Sortiment

Prežitie v prírode má hlboké korene

18. 3. 2019 | Rady a tipy | Petr Hájek | Doba čítanie: 9 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Ak má nejaký člen akéhokoľvek náhodného prírodného druhu (teraz nemyslíme jedine človeka) v niečom na 100% istotu, že sa tomu nevyhne, tak v tom, že ho čaká množstvo utrpenia v rámci boja o prežitie vlastného aj svojej rodiny a že jeho šance na dožitie v kľudnom dôchodku, je v prírode prakticky nulová.

Jaskynná maľba z doby kamennej

 Ako dokazuje naše prvé historické dokumentačné umenie, posadnutosť skorších ľudí lovom, jedlom a prežitím je nášmu druhu stále vlastní a to aj napriek tomu, že dnes nenosíme kožušiny, ale saká. Kde ale zase naopak naše lovecké ja príde k slovu, tak vo všelijakých športoch a zápoleniach, prípadne lovu zvierat kvôli jedlu (sú krajiny, kde to dnes ide legálne aj lukom).

Dnes nám to už nepripadne, keďže väčšinu našich potrieb pokrýva spoločnosť (výmenou za náš čas a peniaze), avšak k nehodám dochádza vždy a všade a niektorí ľudia sú proste nepoučiteľní a stále si myslí, že "štát sa musí predsa o nás postarať!". No, môže, ale nemusí, keď nebude mať voľné prostriedky, či už chcete akokoľvek...

Typy ľudí čo, sú civilizáciou príliš zpohodlnění, by v prírode samozrejme nemali šancu - väčšina moderných ľudských tvorov tam bojuje s jednoduchým prežitím a stabilne schádza, nieto aby v tomto prostredí pribrali (pozri napríklad show "Naked and Afraid"). Našťastie ale vo väčšine ľudí víťazí hlas rozumu a berú svoje prežitie vážne, keďže zo strany prírody stačí málo (pár katastrof dobre mierených) a razom sú nútení prežívať všetci... (napríklad by mohla prísť ďalšia doba ľadová, kedy tu bude v lete + 5- 6 °C pod.).

Survival v ľudskej histórii (a prítomnosti)

od najstarších dôb platí na našej planéte (a asi bude platiť aj kdekoľvek inde...), ako si veľmi dobre všimol Darwin stály boj mnohých druhov o obmedzené prírodné zdroje. A ako zase vieme od dinosaurov, môžete byť dominantný a úspešní ako chcete, stačí pár ton kozmickej smeti a razom vyhynie akákoľvek vaša civilizácia a zostane len to cca vo veľkosti myši alebo menších tvorov. Dnes vďakabohu je pomerne reálne rozbiť hroziaci asteroid jeho zničením pár šikovne rozmiestnenými jadrovými výbuchmi, ale stále sú tu určité vesmírne sily a živly, s ktorými nič neurobíme a ktoré nás okamžite zabijú. Teraz máme na mysli hlavne novy a super-novy (a ďalšie podobné vesmírne hrôzy typu miniatúrna čierna diera, čo v mikrosekunde pohltí celú Zem), čo sú hviezdy, ktoré vyvrhujú pri svojej "smrti" neuveriteľný objem energie a gama žiarenie, ktoré desiatky svetelných rokov okolo nich všetko živé (pomaly, je to radiácia) zničí a nikam sa pred tým ako ľudstvo neschováte.

Boj o prežitie je ale vlastný aj nám všetkým (ako inak) aj na osobnej úrovni, keďže každý na sebe aj dnes pozoruje neustále nutkanie hromadiť v rozumnej miere zdroje pre prežitie svoje aj svojej rodiny (dostatok peňazí, úrody zemiakov na celú zimu, dostatok zavarených vecí,...). Dnes je síce populárne hromadiť všelijaké imaginárne cenné papiere a podobné veci, ktoré ale, keď príde na vec, nemajú žiadnu hodnotu. S tradičnými papierovými bankovkami si môžete aspoň zapáliť oheň...

