Vedeli ste, že prvá výprava na Severný pól skončila neštandardnou smrťou vodcu celej výpravy? A právom sa špekuluje, že nešlo o nič iné než o vraždu. Komu vadil Charles Francis Hall?
Prieskumy severu
Skúmania severných oblastí predovšetkým v oblasti severnej točne, ako sa postaru hovorilo Severnému pólu, sú populárne už od 19. storočia, kedy sa zlepšujúca technika dokázala popasovať s neuveriteľne drsnými podmienkami, ktoré tam odnepamäti panujú.
Jedným z polárnych bádateľov bol Charles Francis Hall, ktorý podnikol prvý pokus dobyť Severný pól. Na jeho výpravu by sa možno pozabudlo, keby nedošlo k veľmi neštandardnej situácii, ktorá bola sčasti objasnená až po mnohých rokoch. Otázky a pochybnosti zostávajú a jednou z hlavných otázok zostáva, kto otrávil Halla a či išlo o náhodu alebo o cielený likvidačný úmysel.
Charles Francis Hall
O jeho ranom živote toho nevieme príliš. Otáznikom je aj rok jeho narodenia, hoci 1821 sa zdá byť ako najpravdepodobnejší. Hallovi nebolo dopriate vyššie vzdelanie, ale tento nedostatok dohnal svojou veľkou usilovnosťou a osobným nasadením.
Narodil sa v Rochestru, New Hampshire alebo v štáte Vermont. O jeho rodičoch taktiež veľa nevieme. Mladý Hall sa vyučil kováčom, ale toto čierne remeslo mu nič nehovorilo. Avšak kovárska škola mu dala veľkú fyzickú prípravu, ktorú využíval na svojich severných cestách.
V 40. rokoch 19. storočia sa oženil a usadil sa v Cincinnati, kde rozbehol veľmi úspešné podnikanie v odbore výroby pečatí, pečiatok, rytectva dosiek a kovorytectva. Nakoniec vydával aj vlastné noviny Daily Press s veľmi slušným čitateľským ohlasom. Dalo by sa povedať, že Charles Hall bol multipotencionálny jedinec, ktorému sa darilo v rôznych odboroch.
Osud ho ťahal na sever
Vo voľnom čase, ktorého nemal Hall práve málo, dochádzal do knižníc a hltal knihy a publikácie zamerané na Arktídu. Postupom času bol vďaka literatúre a novinám uchvátený osudom Franklinovej nezvestnej expedície. Hall štúdiom materiálov získal poznatok, že expedícia má reálnu šancu na prežitie a preživším treba pomôcť.
Dve expedície na sever
Hall sa dočkal konečne svojho sna a zároveň ho k výsledku viedla túžba, že môže zachrániť preživších z Franklinovej expedície, ktorá sa stále nezvestovala. Bohužiaľ sa mu tento zámer v prvej expedícii v rokoch 1860 – 1862 ani v druhej, podstatne dlhšej 1863 – 1869, nepodarilo. Túto životnú kapitolu musel s negatívnym výsledkom nakoniec uzavrieť a na ďalšie pátranie po osudoch nezvestných námorníkov rezignovať.
Posledná expedícia
Aj napriek čiastkovému neúspechu sa Hall nevzdával. Podarilo sa mu od Amerického kongresu získať veľký grant v hodnote 50 000 dolárov a cieľom misie nebolo nič iné než dobytie severného pólu.
Loď Polaris, ktorá mala 25 členov, vyplávala 10. septembra 1871 s cieľom prezimovať na pobreží Grónska. Hall ako vedúci misie musel znášať narážky a ústrky od skúsených námorníkov a dalo by sa povedať, že nálada na lodi bola skôr napnutá.
Osudná káva
Kotvenie lode využil Hall na 14dennú expedíciu na sánkach, ktorej cieľom bolo preskúmať terén a vyskúšať možnosti a hranice expedície. Keď sa po vyčerpávajúcej misii vrátil späť na loď, rozkázal si hrnček teplej kávy a mäkkú posteľ. Oboje by mu bolo splnené, keby...
Kávu ani nedopil. Po niekoľkých dúškoch sa Hall roznemohol, sťažoval sa na bolesť v žalúdku a na podivnú, sladkastú chuť kávy. Neúspešne žiadal lekára Emila Bessela o dávidlá, aby závadný nápoj mohol vyzvrátiť. Nič také mu nebolo podané. Až na druhý deň mu boli aplikované chinínové injekcie a stav Halla bol vážny.
Hall obvinil celú posádku z toho, že ho chce otráviť a odmietol ďalšiu liečbu injekciami. Jeho stav sa postupne začal zlepšovať, nie však zatiaľ natoľko, aby bol schopný vykonávať funkciu vedúceho celého dobrodružného podniku.
Neskôr, na príhovor lodného kaplána, keď už bol Hall celkom fit a sám opisoval, že sa cíti dobre, rozhodol sa pokračovať v doliečení. Opäť mu boli podané injekcie a jeho stav sa prudko zhoršil. Začal obviňovať posádku, jeho stav bol na hranici delíria, čo sa potvrdilo tým, že 8. novembra Hall zomrel. Na smrteľnej posteli obvinil niekoľko členov posádky, že ho otrávili. Ten, ktorého najviac obviňoval, bol už spomínaný lekár celej výpravy Emil Bessel.
Telo Halla bolo pietne pochované na brehu a loď nastavila spiatočný kurz.
Vyšetrovanie
Smrť Halla bola oficiálne vyšetrovaná a lekár Bessel vyslovil hypotézu, že zomrel v dôsledku mozgovej príhody, hoci príznaky tomu nezodpovedajú. Odvtedy sa viedli a aj dodnes vedú hypotézy, ako a prečo zomrel Charles Francis Hall.
Definitívnu odpoveď na pálčivú otázku sa pokúsil získať až v roku 1968 Hallov životopisec Chauncey C. Loomis, ktorý sa vydal do Grónska a s vyžiadaným povolením sa rozhodol preskúmať Hallovo telo. Mal šťastie, lebo miestna klíma zachovala telo v prekvapivo dobrom stave, takže mohol odobrať vzorky vlasov, nechtov a kostí. Výsledok bol šokujúci. Podľa analýzy bolo zrejmé, že mŕtvemu niekto 14 dní pred smrťou podával vysoké dávky arzénu, čo bola aj podľa doložených príznakov aj príčina smrti.
Sok v láske?
Je nápadné, že Hallovi sa priťažilo vždy, keď ho liečil lekár Bessel. Predovšetkým po jeho údajných chinínových injekciách sa zdravotný stav vždy zhoršil a čoskoro sa pridal motív.
Bessel možno nechcel sabotovať výpravu, pretože bádatelia prichádzajú s jasným dôkazom. Hall bol v dôvernom písomnom styku s pôvabnou sochárkou Vinnie Ram, ktorú Bessel miloval a zrejme sa jej dvoril. A to je možná príčina konca prvej výpravy za dobytím severnej točne.
- Ondřej Krotil
- Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu