Skratka "DLC coating" doslova znamená "Diamond-like carbon coating". Preložené do slovenských slov: ide o amorfný uhlíkový materiál, ktorý tiež má niektoré z oných typických vlastností, pre ktoré ľudstvo tak miluje diamanty. DLC coating sa práve z tohto dôvodu aplikuje na početné ďalšie materiály - totiž, aby sa získali niektoré z týchto pozitívnych prínosov.
Zaobstarať si nôž survivalového/outdoorového typu v čiernom s DLC krytím má ako všetko svoje výhody aj nevýhody. Určite sa ale jeho použitím nôž nijako nedegraduje, naopak, niektoré jeho vlastnosti sa zlepší (odolnosť proti korózii, vlastná ohybnosť celého chrbta, ...) a iné zasa zhorší (cena, nemožnosť používať tupú stranu noža na kresanie iskier, ...).
Ako sa DLC líši od prírodných a syntetických diamantov?
Prírodné diamanty sa vyskytujú prakticky výhradne vo forme kryštálovej s kubickou orientáciou atómov (občas navyše ešte aj s prímesami určujúcimi farbu, ale stále je to tu typické kubistické usporiadanie). Umelé diamanty sa produkujú obdobným procesom akým "rastú" diamanty tradičné - diamant má "čas" narásť do svojej optimálnej najnižšej energetickej formy.
Keď sa bavíme o DLC, tak ten nevzniká za pomoci tradičných metód, ale používa sa k tomu vysoko energetická forma uhlíka, ktorý sa spracováva za pomoci plazmy. Potom sa rapídne ochladí, či sa natrie na relatívne chladné povrchy a dôjde k tomu, že je tu diamant ako kubický tradičný prírodný, tak aj občas v hexagonálnej forme (obe náhodne premiešané). Ani jedna z týchto foriem totiž nemá čas "narásť" v majoritu a usadiť sa na materiálu a sú tu teda umiestnené úplne náhodne.
A ako do toho všetkého zapadá amorfný DLC? Amorfný DLC sa tvorí na látkach, ktoré nemajú pravidelnú štruktúru a kryštalicky pravidelný tvar. Bez tejto štruktúry tu ale nie sú ani krehké tenké miesta, kde by sa plôška potenciálne mohla ľahko zlomiť. Amorfný DLC je práve preto flexibilný aj ohybný a ochotne sa poddáva akémukoľvek tvaru je vystavený. No a pritom je stále rovnako tvrdý, ako pôvodná látka (i.e. prírodný diamant).
Aké vlastnosti DLC zaisťuje po svojej aplikácii?
Ako je zrejmé aj z mena, DLC usiluje o to, aby emuloval niektoré z vlastností a schopností pravého/umelého diamantu a to prakticky na akomkoľvek povrchu. Na prvom mieste je to samozrejme túžba po tvrdosti, odolnosti proti opotrebeniu a oteruvzdornosti. A tieto vlastnosti sa líšia vždy výrobcu od výrobcu podľa toho, aké pri ich tvorbe práve on použil konkrétne postupy jej aplikácie.
Keďže sa konkrétne vlastnosti líši podľa postupov (známe dnes celých sedem) a výrobcu (napríklad trvanie úpravy u každého z nich za použitia plazmy je dosť odlišné a pritom je to pre vlastnosti predmetu vec úplne kľúčová). Keďže nie je moc isté, aké z vlastností a do akej miery boli aplikované, vznikla v roku 2006 vďaka "Association of German Engineers, VDI" správa "VDI2840", v ktorej sa rieši a objasňuje, ako sa vyznať vo všetkých nejednoznačnostiach a polovičných netransparentnostiach procesov pre túto sféru typickú. Skrátka, vďaka nej tu máme unikátnu nomenklatúru aj klasifikácie pre DLC aj pre bežné diamantové vrstvičky. Všetko sa tak dá porovnať a dohľadať.
Ako je na tom DLC s tvrdosťou?
Tvrdosť sa často merí za pomoci tzv. nano-intendacie, pri ktorej je hrot z prírodného diamantu tlačený skrze vzorku. Za pomoci určitých špeciálnych usporiadaní sa dá dostať aj na hodnoty o 50% vyššie, než koľko je normálne pre prírodné (a teda kryštálové formy) diamantu.
Celé sa to však nemerí príliš ľahko, pretože ich počas tejto procedúry prírodný diamant zlomený/otupený, presné čísla sú vcelku zbytočné, pretože rovnako nevyjadrujú absolútnu konkrétnu materiálovú tvrdosť, ale iba tvrdosť u niekoľkých navzájom sa ovplyvňujúcich a zmätočných tenučkých vrstvičiek na atómovej nano-úrovni nie priamo na noži v praxi v prírode.
Suma sumárum, výsledok podobného testu sa nerieši moc číselne, ale záver sa zapíše v duchu: "Vzor I. prešiel, vzor II. nie."