Žena strieľajúci z luku

 Potom, čo roztopili posledné ľadovce a skončila zima a s ňou aj doba ľadová opäť na čas ustúpila, sa zmenila fauna, flóra aj proces celého nášho prežitia. Tak napríklad, už nebol potreba atlatl na ťažké 2-3 kg oštepy k tomu, aby ste pri love prederavenej kože ťažkých zvierat s hrubou kožušinou stavanou do -40 °C, ale bohato stačil aj luk a (relatívne oveľa subtílnejšie) šíp, ktorý vie dnes to isté prakticky u ľubovoľného tvora, čo dnes chodí po zemi (sila náťahu u luku 20-70 kg vám totiž stačí ako na zajaca, tak aj na slona...).

To, že sme boli ako druh v survival neuveriteľne úspešní vďaka rozvoju vyššieho myslenia a mozgových funkcií aktuálne potvrdzuje aj to, že tu sme, aj to, ako človek aktuálne obýva aj oblasti, kam si iné zviera samo o sebe absolútne netrúfne. Keď totiž dáte tučniaka doprostred Afriky, zožerú ho za chvíľu traky a keď dáte naopak leva na kryhu, tak si rybu neuloví, ak ale kamkoľvek umiestnite človeka s ohňom, oštepom / strelnou zbraňou do Afriky alebo pokojne aj náhodnej ľadovej pustiny, prežije tu a adaptuje sa vďaka rozumu. Inými slovami, človek je aj v miestach (i.e. všade po Zemi) a to aj v takých pustatinách, kam si iný tvor absolútne netrúfne (Severný pól) či by ho to ani náhodu nenapadlo, pretože by tým ohrozil prežitie jednak seba, ale aj svojich potomkov. Bežný iný tvor jednoducho nemá potrebu opustiť svoje známe a pre neho uspokojujúce zdroje.

Nástroje z doby kamennej

 Aj keď sa tvar, štýl, materiály, miera spracovania detailov a podobné veci počas rokov neustále menili a vyvíjali v závislosti od konkrétnych klimatických aj iných ľudských podmienkach, potreba vecí nám ostala rovnaká aj naprieč miliónmi rokov: stále potrebujeme urobiť oheň, používať rozdielne typy ostria na rôzne veci, vyrúbať strom a postaviť z neho obydlie, uloviť zviera na diaľku, ubrániť seba aj rodinu, ...

Význam ohňa v našej histórii

Ak sa pozrieme na človeka ako tvora, v akom je aktuálne vývojovom stave, iste vám neunikne jedna vec - v porovnaní s šelmami nemá ani náhodou také zmysly (pozri naša nutnosť používať psov pre stopovanie zvierat) a ani žiadnu srsť, čo by ho hriala, a napriek tomu sa evidentne lepšie adaptoval. Človek je taktiež dnes ochlpený iba na hlave, pohlavných orgánoch, čo sa týka fúzov atď. Teda, pár lokálnych miest, suma sumárum, nič, čo by vás zahrialo. Ak sa teda naši predkovia chceli vydať na prvé cesty z Afriky preč (zrejme je k tomu dotlačilo lokálne vyčerpanie zdrojov - vody v prvom rade), museli sa začať obliekať, pracovať s ohňom a stavať obydlia a to nám už zostalo dodnes - ak chceme prežiť zimu, musíme mať patričné oblečenie.

Ďalším extrémnym krokom v ľudskej histórii preto nebolo nič menšieho, než objav a využitia ohňa. Prvýkrát na neho celkom iste človek narazil ako na ničivý živel, ktorý sa náhodne objavoval pri búrkach a ničil lesy, pričom k nemu nebolo možné priblížiť sa pre žiar. Časom ľudia začali takýchto náhodných ohňov využívať a udržiavať je pre teplo. Koho napadlo prvého upiecť si mäso, to sa nedozvieme, ale dosť možno sa snažil rozmraziť niečo v kuse ľadu, zabudol na to a keď sa potom vrátil, tak ho privítala akási podozrivo vábivá vôňa pečienky...

Tak či onak, ako šiel čas a ľudia sa pomaly rozvíjali, iste si čoskoro niekto všimol, že sa objavujú iskry a dym, keď človek kreše určitými typmi kameňov o seba (dva kremene treba) alebo keď vrtí drievkom skrze iný kus dreva v rámci jeho prederavenia, že sa objavuje jednak dym a za druhé drevo tmavne ako keď ho spáli uhlíky. No a odtiaľ to už bol bezpochyby len príslovečný krok k plnému ovládnutiu ohňa. Žiadny iný vynález nemal väčší vplyv na naše prežitie a ani teraz tomu nie je inak: je to stále ten starý dobrý oheň, ktorý dokáže zabiť vo vriacej vode akékoľvek patogénny neporiadok, takže je bezpečný pre pitie, dá sa s ním vypáliť kus lesa kvôli poli (popol z dreva je prirodzené hnojivo), zahrejete sa vďaka nemu aj za polárnym kruhom, ochráni vás pred šelmami (ktoré od ohňa utekajú, pretože na rozdiel od nás oheň neovládli), uvarením možno zničiť určité jedy rozpustné vo vode a deaktivovateľné iba týmto spôsobom (viď niektoré naše huby dodnes - treba Václava) atď.

Žena hádžuci oštep

 Aj keď sa dnes vrhá oštepom výhradne do diaľky a v športe, garantujeme vám, že vždy to tak v našej civilizácii ani náhodou nebolo - nakoniec stačí zalistovať o pár storočí hlbšie v našej histórii. Čo nás tiež samozrejme privádza k záveru, že prakticky všetky moderné obdoby športu nejako súvisí s prežitím, lovom a našou presnosťou pri vrhu - golf, hádzanie šípkami, beh na 100 m do diaľky (útek pred šelmou), ...

Význam rozvoja hádzania pre naše prežitie

Pre rozvoj nášho mozgu a schopností malo naozaj veľmi veľký vplyv ešte to, že sa človek naučil vecami hádzať pre svoj lov ako už stojace práve sa oddělivší vývojová vetva od opíc. Aktuálne nám to asi ani nepríde, pretože sme zvyknutí na podobné veci, pretože je dnes a denne vídame v športe (hod oštepom, baseball, futbal, golf, ...). Faktom ale zostáva, že keď zrovnáme človeka proti iným druhom, je to práve človek, ktorý má istú špeciálnu schopnosť - menovite tú, že vie hádzať objekty ako do veľkej diaľky, tak aj veľmi presne (tak dnes mimochodom bežne ešte lovia niektoré kmene antilopy - hodí kameňom na 30 m +/- a trafí ju do hlavy).

Práve proces vrhania predmetu v ľudskej ruke je vecí, ktorá dosť možno podporila rozvoj našej inteligencie, pretože si samozrejme podobná schopnosť (navyše neustále používaná na prežitie za lovu aj zaháňanie iných tvorov od koristi) žiadala aj zodpovedajúcu mozgovú činnosť pre jej dokonalé ovládanie. Potom sa už mohli rozvíjať aj ďalšie veci ako reč, sociálne štruktúry a zložitejšie ľudské nástroje (atlatl, lúk, ...). Dnes si však niektorí vedci myslia, že to bolo práve hádzanie a vrhanie všetkého typu, ktoré náš vývoj ako druhu naštartovalo.

Jedine vďaka tejto veci sa tiež ľudia mohli stať všežravcami, pretože už neboli nútení na stromoch jesť len rastlinnú stravu, ale mohli sa stať lovcami, ktorí jedia aj mäso a tuk, čo pochopiteľne o poznanie zvýšilo ich šance na prežitie: mohli mať viac potomkov, väčší mozog a väčšie tela. Aj dodnes platí, že skúsený lovec vybavený nabrúseným vrhacím nástrojom je pre faunu nebezpečný, pretože práve vďaka hádzaniu človek preklenul onú zásadnú nevýhodu lovu zblízka, ktorú majú zbrane tradičné (kyjaky, prvé zašpicatené polená, ...). Prvé podobné znaky sú vidieť už niekedy od doby okolo 2 miliónov rokov naspäť z doby Homo Erectus.

Je to až neuveriteľné ak to celé porovnáme s našimi ďalšími najbližšími kolegami (šimpanzami), ktorí hádžú dosť mizerne aj napriek tomu, že sú proti nám oveľa atletickejšej konštrukcie. Keď človek niečo hodí, je to najrýchlejší typ pohybu, aký dokáže vyvinúť. Ak dospelý šimpanz hodí rýchlosťou 20, tak 12-13letí študenti hrajúci baseball už pokojne aj 60-70 a dospelí profíci 90. Bohužiaľ, dnes je táto unikátna schopnosť používaná prakticky výhradne len v športe, ešte pred pár tisíc rokmi tomu ale bolo inak, nakoniec , človek musel (a hocikde musí dodnes) takmer všade aj loviť, aby tu prežil a prosperoval...

vybavenie na prežitie v prírode

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?