Viskózové vlákna (medzinárodná skratka: CV) sú výrobky z regenerovanej celulózy. Celulóza, ako základná surovina na výrobu viskózy, je prírodný polymér, teda organická zlúčenina s molekulárnym reťazcom.
V roku 1855 objavil Švajčiar Audemars nitrocelulózu, z ktorej Hilaire de Chardonnet v roku 1884 prvýkrát vyrobil textilné vlákno. Na technológiu dostal francúzsky patent a začal vlákno priemyselne vyrábať. V 20. storočí bolo vyvinutých niekoľko druhov modifikovaných viskózových vlákien, napríklad polynozické, z Japonska, vlákno s vysokou pevnosťou za mokra (HWM) alebo vlákno Tencel (zvlákňovanie v rozpúšťadle). Spotreba viskózových vlákien bola celosvetovo prvýkrát zaznamenaná v roku 1930 s cca 240 000 tonami, v roku 1960 sa odhadovala na 2 milióny ton a v roku 1973 na 4 milióny ton. V roku 2017 dosiahla spotreba 6 miliónov ton, na ich výrobe sa podieľalo asi 30 firiem. Jedna z najväčších je rakúska firma Lenzing AG (17% podiel), ku ktorej patrí aj závod v Moravskosliezskom Paskove (258 000 ton celulózy).
Surovina na výrobu viskózového vlákna je celulóza vyrobená síranom technológiou z bukového (v Európe) alebo smrekového a eukalyptového dreva (v Ázii). Z celulózy sa rozpustením v hydroxide sodnom tvorí xantát, z ktorého po prechode tryskou v kúpeli z kyseliny sírovej a síranu zinočnatého vzniká nepretržite textilné vlákno. Vlákno sa potom zjemňuje dĺžením, chemicky upravuje a prípadne strihá na dĺžku podľa podmienok ďalšieho použitia. Vedľa základného typu vlákna sa (spravidla s pomocou chemickej úpravy zvlákňovacej kúpele) vyrábajú modifikované druhy, napr. lyocell, vysoko pevné, polynozické vlákna so zníženou horľavosťou (FR) ai. Na 1 tonu viskózových vlákien sa spotrebujú cca 3 tony dreva. Vlákna sa vyrábajú v jemnostiach 0,9 - 28 dtex, filamenty od 6,7 tex f18 až do 200 tex f700. Väčšina vlákien sa strihá na dĺžku 20-60 (hlavne na spracovanie na bavlnárske priadze), na začiatku 21. storočia sa asi 10% spracovávalo na netkanej textílie a 15% vlákien sa vyrába vo forme filamentu.
Viskózové vlákna všetkých druhov majú špecifickú hmotnosť 1,52 cN/cm3 a vysokú navĺhavosť (26-28%). Štandardné vlákna majú nízku pevnosť a vysokú ťažnosť za mokra, sú sráživé pri vyšších teplotách a horľavé. Ľahko sa farbí a bieli, po vypraní majú len nízky sklon ku štiepeniu a žmolkovaniu. Priemerná cena viskózových vlákien dosahovala v 2. dekáde 21. storočia cca 2 USD / kg.
Staplové priadze z viskózovej striže sa vyrábajú prevažne zo zmesi s prírodnými a umelými vláknami v jemnostiach asi do 10 tex. Tkaniny a pleteniny z nich sa používajú na vrchné ošatenie, spodnú bielizeň, bytové a dekoračné textílie a ručne pletacie priadze. Filamentózne priadze sa spracovávajú tkaním (asi 80%) alebo pletením s použitím predovšetkým na podšívkoviny, pneumatikové kordy. Netkané textílie z viskózových vlákien sú známe hlavne zo zdravotníckych potrieb.