Sortiment

Normy a štandardy EN, ANSI, MILSPEC

22.9.2019 | Poradňa
Zdieľať článok

Mám pre vás hneď na úvod jednu otázku, možno aj hádanku. Čo spája priemysel, výrobu, obchod, ale aj veľa ďalších odvetví? Viete? Skôr, než si na to odpovieme, predstavte si svet, kde by nebolo jasne dané, ako majú výrobky vyzerať, kde by neboli vytýčené hranice a mantinely medzifiremných komunikácií, kde by nebola určená výstupná kvalita výrobkov, ktoré sa dostávajú na pulty predajní, do našich domovov. Výrobkov, ktoré denne používame. Ako by napríklad asi vyzeralo pestovateľstvo, ktoré by nemalo vymedzené postupy a používanie pesticídov. Ako by fungovali autá bez jasne daných hraníc, predpisov, noriem a štandardov.

Áno, áno, iste ste si spojili plus s mínusom a už všetci viete, že sa bavím o normách a štandardoch. To je odpoveď na moju otázku hneď z úvodu. Bez týchto pravidiel by sme totiž žili v úplnom chaose a prakticky nič by nedávalo zmysel. Čo sú to teda štandardy a normy?

Dodržiavaj, alebo zmizni

Než sa pozrieme na jednotlivé normy, ktoré v dnešnom svete platí, je potrebné vedieť, čo to vlastne norma je. Ako to vlastne všetko začalo. Príbeh ako veľa iných. Situáciu si môžeme predstaviť nasledovne. Vezmite si sami seba ako predajca jabĺk, banánov, lopát, skrátka nejakého produktu. Máte svojich dodávateľov, ktorí zbierajú, vyrábajú, produkujú, ako to len ide. Všetko sa zdá OK.

No ale čo čert nechce, zrazu začínate vnímať, že raz vám prídu jablká malé, potom veľké, raz je lopata taká, raz sa láme, raz príde bez násady. Tak sa ako každý správny človek naštvete a spíšete pre svojich dodávateľov presný opis výrobkov, ako ich chcete, inak nemáte záujem o spoluprácu. Gratulujem, práve ste vytvorili normu.

Technické normy alebo tiež štandardy sú presnou a podrobnou definíciou požiadaviek na výrobok, proces alebo službu. Vďaka nim potom dokážu plniť daný účel za špecifických podmienok. Normy nie sú brané ako povinné, avšak niektoré spolupráce môžu priamo odkazovať a nariaďovať ich dodržiavanie za účelom požadovanej výstupnej kvality. Predpísanými záväznými parametrami tak prispievajú k ochrane spotrebiteľa.

Pomocou noriem sú napríklad stanovené merné jednotky, pojmy, formáty a ďalšie. Stanovujú tiež základné požiadavky na zlučiteľnosť alebo zameniteľnosť. Vďaka tomu sa dá pre jeden účel používať viac rôznych súčiastok. Umožňuje tak voľný pohyb tovaru bez väčších zásahov. Vďaka tomu je napríklad desiatka stranový kľúč rovnaká u nás, ale aj v Japonsku.

České normy ČSN majú 100 tried 00-99. Každá trieda môže mať tisíce noriem.

Štátna, európska alebo snáď svetová?

To, že má každý štát svoje normy snáď ani nemusím písať. To je každému jasné. Ale ako je to s medzinárodnou spoluprácou? Tu sa uplatňujú buď svetové normy, alebo napríklad európske. Celkovo sa teda radí do nasledujúcich úrovní:

  • Medzinárodné normy svetové. Sem patrí napríklad ISO, IEC a ďalšie. Platí ako cez hranice jednotlivých štátov aj kontinentov.
  • Normy platné pre kontinenty. Tu je najznámejšou normou predovšetkým EN, teda Európske Normy.
  • Národné normy sú štandardy, ktoré majú celoštátnu platnosť. Zhŕňajú spravidla širokej problematiky. Musí sa uvádzať v súlade s medzinárodnými normami. U nás ČSN.
  • Oborové normy fungovali do roku 1993, kedy boli takmer všetky zrušené a prevedené na normy podnikové
  • Podnikové normy si určia jednotliví výrobcovia alebo skupiny výrobcov.

