Pred pol rokom som zakúpil kanady Adidas GSG-9.2 a nižšie by som sa rád podelil o svoje doterajšie skúsenosti s nimi.
Už viac ako 11 rokov pracujem u PČR. Pri nástupe som bol vybavený služobnými kancelárskymi mokasínami. Sú vcelku pohodlné, jedná sa však o topánky na parády, prehliadky, do kancelárie či plesu, rozhodne nie však na von do zákroku alebo neslunečného počasia. Navyše nemajú vypolstrovaný opätok, čo je pre mňa neakceptovateľné.
Pri nástupe som bol tiež vybavený služobnými kanadami letnými a zimnými v tabuľkovej cene niečo cez 1.000, - a podľa toho sa v nich tiež chodilo. Zimné som nemohol vziať na nohu vôbec, pretože v miestach, kde má chodidlo výstupky (päta a vankúšiky prstov), tam ich mali aj tie topánky. Na podobnom princípe bola v stredoveku založená aj Španielska topánka, účinný toť mučiaci nástroj. Stačilo 30 minút v tejto obuvi a bolela ma celá noha až ku bedre a z obchôdzky som sa musel nechať odviezť.
Letné kanady bolo možné nosiť o trochu dlhšie, teda asi 3 mesiace, kedy sa zvršok v mieste ohybu medzi prstami a priehlavkom zdeformoval (zlomil dovnútra) natoľko, že pri každom kroku tlačil na šľachy na hornej strane prstov a vykoledoval som si tak nepríjemné zdravotné problémy. Uvedené topánky boli tiež premokavé, a to do tej miery, že bez ujmy nebolo možné prejsť ani rannou rosou. Po 200 metroch boli durch. Cenné rady zo strany vedenia, že stačí topánky nastriekať nejakým prípravkom a bude po probléme, boli mimo misu. Takéto ošetrenie vydrží pár minút. Jediné, čo trochu fungovalo, bolo nahriať topánku fénom, votrieť do nej nejaký ukrutne mastný krém na topánky a potom znova nahriať fénom a nechať vsiaknuť. Ani tento postup ale z obyčajných topánok neurobí nepremokavé.
U polície možno tiež nafasovat kanady s GoreTexovou membránou, ale na to majú nárok len členovia poriadkovej jednotky. Tí si ich potom chvália. Čo som sa dopočul, tak obstarávacia cena tých topánok je asi 4 násobná oproti tomu, čo fasuje obyčajný pešiak, ktorý sa rozhodne nedostáva do situácií, kedy by mohol potrebovať niečo, v čom bude mať pri 12 alebo 24 hodinovej službe sucho a pohodlie.
Keď som sa pri vhodnej príležitosti opýtal najvyššieho vedenia kraja, prečo nemôže obvoďák nafasovat tie lepšie kanady, keď mu v sklade nabiehajú body rovnako ako poriadkarom, bolo mi vysvetlené, že polícia má určitý budget peňazí treba konkrétne na topánky a keď za ne nakúpi 4x drahšie, bude ich logicky 4x menej, čo nebude sto pokryť požiadavky na objem obmeny topánok pre daný rok. Proti tomu ťažko niečo namietať.
Kto z obyčajných pešiakov chce mať v službe nohu v suchu, pohodliu a nechce si vyrobiť zdravotné komplikácie, tomu nezostáva, než aby do služobnej obuvi zainvestoval zo svojho, čo je teda môj prípad. Som zvyknutý nosiť výhradne športovú obuv, a to výhradne s veľa čalúneným opätkom kvôli problému s Achillovou šľachou v oblasti, kde sa upína na pätnú kosť (tzv. ostroha). Kto nezažil, môže byť len rád - už rok pred operáciou nebolo možné športovať, potom 3 mesačná pracovná neschopnosť, ďalšie 3 mesiace rehabilitácie a ešte nejakých 9 mesiacov po operácii to nebolo ono.
Pred asi tromi rokmi som si teda zakúpil doteraz najdrahšie topánky svojho života, jednalo sa o kanady renomovanej značky a bol som maximálne spokojný. Väčšinu času som v nich samozrejme strávil za počítačom alebo pri riadení auta, ale vonku tiež sakra niečo skúsili, vrátane hodinového brodenia potokom v zime. Aj tak v nich bolo sucho, kým mi tam nenatieklo vrchom. Po asi 2,5 rokoch už boli dosť unavené, podrážka pošliapaná do hladka, pri chôdzi v potoku už začali trochu pretekať a vďaka výstupku, ktorý mám na pravej pätnej kosti, bol v pravej topánke prerezaný opätok. Práve vďaka poslednému menovanému problému vyhadzujem všetky topánky najdlhšie tak do pol roka.
