Ak si kupujeme trekové topánky, mali by sme voľbu podriadiť predpokladanému použitiu. Predovšetkým nevyberajte len podľa dizajnu, topánky sa totiž líšia nielen dizajnom, ale aj vnútornou konštrukciou, ktorá sa pri používaní oi. prejavuje tzv. tvrdosťou topánky. Túto tvrdosť možno pomerne jednoducho overiť tým, že topánku chytíme za pätu a špičku a skúšame podrážku ohnúť do písmena U. Čím väčší odpor topánka kladie tomuto prehnutiu, tým je tvrdšia.
Tvrdú alebo mäkkú, toť otázka
Často počúvame názor, že do každého terénu je najlepšia tvrdá topánka, ale s tým nemožno bez výhrad súhlasiť. Je síce pravdou, že lepšie istí nohu proti podvrtnutiu a necítime v nej každý kameň, ale musíme počítať aj s jej negatívami. Dlhodobá chôdza v príliš tvrdej topánke je únavná a nepríjemná. Značnou nevýhodou tvrdých topánok je to, že skrze ne zle cítime terén a horšie na ňom drží, napríklad pri šplhaniu po koreňoch, kameňoch či skale sa topánky viac smekajú po podklade a zle sa odhaduje, čo ešte topánky zvládnu a čo už je nebezpečné. Nemožno teda jednoznačne povedať, že sa nám bude lepšie chodiť krajinou v topánkach tvrdších, pokiaľ terén nie je vyložene náročný, bude to skôr naopak, nutné tiež dodať, že sa jedná o dosť individuálnu záležitosť, zatiaľ čo niektorí preferujú tvrdšie topánky, iní majú radšej mäkšie.
Topánky v obchodoch sú väčšinou označené len odporúčaným použitím, niekedy býva uvedené presnejšie určenie, napr.: "horská turistika", "vysokohorské lezenie", niekedy len povsechne "cestovanie", "voľný čas". Len občas sa v obchodoch stretneme s označením pomocou písmen A až D, o ktorom si povieme viac.
Označenie tvrdosti topánok A až D
A) Pod týmto označením nájdeme mäkké topánky, ktoré niekedy možno použiť aj do ľahšieho terénu, avšak len na krátko a opatrne, skôr sa hodí do mesta, na lesné cesty a pod.
B) Jedná sa o najčastejšiu tvrdosť, v tomto prevedení je na trhu najväčší výber. Tieto topánky sú veľmi univerzálne, môžeme ich použiť ako na nenáročné prechádzky, tak aj do ťažšieho terénu. Podľa dlhodobých skúseností možno pre bežnú českú turistiku väčšinou odporučiť topánky práve tejto kategórie, v prípadne náročnejšieho terénu možno odporučiť aj mierne tvrdšie s označením "B/C".
Klasická celokožená topánka kategórie "B"
C) Tu sa jedná už o značne tvrdé topánky, ktoré v Česku podľa môjho názoru moc nevyužijeme, možno sezónne v zime. Do vyšších hôr, na ľad a sneh či na nejaké dlhé prechody suťových polí pod. Sú ale nevyhnutné. V prípade náročného terénu je potrebné mať také topánky, ktoré sa nekrúti na každom kameni a nohu istí aj pri zlom došliapnutí, pri pošmyknutí a pod., čo tvrdé topánky spĺňajú lepšie ako topánky mäkké.
D) Tieto topánky sú už natoľko tvrdé, že sa väčšinou podrážku nepodarí prehnúť ani veľkou silou, pri chôdzi sa prehýba len minimálne, prípadne vôbec. Zdolávaný terén necítime, pretože topánka sa mu nijako neprispôsobuje. Topánky kategórie "D" bývajú niekedy vyrobené z pevného skeletu, podobne ako topánky lyžiarske. Všetky sú prispôsobené pre upevnenie mačiek, takže ich určenie je zrejmé, do vysokých hôr na ľad a sneh. Chodiť v nich po ceste je však utrpenie, preto je často potrebné mať na akciu topánky dvoje.
Topánka kategórie "D" určená pre vysokohorských turistov a horolezcov
Prejsť do magazínu