MP3, MP4, ale aj JPEG sú vnímané ako obyčajné prípony. V skutočnosti sa jedná o názvy noriem, ktoré vytyčujú kódovanie a komprimovanie.

Teraz, keď sme si vysvetlili, čo sú to normy, a vieme, ako sú vnímané z hľadiska hierarchie, môžeme sa na niektoré z nich pozrieť a vysvetliť si ich vplyv. Celkom by som vás chcel oboznámiť s piatimi základnými normami.

Traja mušketieri aj s d'Artagnanom a kardinálom

Musím sa priznať, že som si meno štvrtého mušketiera musel nájsť, aby som ho napísal správne. Avšak, späť k téme. Rozhodne nechcem vymenovávať všetky normy, ktoré existujú. Skôr, než by som tento článok dopísal, by ľudia už dávno nevedeli čítať. Čo mám v pláne je spomenúť si základné a za mňa najdôležitejšie normy, s ktorými sa môžeme stretnúť každý deň. Nuž, poďme na to...

Athos vo svetovom meradle

ISO - International Organization for Standardization

Niekde hore, nad ostatnými normami sedia medzinárodné normy, ktorým vládne ISO. Začíname teda pekne odhora. ISO je medzinárodná organizácia pre normalizáciu, originálne teda Organization for Standardization. Pekne sa to rýmuje. Táto svetová federácia národných normalizačných organizácií sídliaca v Ženeve bola založená 23. februára roku 1947. Bola príjemná zimná nedeľa, ktorá sa vpísala do dejín.

História tejto organizácie však začala už v roku 1928, kedy vznikla ISA čiže International Federation of the National Standardizing Associations. Tá bola v roku 1942 kvôli svetovej vojne prerušená. V októbri roku 1946 sa v povojnovom Londýne zišla delegácia zložená zo zástupcov 25 svetových štátov. Účel bol jasný - vytvoriť novú svetovú organizáciu pre štandardizáciu, teda ISO.

To sa im samozrejme podarilo. Ako je z názvu jasné, ISO sa sústredí na tvorbu medzinárodných noriem rovnomenne označovaných ako ISO. Spolu s nimi produkuje aj veľa ďalších dokumentov vo všetkých odvetviach normalizácie.

Jediné, kde ISO nepôsobí, je oblasť elektrotechniky. Tu jej pôsobenie preberá IEC

K roku 2011 mala ISO celkom 163 členov. Tí sa delí na riadnych členov (110), korešpondenčných členov (43) a kandidátov na členstvo (10). Členom ISO môže byť iba organizácia, ktorá sa v danom štáte zaujíma o rozšírení normalizačných aktivít. Preto nie všetci členovia sú riadni. Korešpondenčné členstvo majú krajiny, kde nie je normalizácia dostatočne rozvinutá.

ČR je v ISO od roku 2009. Ako zastupujúca inštitúcia je tu Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.

Európsky Porthos

Ako postupujeme v úrovni nižšie, dostávame sa k európskym normám označovaným ako EN. Nie sú nijako podradné, často sú vnímané na úrovni tých najvyšších, avšak sú uznávané len na území Európy. Čo je ich účelom? Jednoducho - vybudovanie a udržanie kvalitného a stáleho postavenia Európy na svetovom trhu. Väčšina noriem nie sú záväzné, ale niektoré sa dodržiavať musia, podobne ako napríklad u nás.

Kto sa stará o vývoj noriem a ich dodržiavanie? Celkom si môžeme menovať tri základné orgány.

  • CEN čiže Európsky výbor pre normalizáciu
  • CENELEC Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike
  • ETSI Európsky inštitút pre telekomunikačné normy

Stačí vám takáto odpoveď? Môžem vám to povedať ešte inak. O EN sa stará celkom cez 60 000 technických expertov, obchodných združení a mnohých ďalších záujmových organizácií. Je zapojených 27 štátov Európskej únie a ďalšie 3 krajiny z Európskeho združenia voľného obchodu.

V roku 1991 bol podpísaný dohovor medzi CEN a ISO za účelom predísť duplicítam medzi normami EN a ISO.

