Nebolo by krásne, mať jedlo teplé aj po niekoľkých hodinách? Takúto výhodu by sme ocenili predovšetkým na dlhších trasách, keď potrebujeme zachovať teplotu jedla aj po dobu niekoľkých hodín. Ale ako to dosiahnuť? V roku 1892 pracovník Oxfordskej univerzity menom Sir James Dewar riešil rovnaký problém. Pre svoje chemické pokusy potreboval nádobu, ktorá by bola schopná udržať jej obsah veľmi chladný po dlhú dobu. Bol to práve on, kto vynašiel prvú termosku. Hoci slúžila k chemickým pokusom, jej civilné využitie na seba nenechalo dlho čakať. Ako to teda funguje? A čo máme k dispozícii?
Preč so vzduchom
Pôvodná konštrukcia termosky alebo ako sa ju v priemysle hovorí - dewarky, bola veľmi prostá. Pozostávala z dvojstennej nádoby a veka. Z priestoru medzi stenami nádoby bol odsatý vzduch, čím vzniklo vákuum. Ako iste vieme, teplo sa šíri prúdením, žiarením a predovšetkým vedením. Teplota sa vyznačuje vyššou vibračnou frekvenciou jednotlivých molekúl alebo ak chceme častíc. Pri odovzdávaní tepla dochádza ku kontaktu častíc s vyššou vibračnou frekvenciou s časticami s nižšou vibračnou frekvenciou. V dôsledku tohto kontaktu dochádza k postupnému chladnutiu. Vo vákuu nie sú žiadne častice, preto je tento spôsob odovzdania eliminovaný. Vnútorná stena termosky je leštená. Vďaka tomu sa odbúrava čiastočne aj odovzdávanie žiarením. Posledné odovzdanie je prúdením. To nám odbúrava viečko termosky. Takto skonštruovaná nádoba je ideálna pre prenášanie tekutín, ale aj jedla, ak chceme zachovať ich teplotu. Vzhľadom k náročnosti výroby so starými technológiami sa v civilnom sektore muselo prejsť na iný spôsob. Vnútornú stenu tak nahradilo sklo. Sklo? To je dosť nebezpečné. Bolo to tvrdené sklo a riziko porezania bolo veľmi nízke. Avšak boli termosky veľmi náchylné na mechanické poškodenie. Stačil menší pád a sklo v termoske sa rozbilo. A také termosky nájdeme aj dnes?
Moderná odpoveď
Dnes sa opäť vraciame k starému a pôvodnému spôsobu. Vďaka moderným technológiám už nie je s prvotnou konštrukciou žiadny veľký problém. Tým sa odbúrali nemilé problémy s popraskaným sklom a zlepšila sa izolácia. Vzhľad termosiek je viac menej podobný. Sú to nádoby rôzneho tvaru so zakulacením na vrchnom konci. Vyrobené sú z nerezovej ocele. Tá je vďaka svojej pevnosti a tvárnostiveľmi dobrou voľbou. Zároveň sa skvele leští, vďaka čomu vnútorná stena odráža žiarenie. Na vrchnej strane nájdeme väčšinou skrutkovacie veko. Pod vekom sa nachádza priestor pre uloženie jedla. Vonkajšie strany termosiek bývajú často opatrené povrchovými úpravami. Môžu byť brúsené, ale tiež ošetrené slabým nánosom gumy alebo plastu. Tie uľahčujú manipuláciu. Keď už vieme, ako to funguje a čo je k dispozícii, akú si teda vybrať?
Kvalita niečo stojí
Pri výbere termosky sa sústredíme na jej obsah. Ak chceme takú, ktorá unesie veľa a udrží to v danej teplote. Budeme musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Ale nebojme sa. Ten rozdiel nie je astronomický. Kvalitné termosky, ktoré budú verne slúžiť, nestojí toľko, koľko by sme čakali. Práve vďaka tomu si s nimi môžeme turistiku a pobyt vonku spríjemniť a nebude nás to bolieť.