Sortiment

Preľudnenie vs. survival aneb, čo všetko sa môže čoskoro pokaziť v našej civilizácii

1. 2. 2019 | Zábava, voľné chvíle | Petr Hájek | Doba čítanie: 7 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Prečo je nutné byť čo najviac sebestačný? Keďže jedine vtedy si človek môže povedať, že pre svoje prežitie urobil opravu všetko. Firmy (a poťažmo aj štáty), čo majú z človeka peniaze, si to samozrejme neželajú, pretože len tak ho udrží v strachu a majú z neho zaistený stály zisk.

Mesto, preľudnenie

 Moderná civilizácia je závislá na toľkých veciach, že je to až neuveriteľné, je doslova ako orchidea, ktorá vyrazila viacmenej náhodou a drží sa nažive len vďaka špinavým zdrojom a trikom, ako podviesť prírodu (a poťažmo aj jej zákony drsne uplatňované u iných druhov) z našej strany.

Ľudskej civilizácii sa podarilo prírodu doslova znásilniť prakticky vo všetkých veciach: veľa ľudí, čo by predtým neprežilo, to dnes vďaka ľudskej inteligencii dokáže (ako napríklad autor článku na slepé črevo). Niekde je to vec úžasná (veda a zdravie), inde zase maximálne neprirodzená (veľkochovy zvierat náhodne, nech nám nikto netvrdí, že je normálne, aby sliepky v živote nevideli Slnka a žili v polmetrovom koterci, kde sa ani nepostaví poriadne, nieto prejdú! ). A rovnako tak človek ignoruje svoje pôvodné prirodzené možnosti, čo sa obživy a civilizácie týka. Krajina môže totiž zvládnuť len určitý počet nejakého typu živočíchov bez toho, aby vyčerpala svoje zdroje.

Paradoxom je, že naša civilizácia prežila určité obdobia v histórii Zeme doslova omylom (zostalo nás pár tisíc v najhoršej ľudskej fáze), ale rýchlo sa z toho človek dostal a spamätal, nakoniec, posúďte sami:

  • V roku 2000 pred naším letopočtom bolo ľudí 27 000 000.
  • V roku "nula" nás bolo už 200 000 000.
  • Pred sto rokmi nás bola 1 000 000 000.
  • Dnes nás už je 7 500 000 000. A to nie je koniec samozrejme!

Každý, kto sa o neuveriteľnom raste ľudskej civilizácie dozvie, musí sa nutne zastaviť a zamyslieť. Ako dlho to celé ešte bude udržateľné?

Inými slovami a stručne zhrnuté: aký je práve váš záložný plán pre situáciu, kedy budete nútení prežiť sami zo svojich zdrojov? Pokiaľ ho nemáte, možno je čas si nejaký premyslieť? Že by nejaké malé hospodárstvo, sad a les v blízkosti? Výborný nápad! Určite lepšia voľba, ako skriňa plná zbraní a žiadne zdroje (väčšina lokálnych polo-prepperov). A určite lepšia voľba ako priemerný americký prepper vážiaci 150 kg a plánujúci si svoje konzervové kráľovstvo ochrániť AR15.

O čo všetko teda ktokoľvek z nás môže prísť skutočne rovnako rýchlo, ako si prečíta titulok v novinách?

Pestovanie, poľnohospodárstvo

 Štát sa sebestačným farmárom nie je jednoduché a to tým skôr, keď uvážime, že moderné príručky sa obmedzujú na informácie typu "Posypte všetko fungicídom XXX v dobe YYY", takže kto chce naozaj spoľahlivé a udržateľné informácie, musí zapátrať v starých almanaších, ročenkách a farmárskych katalógoch aspoň sto rokov starých. Zmierte sa tiež s tým, že niektoré veci jednoducho bez hnojív nevypestujete v takom objeme, aby sa vám to vyplatilo... (To je vhodné, ba nevyhnutné skúsiť už teraz!)

Masívne poľnohospodárstvo

Aktuálne je na západe menej ako 1% ľudí, čo sú farmári a menej ako 2% žijú na farme. To je naozaj šokujúce a rovnako šokujúce to bude pre bežných ľudí, ktorí budú jedného dňa nútení sa starať sami o seba (prípadne platiť absurdné sumy). A to rýchlo...

Aktuálne len v USA presne 9 % (z tohto 1 % farmárov) je schopné vyprodukovať tu 75 % všetkého jedla, čo USA potrebuje. To samozrejme naznačuje, ako veľmi je na civilizáciu a jednotlivých profesiách tlak, aby prežila. Problém ale je, že moderné poľnohospodárstvo nie je bez chemikálií udržateľné - ani ten najlepší majster sveta v pestovaní nič nezvedie, keď nemá moderné traktory, vyšľachtené plodiny, hnojivá, fungicídy, pesticídy, ... Bez všetkých týchto vecí by samozrejme všetko bolo späť na úrovni rokov 19-18. storočia, keď ešte neboli traktory a hnojivá a na všetko sa používal len maštaľný hnoj a poctivá ručná práca.

Dnes to všetko zatiaľ ešte problém nie je, pretože tu máme vec ďalšiu:

Distribučné kanály a celosvetovú distribúciu

Ak je dnes niekde nejaký problém, až tak veľmi to nevadí, nakoniec, vždy sa tam môže vydať nejaké to nákladné lietadlo alebo kontajnerová loď (ďalšie tony a tony nafty a benzínu).

Lacná energia a technológia nám umožňuje prepliesť svet distribučnými kanálmi, ktoré nám dopraví tovar odkiaľkoľvek zo sveta doslova za deň. Všetky tieto moderné distribučné kanály samozrejme využívajú nafty vo všetkých formách - určite tu nikto už nemá parné stroje alebo záprahy volov.

