Afrika očami dobrodruha - diel 2. Tugela Falls, vodopád, ktorý si musíte zaslúžiť

Ďalší z mojich obľúbených miest vám prichystá presne to, po čom túži každý milovník dobrodružstva. Prevýšenie skoro 500 metrov každý deň. Balvany a hučiaca voda, brodenie. Úzky chodník, ktorý sa tiahne nahor ako tenká niť vedúci až do oblakov. Vietor, všadeprítomná výška a nad vami len nekonečné neba. To všetko vás čaká, keď sa vydáte k čerstvo najvyššiemu vodopádu sveta. Budete unavení, ale šťastní.

Tugela Falls - vodopád, ktorý leží v srdci Dračích hôr.

Hory ako dračí chrbát

Tiahnu sa v dĺžke tisíc kilometrov ako chrbát obrovského draka. Podľa toho tiež dostali meno od bielych osadníkov. V jazyku Zulu sa však volajú uKhahlamba (Ohrada z kopije). Tvorí strechu južnej časti kontinentu. Najvyššia hora Thabana Ntlenyana (Pekná malá hora) sa týči do výšky 3 482 metrov a je najvyšším vrcholom všetkých nielen Lesotha, ale aj ostatných krajín od JAR až k hraniciam Tanzánie a Konga.

Pretože je pohorie naozaj dlhé, je jeho tvár premenlivá. V najsevernejšom cípe v provincii Mpumalanga je plné kaňonov, malých vodopádov, skalných útvarov a jaskýň. O tých si povieme niekedy nabudúce, pretože zostaneme v najvyšších poschodiach na pomedzí Juhoafrickej republiky a Lesotha. Práve tam totiž môžete nájsť vodopád, ktorý si treba zaslúžiť. Takmer kilometer vysoký Tugela Falls.

Masív Amfiteátri v noci. Veľké prírodné divadlo, kde hrajú hlavné úlohy vietor, voda a výška.

Skutočná cesta začína tam, kde končí chodník

Sú vodopády, aj tie najslávnejšie, kam môžete prísť autom. Vystúpite na parkovisku a k hrane to máte sto metrov. Takto jednoduché to dnes je treba u Viktóriiných vodopádov na Zambezi. Avšak na podobné plány s Tugela zabudnite. Tu je potrebné poriadne si vyšliapať. A to ako na hranu, tak k päte vodopádu. Cesta k nej začína nevinne. Pozdĺž riečky Tugela, ktorá dala vodopádu meno a ktorá z neho vyteká. Úzky chodník sa kľukatí pozdĺž brehu a zvoľna stúpa. Po siedmich kilometroch prídete k miestu, kde končí. A až tu začína skutočná cesta k päte. Musíte však zliezť do koryta a dať sa po balvanoch, sem tam brodiť, preliezať padlé kmene. Najkrajšie miesto prichádza, keď musíte šplhať po koreňoch stromu, skobách a hrdzavom drôtu na asi desať metrov vysokú skalu. Za ňou je konečne miesto, kde aspoň z diaľky uvidíte vodopád. Ak mierite k päte, musíte pokračovať. V nohách máte o ďalšie dva kilometre viac a čaká vás najhoršia časť cesty. Plahočení cez balvany, ďalšie brodenie a výškové metre. Keď dorazíte k päte, vlastne to ako päta ani nevyzerá. Kaskáda šiestich skokov, ktorými vysokánský vodopád končí. Kvôli vysokým kopcom okolo ani nevidíte vrchol. Ste unavení, ale kto podobné cesty podniká, vie, že práve toto je vlastne cieľ. Únava a spokojnosť s tým, že som to dokázal. Cestou späť sa ide ľahko ako vždy po úspešnom výkone. Len všadeprítomné hučanie vody, ktoré trvá už deväť hodín, vám pripomína, že ste na konci vodopádu a na začiatku rieky, ktorá sa z neho rodí, aby sa ponáhľala až k Indickému oceánu.

Skutočná cesta k päte vodopádu začína až vtedy, keď značený chodník končí. Začína brodenie, preliezanie balvanov a šplhanie po koreňoch.

