Brané čisto z hľadiska chémie a jej názvoslovia, potom je Teflon polytetrafluóretylén (skrátene PTFE alebo aj polytetrafluorethen) či fluórovaný polymér. Prvý raz ho vo svojich skúmavkách pripravil jeden chemik u spoločnosti DuPont, pán Roy J. Plunkett. Polytetrafluóretylén sa ale prakticky nepoužíva, naopak jeho obchodný názov "teflón" pozná kdejaká gazdinka. Občas sú však k videniu ešte niektoré ďalšie obchodné názvy polytetrafluóroetylénu ako je Dyneon™ PTFE (v minulosti Hostaflon™) a Gore-Tex™ (PTFE membrány).
Teflón dnes nájdeme aj na miestach, kde by sme ho štandardne nečakali, čo je úplne nevyhnutné si v modernej kuchyni uvedomovať.
Aké má teflón chemické a fyzikálne vlastnosti?
PTFE patrí do skupiny tzv. termoplastov, aj keď ani to nie je stopercentné zaradenie, pretože niektoré z jeho vlastností by ho zaradili skôr do skupinky s menovkou "reaktoplasty". Za bežných izbových teplôt jeho hustota dosahuje cca 2200 kg/m3, teda hodnotu u plastov úplne rekordnej výšky. Štandardne PTFE topí za teploty dosahujúci približne 327 °C, ale jeho základné vlastnosti sa začínajú meniť už okolo 260 °C, avšak pri jeho zahriatí nad teplotou 350 °C nastáva rozklad, PTFE potom horí pri 500-560 °C.
Jedná sa (nijako prekvapivo, vzhľadom na jeho rekordnú váhu) o polymér s veľmi vysokým kyslíkovým číslom (95-98), čo PTFE taktiež samozrejme radí medzi tzv. samozhášavé polyméry (mimochodom, považuje sa za taký akýkoľvek s OI s aspoň 21). Tým pádom sa aj z PTFE stáva veľmi užitočný samozhášavý polymér uplatňovaný v širokom spektre moderných produktov.
Kde všade sa teflón používa?
Ak nepočítame krytie prakticky všetkého riadu a kuchynských nástrojov, potom pre niekoho možno trochu nečakane, ale je faktom, e sa teflón dá aplikovať aj na textilné vlákno. Potom sa daná látka logicky stane prirodzene vodoodpudivou. Dá sa teda dnes pomerne bežne naraziť na všelijaké teflónové obrusy a pod.
Aké sú spojené s teflónom zdravotné riziká?
Pyrolýza PTFE sa dá vystopovať už u 200 °C, vtedy totiž začínajú vznikať fluórované plyny sublimujúci do okolia. Štúdie nepreukázali žiadne významnejšie problémy a zdravotné riziká u ľudí pri teplotách až do 250 °C (s výnimkou vtáctva!). Ide o to, že keď sa značne prehreje PTFE (myslené na teploty bežne sa doma nevyskytujúce), majú potenciál k tomu, spôsobiť tzv. symptómy "horúčky z polymérového dymu", čo je bežný chrípke podobný stav, ktorý ale rýchlo odznie. Pozor ale, u vtákov môže byť tento dym fatálny (aj veľmi mierna expozícia výparom = dýchavičnosť, poruchy koordinácie a útlm, pri vyšších expozíciách smrť) vzhľadom na ich citlivý respiračný systém.
Ako každá moderná technológia, aj teflónový riad je dobrý sluha, keď rešpektujete všetky jeho vlastnosti a riziká. Každopádne, je dnes veľmi ťažké na neho medzi riadom a kuchynským vybavením, všeobecne bielou technikou, nenaraziť, takže je rozhodne dobré, ba nevyhnutné, dobre poznať jeho limity, správanie a vlastnosti.
Pripomíname, že bežné kuchynské oleje a jedlé tuky začínajú "fajčiť" zhruba okolo 200 °C - sám tento stav dráždi sliznicu a v nevetranej kuchyni môže spôsobiť nemalé problémy. To ale je väčšinou ešte stále dosť ďaleko pred hranicou 260 °C (oficiálna maximálna povolená teplota spomenutá DuPontom), pri ktorej sa už teflón začína pomaly rozpadať. Navyše, málokto hreje teflónový povlak systematicky "nasucho" a prázdny. Vznik výparov má malý vplyv na ľudí, ale vtáctvo si určite odneste inam!
Aby sme veci uviedli v kompletnej šírke, musíme si spomenúť aj pohľad americkej neziskovej aktivistickej organizácie Environmental Working Group (EWP). Tá sa dlhodobo staví proti používaniu PTFE, pretože v krvi siedmich pracovníčok pracujúcich u DuPontu bol v roku 1981 nájdený zvýšený výskyt amónnej soli kyseliny perfluoroktanovej (C8), ktorý spôsobuje potraty u potkanov. Tento problém by však už mal byť vyriešený, pretože samotná spoločnosť DuPont látku C8 z procesu výroby rýchlo odstránila.