Väčšinou keď sa udrieme, je to na rukách. Každý z nás si to už prežil, ideme po chodbe alebo okolo múru, klopítneme a udrieme si ruku. Pri zakopnutiu a pádu pod seba tiež strkáme ruky a odnesú to väčšinou lakte. Keby tak existovalo niečo, čo by nám ich ochránilo. Predsa len je nechceme mať každý deň odreté, je to nepríjemné a bolestivé. Čo by sme si tak na ne mohli dať? Čo napríklad chrániče lakťov? Znie to dobre, že? Ešte tak vedieť, podľa čoho vyberať a čo máme k dispozícii. Poďme si to povedať.
Chrániče lakťov boli vynájdené na účely, ktoré sme si vyššie popísali. Skrátka, aby sme si zbytočne nespôsobovali zranenia v týchto miestach. Rýchlo sa rozmohli do všetkých športov, ale predovšetkým do vojenského a policajného sektoru.Všeobecne povedané - do sektoru ozbrojených zložiek a záchranného systému. Jedná sa o veľmi premyslenú súčasť vybavenia, ktorá sa dá rozdeliť na dve hlavné skupiny. Prvé z nich sú vonkajšie chrániče, tie sa dávajú cez oblečenie, ale aj na holé telo. Druhou skupinou sú chrániče vnútorné. Presnejší rozdiel a ich výhody si hneď povieme.
Vonkajšie chrániče sa dávajú priamo na ruky. Môžeme ich použiť ako na holú kožu, keď máme krátke rukáve, tak aj cez blúzu alebo bundu. Ich upínanie je premyslené - skladá sa z dvoch upínacích popruhov. Môžu byť buď fixné, teda nenastaviteľné. V tomto prípade hovoríme o univerzálnej veľkosti, ktorá je zaručená prostredníctvom elastických prievlakov. Bohužiaľ ak máme veľmi mohutné ruky alebo naopak trochu ako vetvičky od stromu, mohli by sme s týmto systémom mať trochu problémy. Preto sa oplatí kúpiť si nastaviteľné popruhy. Tiež sú elastické, ale môžeme si u nich nastaviť dĺžku upínacích popruhov. Čo by nás mohlo zaujímať, je celková konštrukcia samotného chrániča. Tá sa skladá z niekoľkých vrstiev. Prvou vrstvou (ak ideme zvonka k vnútri) je tvrdý plastový chránič, ktorý má zachytiť tie najväčšie nárazya prípadné mechanické poškodenie. Tento chránič je väčšinou prinitovaný na hlavnú časť, ktorá je vytvorená z pevného nylonu (najlepšie 600D a vyššie). Táto časť je o trochu väčšia a pokrýva celú plochu lakťa. Vnútri nájdeme protišokovú vrstvu vo forme polstrovania, ktoré pohlcuje nárazy. Posledná časť je protišmyková úprava, ktorá fixuje chránič na mieste. Dostávame sa k druhej variante chráničov.
Vnútorné chrániče majú tú výhodu, že sa umiestňujú priamo do špeciálného vrecka na vrchnej časti oblečenia. Sú tak fixované a väčšinou nikam neutekajú. Ich nevýhodou je absencia tvrdej vrstvy, čím pôsobí skôr ako protišokové. Typickým materiálom jeneoprénalebo kombinácianylonu a polstrovánia. Samozrejme, že sa vyrábajú aj také, ktoré majú tvrdú vrstvu. Je ich však málo, sú podstatne drahší a podobne ako u kolenných chráničov, k nim musíme mať adekvátny vrchný diel oblečenia.
Celkovo ide len o to, čo nám vyhovuje a či máme kam dať vložný chránič. Inak vyberajme podľa kvality materiálu a celkového spracovania chrániča. Tvrdá časť musí byť kvalitne prinitovaná k tej nylonovej. Zároveň musíme dbať na protišmykovú vrstvu a dobré fixačné prvky.