A jedine existencia distribučných kanálov dnes umožňuje, aby ľudia žili v iných (a z hľadiska prírody opäť maximálne) neprirodzených štruktúrach (megapolis a hyper-megapolis s miliónmi až desiatkami miliónov ľudí).

Podobne ako krv umožňuje život vám, rovnako tak tovar a energia vdychuje život nám všetkým ako celej civilizácii.

Farmárčenie, poľnohospodárstvo

 Skúste sa niekedy na sekundu zastaviť a zamyslieť sa nad otázkou, pre čo má človek od prírody skôr predpoklady a nadanie? Ku hromadeniu virtuálnych financií a statkov uložených kdesi na disku ministerstva ako pár magnetických informácií alebo skôr k žitiu prirodzene (!) a v súlade s prírodou? Nevyzerá to, že by ľudia kvôli civilizácii boli dnes až tak o moc šťastnejší (pozri dnešné prehĺtanie antidepresív vo veľkom v západnej "modernej" civilizácii)!

moderná medicína

Jedným z najväčších úspechov ľudstva všetkých čias bol objav antibiotík v roku 1940. A potom došlo k ich masovej produkcii v rade foriem. Je logické a zrejmé, že modernÁ starostlivosť a liečivá (Opäť - bez elektriny a nafty nedostupné ale) posunuli hranice života bežného človeka o pekných pár desaťročí ďalej.

Sú isté veci, pre ktoré sa dá nájsť v prírode alternatíva (tak napríklad na bolesť sa dá použiť, ako je známe, odvar z vŕbovej kôry). Ale sú isté veci, s ktorými nič neurobÍ ani tie najlepšie bylinky sveta - napríklad taká choroba z ožiarenia, otrava ťažkými kovmi, ...

Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to tak dávno (určite máte / poznáte v okolí nejakého dôchodcu, čo zažil vojnu), čo nás mohlo zabiť aj to najhlúpejšie porezanie sa nožom do ruky náhodne pri lúpaní zemiakov.

Pole

 Aj keď by sa to tak na prvý pohľad možno niekomu zdalo, ono prežitie človeka nie je len o jedeniu, človek má aj iné potreby, ako napríklad šaty. Štát sa sebestačným aj v ich výrobe a spracovaní (ľan, konope, ...), to je výzva, ktorá vydá na celý život, ale o to väčšie potom musí byť uspokojenie tých, čo to zvládnu. Ten pocit absolútnej nezávislosti musí byť jednoducho dokonalý!

Energia

Civilizácia je na energiu rovnako náročná, ako vaše PC: keby tu nebola lacná energia, nebola by tu ani žiadna civilizácia. Dnes sa väčšina ľudí uživí jedine vďaka tomu, že má k dispozícii (relatívne) lacnú naftu, vďaka ktorej dnes máme prakticky všetky produkty: plasty (väčšina oblečenia), hnojivá na pole, oleja do áut aj pre traktory, lieky, ... Suma sumárum, všetko, na čom stojí moderná civilizácia a jej (len zdanlivý nekonečný rast, nakoniec, už sme podľa rady analýz za tzv. Peak Oil / Ropným Zlomom - viď článok na wikipedii), takže aktuálne nás už čaká len klesajúci trend...

Nafta aj iné palivá sú dnes stále drahšie, pretože je stále náročnejšie je dostať k civilizácii lacno. Už nie sú skrátka žiadne "ľahké" náleziská. A nie je dôležité sa hádať o to, či je hodnota nejakého ekonomického ukazovateľa taká či ropa vydrží v nejakom mieste o pár rokov dlhšie. Trend je jasný (stále drahšia ropa nakoniec len pre pár vyvolených), ale napriek tomu na to moderné štáty doslova "kašlú" a nerieši to - vy by ste ale určite mali!

A to isté bohužiaľ platí aj pre naše elektrické siete. Moderný človek bez elektriny neurobí prakticky nič: nezabaví sa (TV, hry, počítače, internet, ...), nemôže pracovať, pretože väčšina moderných nástrojov je elektrických (štiepačky, vŕtačky, ...), a tak podobne.

Aká je prirodzená a optimálna rovnováha ľudí?

Nájsť na túto otázku odpoveď nie je nič ľahkého. Keby sme ale odhliadli od všetkých moderných vymožeností, technológií, zlepšovákov a "survivalových ľudských skratiek", tak nutne zistíme, že najprirodzenejší a najviac udržateľný je pre ľudí návrat k drobnému hospodáreniu, ako bolo bežné v 19. storočí. Máme už raz svojou históriou overené, že je to schodná cesta a nech sa nám to páči alebo nie, raz sa k nej vrátiť jednoducho budeme musieť (z ropy sa stáva luxus pre pár, nie nárok všetkých).

Snažiť sa byť závislý na čím ďalej tým menej vecí z civilizácie je asi jediná cesta, ako sa s tým vyrovnať a "nezblázniť sa" potom z rapídneho skoku v úrovni života ako väčšina z nás za pár desiatok rokov. Mierne humorné na tom celom je, že ľudia už žijúci si oddeleným spôsobom života si koľkokrát ani nevšimnú, že sú vlastne oddelení od civilizácie (a neprepadajú kvôli tomu hneď depresii) kvôli snehu na pár týždňov treba, ako sa to stáva "normálnym" občanom. Práve k tomu totiž došlo v roku 1978 počas nakrúcania prvej survivalové show vôbec "Living in the Past": ľudia tu si ani nevšimli kalamity a nedostupnosti jedla vonku, pretože sa prepli na survivalový zimný režim z vlastných zdrojov už dávno.

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Štítky článku
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?