Poobzeral som sa teda po nových topánkach. Išiel som do Top-ArmyShop.sk pre svoje staré, osvedčené, ale nepochodil som, prestali ich odoberať. Dosť ma to vyviedlo z miery a bol som nútený začať skúšať všetko možné. U všetkých sa opakovali či kombinovali tri problémy:
- Topánka mala extrémne tvrdú podrážku, takže chôdza v nej pripomínala chôdzu v lyžiarskych topánkach, čo pri mojom zvyku nosení športovej obuvi bolo neakceptovateľné.
- Topánka mala veľmi tvrdú vložku, ktorá sa netvarovala podľa chodidla.
- Topánka ma škrtila v oblasti lýtka.
S prvým problémom sa stretávajú moji kolegovia, ktorí mali to šťastie, že majú nárok na lepšie topánky, ale vzhľadom k tomu, že ich majú zadarmo, tak sa s tým zmierujú a navyše takto tvrdá podrážka dosť možno chráni pred prepichnutím ostrým predmetom. Druhý problém asi súvisí so zvykom nosenia športovej obuvi a je asi do značnej miery subjektívny. Tretí problém je najmä môj osobný, pretože mám dosť objemné lýtka. Kto má tenké paličky, ten sa s týmto problémom asi nestretne a má jednoduchší výber. Po vyskúšaní zhruba desiatich druhov kanad v cene až 10.000 ,- som bol nútený vydať, pre mňa desivú čiastku 4.500, - za kanady Adidas SGS 9.2.
Skúsenosti s Adidas SGS 9.2
Za ma vynikajúce topánky. Len pri kúpe sme si s predavačom neboli istí, či sú alebo nie sú vode odolné, čo pre mňa bolo veľmi dôležité. Ak by neboli, mohol by som si z Číny za tisícku objednať vydarenú napodobeninu mojich doterajších topánok. Ani na stránkach Adidasu nebolo jasné, čo presne máme čakať od zaklínadla "Pohodlný zvršok z lícovej usne, zvršok CLIMAPROOF® s membránou so zalepenými švy pre vodovzdornosť a priedušnosť." A tak som milé nové topánky šiel na 10 minút vyskúšať do potoka (bez akéhokoľvek ošetrenia zvršku nejakú chémiou) a môžem s istotou povedať, že vyššie uvedené zaklínadlo znamená, že sú naozaj nepremokavé.
Uvedené topánky mám v súčasnosti takmer ¾ roka. Som obvoďák, teda drvivú väčšinu času v práci píšem alebo riadim služobné vozidlo. Nejaké extrémne udalosti z hľadiska nosenia topánok príliš často nezažívam, napriek tomu za uvedené obdobie botky absolvovali pár prechádzok po lesoch za rôzneho počasia (u nás sú zásadne lesy s kopcami so sklonom najmenej 45° poprekladané čadičovými skalami), nejaké malé "horolezectva" v kopcoch, nejaké to preliezaní plotu, prechádzanie spálenej chalupy (brodenie sa v mokrom horúcom popole pri hľadaní majiteľa).
Za uvedenú dobu topánky nezískali žiadne vzhľadové ani funkčné ujmy. Jediné "ošetrenie", ktorého sa im dostalo, bolo namazanie čiernym krémom kvôli kontrolám zo strany nadriadených.
ČO MI NA SGS 9.2 VYHOVUJE
Pohodlie
Je do značnej miery subjektívny pocit. Ako som uviedol vyššie, som zvyknutý na nosenie športovej obuvi, z čohokoľvek iného som nešťastný, takže tvrdá podrážka, respektíve celá topánka, pripomínajúca mi pobyt v korčuliach či lyžiarskych topánkach, ma dovádza k šialenstvu.
Ohybná podrážka - majiteľa niečo stojí, a síce viac cíti to, po čom chodí. V SGS 9.2 je to v pohode, ale neskúšal som 20 km túru po horách, to by som napríklad hovoril inak. Oproti tomu som skúsil celodenné hubárčenie s absolútnou spokojnosťou. Pre bežnú policajnú prácu je všetko v ok, aj pátračky sú v pohode.
Polstrovaný došľap - ako som zvyknutý zo športových topánok, vložka je mäkká a vytvaruje sa podľa tvaru chodidla. U mnohých iných skúšaných kanad som táto vymoženosť chýbala alebo bola príliš tvrdá, takže nebolo ani poznať, že v topánke vôbec je, čo je u tak drahých topánok zvláštne.
Mäkký "golier" na zadnej strane (na Achylovke) - dá sa dobre riadiť auto, je možné stúpnuť si na špičky, teda urobiť normálny krok. V celkovo tvrdých topánkach, bez tohto zmäkčeného goliera alebo bez zníženej zadnej strany človek chodí ako robot a tlačí to do lýtka.
Funkčnosť
- Nepremokavosť
- Podrážka drží v teréne
Vzhľad
Sú fešácké.
Jediný zápor, ktorý som na týchto topánkach doteraz našiel, je cena, ale neľutujem, môžem vrelo odporučiť.
zobraziť detail produktu
Prejsť do magazínu