larisch-Mönnichové koncom 19. storočia v regióne vlastnili celý areál dole, ktorý bol rozdelený na východný revír (Jan-Karel) a západný revír (Henrich, Františka a Hlbina). Banské jamy Hlubina, Jan-Karel a Františka boli prepojené podzemnými chodbami, a preto výbuchy v bani Františka zasiahli aj ostatné jamy. Práve na bani Františka zahynulo najviac z celkového počtu obetí (181), 49 ľudí potom prišlo o život v susednej bani Jan-Karel.
Vplyvy katastrofy
Tesne po katastrofe museli byť uzavreté tri bane a kvôli tomu prišlo o prácu cca 3,5 tisíc ľudí. Tí dostávali polovicu mzdy a mohli si nájsť novú prácu s tým, že po obnovení prevádzky sa museli vrátiť späť na bane. Prevádzka na bani Hlubina bola nakoniec úradne obnovená 23. júla 1894, aby bola čoskoro potom kvôli pokračujúcim výbuchom znovu prerušená. Kvôli výbuchu bola úroveň ťažby z roku 1893 znovu dosiahnutá až roku 1899.
Vynášanie obetí banskej katastrofy.
Prevádzka na bani Františka bola obnovená ešte neskôr ako na bani Hlubina. Jama bola nakoniec vyťažená roku 1965 a následne zasypaná. Vplyvy katastrofy boli aj legislatívne a prevádzkové. Karvinské nešťastie sa vtedy preberalo aj na ríšskom sneme vo Viedni, vznikli nové pravidlá pre prevádzku dole, došlo k posilneniu banských kontrol. Ďalším významným krokom bolo schválenie nariadenia o vzniku záchranných staníc.
Vyšetrovanie nakoniec ukázalo, že približne štyri pätiny obetí zomreli udusením. Rok po výbuchu sa v baniach začal používať prvý prenosný dýchací prístroj, Walcher-Gärtner, ktorý sa stal základom pre ďalšie dýchacie prístroje vzniknuté neskôr.
Napriek tomu, že udalosti zo 14. júna 1894 boli najväčším nešťastím v rámci ostravsko-karvinského uhoľného revíru, nešlo o najväčšie banské nešťastie na českom území v dejinách. Tým bol požiar na bani Márie v Brezových Horách pri Příbrami, ku ktorému došlo približne o dva roky skôr, 31. mája 1892 po 11. hodine dopoludnia. Vtedy tam zahynulo 319 havírov.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu