Smäd v Afrike - vodovod, barel, fľaša, rieka alebo slonia jama...

Pohodlie veľkého parku

Keď ide niekto do Afriky prvýkrát, málokedy si "strihne" hneď tú najdivokejšiu variantu. Väčšinou začína zvoľna. V národných parkoch je turistom poskytovaný na slovenské pomery veľmi slušný servis, ku ktorému patrí aj voda. Na umývanie, na pitie aj na ochladenie. Vo väčšine veľkých kempov v parkoch sú bazény, kde sa môžete ochladiť. Ocenia to nielen seniori, ale hlavne výpravy s deťmi. Samozrejmosťou sú čisté a udržiavané umyvárne so sprchami a niekde dokonca aj s vaňou. Skrátka - pohodlie a servis, o ktorom sa treba našim vodákom často ani nezdá. A čo sa týka pitnej vody, z vodovodu vo veľkých parkoch tečie takmer vždy pitná voda. Ak nie, je to jasne označené. Navyše v obchodíkoch je ku kúpe nielen voda, ale aj ostatné nápoje. Najčastejšou praxou turistov je tak kúpa 5 alebo 10 litrového barelu vody, pretože ju majú vždy po ruke a je jasne bezpečnou voľbou. A keď príde chuť na pohárik vína či fľašu piva, zájdu do obchodíku. Časom rovnako prídu na to, že voziť so sebou čokoľvek okrem vody je naivné, pretože všadeprítomná horúčava znechutí aj to najlepšie pivo alebo soft drink.

Ako to majú tamojší ľudia?

Zložité. Vy ako turisti ste na tom najlepšie. Miestni si musia vystačiť buď s vodovodom, avšak to je veľká menšina z nich. Hlavne vo veľkých mestách a centrách tých menších. Tí, ktorí žijú na okrajoch, v slumoch alebo dedinách, musia ku studniam. Je to tak. Preto stretávate pri cestách ženy s barelmi na hlavách alebo deti s kanistrami na koliesku. Raz denne sa musia otočiť pri studni.

Deti v Dračích horách na pomedzí JAR a Lesotho si vynechávajú svoju každodennú povinnosť. Elektrina v dedine je, vodovod však nie

Autom v divočine

Keď ste dobrodružnejšia duša, môžete vyraziť do parku, kde si všetko potrebné musíte vziať so sebou. Jedlo, pitie aj benzín pre auto, pretože bez toho vás tam nikto nepustí. Funguje to tak napríklad v botswanskej Central Kalahari Game Reserve alebo v Namíbijskom parku Khaudom. Auto sa tak stane vašou základňou. Alfou a omegou vášho žitia. Vezie všetko vaše jedlo na celú dobu pobytu. Je jediným zdrojom vašej energie, pretože tam je pre všetky kamery, foťáky a ďalšie vymoženosti nevyhnutná. A v neposlednom rade v ňom veziete všetku vodu. Vnútri parku totiž žiadna nie je. Vlastne tam nie je nič. Táborisko je len vychodené miesto pod stromami. A práve zásoby vody musíte veľmi starostlivo počítať. Potrebujete vodu na pitie, varenie aj umývanie. A k tomu nejakú rezervu, keby došlo ku komplikáciám. Voda na varenie ide zredukovať, to nie je taký problém. Voda na kúpanie - ruku na srdce, keď ste týždeň alebo desať dní s kamarátmi v Kalahari, kúpeľ nie je to úplne najnutnejšie. Keď už je to napriek tomu nutnosť, majú tamojšie táboriská niečo, čomu hovorím "suchá sprcha". Kýbel na povraze so sprchovou hlavicou na dne. Vodu dodáte vy. Zostáva voda na pitie. Barely pekne zložené v nákladovom priestore vášho auta. Hneď vedľa barelov s naftou :-)

Suchá sprcha v Central Kalahari Game Reserve v Botswane. Stačí naliať do vedra vodu, a máte luxusnú kúpeľ.

Divočinou po svojich

Keď už máte dosť safari v aute, môžete sa vydať na safari pešo. Má to samozrejme pravidlá, ktoré je nutné dodržať. Nesmiete ísť sami. So skupinou 4-8 ľudí musia ísť dva rangeri ozbrojení puškou. Sú skúsení a presne vám povedia, čo smiete, čo rozhodne nie a na čo si dať pozor. Základom treku je ale to, že si všetko potrebné nesiete so sebou. Jedlo, stan, oblečenie aj vodu. Preto sú podobné výpravy naplánované najčastejšie na tri až štyri dni. Prvú vodu si samozrejme vezmete v kempe. Ideálne tri litrové alebo dve dvojlitrové fľaše. Tahle zásoba vám vydrží do prvého táborenia. Ale nečakajte žiadny kemp. Toto je nadivoko, takže najčastejšie piesočný breh vyschnutej rieky. A ide sa pre vodu. Podľa terénu máte niekoľko možností. Naša prvá voľba bola jama. Asi 60 cm hlboká jama v piesku, kam sa natiahla spodná voda ukrytá pod dnom rieky. Vyložíte ju kameňmi, aby sa nekalila. Prvú várku vyházíte, pretože tá kalná je. A potom už môžete naberať. Druhou možnosťou je nabrať vodu priamo z nejakého povrchového zdroja. Najčastejšie z rieky, pretože treky často vedú okolo tokov. Posledná a pre dobrodruhov najkrajšia je možnosť využiť nejakú sloniu jamu. Slony totiž málokedy pijú z kaluží alebo iných povrchových zdrojov. Často vyhĺbia jamu v piesku alebo zemine, aby sa mohli napiť. A toto býva najlepšia voda. Kým keď naberiete vodu z vsakovačky alebo rieky, je vždy dobré do nej hodiť tabletu, tak keď narazíte na čerstvú sloniu jamu, môžete piť bez obáv. Len, keď sa podľa stôp zdá, že sa prišiel napiť ešte niekto iný, tableta je istejšia.

Keď odpočívate cez obedňajšiu horúčavu v tieni stromov a sledujete, ako slony prichádzajú, kúpu sa a pijú, je to len ťažko oznamovateľná radosť. Z takej slonej jamy je potom fajn napiť sa tiež. Ako hovorí náš sprievodca a kamarát Howard - slon by žiadny hnus nepil.

Tableta alebo filter?

Večná to otázka. Kto sa bojí "chémie", ten radšej filtre alebo filtračné fľaše. Z mojich skúseností je to ale trochu otrava. Poriadne sa napiť z takej filtračnej fľaše bolo pre kamarátku na treku v podstate nemožné, pretože kvôli filtri musela vyvinúť veľkú silu, aby vytlačila aspoň tenký pramienok. A to k poriadnemu uhaseniu smädu nebolo. Takže za mňa vyhrávajú tablety. Nejaká pachuť síce zostáva, ale len veľmi ľahká. A čím znečistenejšia voda je, tým je pachuť menšia. Keď si z takejto vody uvaríte čaj alebo kávu, ani to nespoznáte. Je to ale samozrejme individuálna voľba.Ak preferujete filtrovanie alebo tabletovanie, je čisto vaša vec.

Aj na brehu rieky sa dá vyhĺbiť jama na vodu. Nikdy neviete, čo je proti prúdu. V parku nehrozí znečistenie od ľudí, ale môžu tam ležať treba zdochliny.