Skúšobný kameň

Nie je to ani fyzická kondícia ani nutnosť nejakého zvláštneho vybavenia. Skúšobným kameňom cesty na hranu vodopádu je niečo úplne iné. Ale nebudeme predbiehať. Pokiaľ na hranu mierite z rovnakého kempu, odkiaľ ste vyrazili k päte, čaká vás najprv stokilometrový prejazd. Je to preto, že Tugela Falls padá z veľkého masívu, ktorý sa volá Amphiteathre. Naozaj pripomína veľký amfiteáter. Pata leží logicky pod ním. Hrana je na jeho vrcholku. Je potrebné masív obísť. Sto kilometrov zvládnete za dve hodiny. Končíte na malom parkovisku, kde sa zapíšete pre prípad problémov, zaplatíte poplatok a môžete vyraziť. Čaká vás asi 500 výškových metrov. Rovnaká porcia ako k päte. Tentoraz nehučí voda, ale fúka vietor. Často veľmi silný. Spočiatku traverzujete príkrym svahom, potom musíte prekonať miesto, kde sa často ľudia strachujú. Chodník vedie po hladkej šikmej skale, ale keď nie je mokrý, je to v pohode. Drsná skala nekĺže. Po dvoch hodinách prídete k onomu skúšobnému kameňu. Reťazovým rebríkom, ktoré vás dovedú na vrchol Amfiteátri. Prvý je vysoký 25 metrov, druhý pätnásť. A to je miesto, kde sa mnohí dávajú na spiatočnú cestu. Príkry výstup mnohokrát v silnom vetre je niečo, čo nedokážu prekonať, a tak sa otáčajú tesne pred cieľom. Keď ale rebríky zdoláte, je všetko jednoduché. Planinou dôjdete k riečke Tugela. A tá vás dovedie k ranne masívu, odkiaľ sa vrhá nadol. Pod nohami máte takmer kilometer prázdnoty.

Cesta na hranu je podobne úžasná ako cesta k päte. Čaká vás podobné prevýšenie, ale na jej konci rebríky, ktoré mnohých odradí.

Najvyšší vodopád sveta?!

Až do roku 2020 panovala zhoda na tom, že najvyšším vodopádom sveta je venezuelský Salto Angel (oficiálne premenovaný na Kerepakupai Meru) s výškou 979 metrov. Avšak už dlhé roky sa vedelo, že tento údaj nie je vierohodný. Výška päty totiž bola odpočítaná nie pod Auyan Tepui, odkiaľ padá, ale skoro dve míle odtiaľ na sútoku riečky vytekajúcej z vodopádu s Rio Caroni. My sme podnikli dve expedície v rokoch 2014 a 2016, ktoré stanovili výšku Tugela Falls na 983 metrov. World Waterfall Database sa na základe našich meraní rozhodla znížiť výšku Kerepakupai Meru na 807 metrov. Tugela sa tak z doterajšieho druhého miesta vyhupla na čelo rebríčka.

To ale vlastne nie je vôbec dôležité, pretože to hlavné, čím je vodopád výnimočný, je jeho odľahlosť, náročnosť výletu na hranu aj pätu a pocit, ktorý máte v sebe po jeho úspešnom zdolaní. Skrátka vedomie, že ste si tento neobyčajný vodopád zaslúžili.

Pohľad z vodopádu Tugela Falls je neopakovateľný. Keď sa rozpustí všadeprítomná hmla, do ktorej bez prestania padá voda, vidíte naozaj veľký kus Afriky.

Praktické rady

Pokiaľ budete plánovať výlet k Tugela Falls, dobre vyberajte termín. Od mája do septembra to bude ozajstná výzva. To v Dračích horách prší, sneží a mrzne. Nielen na vrcholkoch Amfiteátri leží sneh a podľa tvrdenia miestnych ho tam leží naozaj veľa - 7 metrov. Takže vlastne bez šance na úspech. Ak by ste chceli veľa vody, vyrazte v novembri. To už je teplo a budete sa pekne brodiť. Ale pozor, v tom prípade sa vydajte k hrane veľmi skoro ráno. My išli vo štyri, aby sme trek nastúpili v šesť. Vyhnete sa tým možnosti, že vás chytí búrka. A búrka na planine tri kilometre nad morom nemusí byť úplne príjemná záležitosť. Ak vyjdete v januári, februári, bude vody menej. Vodopád väčšinou je len ako tenký prúžok.

Ubytovať sa môžete v dvoch parkoch. Royal Natal, odkiaľ vedie priamo z kempu cesta k päte. Na hranu sa potom obchádza masív. A alebo v parku Golden Gate, odkiaľ je to zase kúsok k hrane, ale na pätu treba prejsť. Takže ak by ste chceli len na jedno miesto, máte možnosť byť v správnom kempe. V oboch prípadoch môžete spať vo vlastnom stane aj v bungalove. Letieť je asi najlepšie do Johannesburgu. Z letiska ste pri vodopáde za tri hodiny.

A nabudúce Biela pani

Je to tak. Aj na čiernom kontinente sa môžete stretnúť s Bielou pani. A to nie s hocijakou. Znovu budete unavené nohy, pretože budeme v kopcoch, ale na druhú stranu taky plné vrecká drahokamov.