Pojem "Sandblasting", poťažmo "Abrasive blasting" je to isté, čo jeho slovenský ekvivalent "Otryskávanie", tiež aj "Tryskanie" alebo dokonca "Pieskovanie". Vždy je to ale absolútne to isté - technologický postup, pri ktorom sa za pomoci prúdu piesku (funguje tu ako abrazívne častice) otryskáva nejaký tvrdý materiál.
Aj keď sa najčastejšie používa pre abrazívum piesok, dá sa naraziť v praxi aj na materiály iné: tak napríklad ide použiť aj piliny tvrdého dreva, drť mäkkých hornín, drť kôstok alebo škrupín orechov, oceľové broky, kremičitý piesok, korund, oceľovú drť, liatinovú drť, trosku alebo čokoľvek podobných vlastností (občas niekto používa aj abrazíva rozpustené v tekutine), skrátka, čo má práve firma po ruke.
Sandblasting je hojne využívaný u nožov.
Akú má pieskovanie históriu?
Celý proces pieskovania je pomerne starý - už v roku 1870 si ho nechal patentovať Benjamin Chew Tilghman (USA patent 104 408). A treba doplniť, že už vtedy to bol proces značne nezdravý a dnes sú pri ňom úplne nevyhnutné ochranné pomôcky, pretože pracujúci osoba celú dobu prichádzala do styku s kremičitým pieskom, takže ak ho niekto systematicky vdychoval, bolo len otázkou času, než umrie na ťažké a smrteľné poškodenie pľúc dnes známe ako silikóza.
Na čo sa pieskovanie dnes používa a skôr používalo?
Asi tým najčastejším praktickým využitím pieskovania je dnes oblasť strojárenská, kde sa s jeho pomocou čistia odliatky pred ďalšou povrchovou úpravou (napríklad bežným lakovaním). Pieskovanie totiž úplne perfektným spôsobom odstraňuje akékoľvek stopy po obrábaní. Dnes patrí k najpoužívanejším spôsobom zrejme použitia tryskania tlakovzdušného, pri ktorom sú častice piesku unášané vzduchom, avšak svoje miesto má aj tryskanie mechanické, pri ktorom je abrazívny materiál vrhaný rýchlo rotujúcimi lopatkami.
Dnes sa však často pieskovanie využíva aj v stavebníctve pre jemnejšie opracovanie kamenia, betónu alebo muriva. Populárne je aj v mestách, kde ide o jednu z kľúčových metód, ako dostať z muriva, fasád, stĺpov a iných povrchov všelijaké farby, nástreky (graffiti) a akékoľvek obdobné prípadné znečistenia.
Svoje miesto má však pieskovanie aj v umení, kde je využívané ako zaujímavá a efektná technika neobvyklej povrchovej úpravy. To sú všelijaké tie ťažítka, hrnčeky, zrkadlá a pod. Pieskovať však ide aj veci z keramiky a dreva. A dnes je veľmi populárne aj reklamné pieskovanie darčekových predmetov cez formu dávajúci im špecifický tvar.
Aké štátne normy u nás pre pieskovanie platí?
"Základné stupne očistenia povrchu podľa ČSN ISO 8501-1 zodpovedajú DIN 55928, resp. švédskemu štandardu SIS 055900:
- Sa 3 - Čistenie tryskaním na čistý kov. Odstráni sa všetky viditeľné stopy okují, hrdze a iných nečistôt. Povrch vykazuje jednotný kovový vzhľad.
- Sa 2,5 - Čistenie tryskaním na takmer čistý kov. Odstráni sa viditeľné okuje, hrdze a iné nečistoty. Akékoľvek zostávajúce stopy znečistenia sa budú javiť iba ako ľahké škvrny vo forme plôch alebo pásov.
- Sa 2 - Čistenie tryskaním. Odstráni sa viditeľné nepriľnavé okuje, hrdze a iné nečistoty. Všetky zvyšky musia pevne priľnúť na podklade.
- St 2 - Ručné a mechanizované nástrojové čistenie. Odstráni sa zle priľnavé okuje, hrdze a iné nečistoty.
- St 3 - Ručné a mechanizované nástrojové čistenie. Podobne ako pri St2, ale povrch musí vykazovať zreteľný kovový lesk."