Aramis v Čechách

A sme doma. Tak ako vo svete účinkuje ISO, v Európe EN, tak u nás máme ČSN, čiže Českú Štátnu Normu. Predtým sa jednalo o československé technické normy, potom o československé normy, no a skončili sme u dnešného názvu. O tvorbu a vydávanie noriem sa stará Úrad pre technickú normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.

Tento úrad je podriadený Ministerstvu priemyslu a obchodu. Vznikol vydaním zákonu číslo 20/1993 Zb. Z toho teda môžeme vyvodiť vznik v roku 1993 spolu s našou republikou. Spolu s ISO a EN tak tvoria štandardy Českej republiky.

Štvrtý do partie menom ANSI

ANSI - American National Standards Institute

Síce sa nejedná o žiadnu nadnárodnú organizáciu, ale s tvorbou noriem majú veľa spoločného. ANSI je totiž americká štandardizačná organizácia sídliaca vo Washingtone. ANSI, čiže American National Standards Institute, je nezisková organizácia úzko spolupracujúci s členmi ISO a IEC. Hoci nie sú zástancom proamerikanismu, tak musím uznať, že priamo ANSI má pre svet obrovský prínos. Vyvíja napríklad štandardy pre programovanie. Ich expozičný systém ISO prevzal celý svet. Môžete ho vidieť vo svojich fotoaparátoch.

ANSI má dlhú históriu. Založená bola 19. októbra 1918, vtedy ešte označovaná ako AESC - American Engineering Standards Committee. O desať rokov neskôr, roku 1928 bola reorganizovaná pod názvom ASI (American Standards Association). Konečné ANSI sa používa od roku 1969.

Asociácia ANSI sa skladá z vládnych agentúr, organizácií, akadémií, ale aj individualistov. Trochu pridám plyn a vychrlím čísla, nad ktorými zostáva rozum stáť. 270 000 - asi by ste čakali, že je to počet ľudí, ktorí sú s ANSI spojení. Omyl, jedná sa o počet spoločností, ktoré spolupracujú. Ale číslo, ktoré je naozaj dych berúce je 30 000 000, musel som tie nuly vypísať. Toľko profesionálov po celom svete s týmto inštitútom spolupracuje. Neviem, ako vy, ale ja sa už nečudujem, že sú ich normy a štandardy uznávané.

Posledný z pätice

Kto by čakal pod posledným označovaným ako kardinál niekoho zlého, asi ho sklamem. Kardinál bol trochu iný, a tak aj naše posledné štandardy. Keďže sme na stránkach army shopu a všetci sme tomuto smeru naklonení, chcel by som vám povedať o dnes poslednom radu štandardov.

United States Military Standards sú štandardy využívané Ministerstvom obrany USA. USMS sú tiež označované ako military štandard, MIL-STD, alebo pravdepodobne najviac povedomé MIL-SPEC. Pomocou týchto štandardov dodržiava americká armáda súrodnosť vybavenia, kvalitu a spoľahlivosť. Tieto štandardy sa vyvinuli z jednoduchej potreby - zabezpečiť výkonnosť, údržbu, opraviteľnosť a logistickú využiteľnosť vojenského vybavenia. Americká armáda bola v 18. storočí pomerne pozadu so svojimi vojenskými štandardmi. Najväčšia štandardizácia prišla v rokoch 1939-1945, teda v období druhej svetovej vojny.

Dôvodom štandardizácie bol napríklad fakt, že vo spojeneckých vojskách neboli zameniteľné súčiastky. Americké skrutky tak nepasovali do britských závitov a tak ďalej.

Vojenské štandardy tak normalizujú veľa užívaného vybavenia, ale aj streliva. Vďaka nim sa užívané strelivo zužuje čo do typu. Náboj NATO 5.56x45 je tak používaný takmer po celom svete. Americké vojenské štandardy sa dajú rozdeliť do nasledujúcich skupín:

  • MIL-HDBK Defense handbook --dokument poskytujúci procedurálne, technické alebo konštrukčné informácie o materiáloch, procesoch, praktikách a metódach opísaných v príručkách pre obranu.
  • MIL-SPEC Defense Specification - tento dokument poskytuje popis základných technických požiadaviek pre unikátne materiály používané vojskami a úpravu pre komerčné predmety.
  • MILSTD Defense Standar- dokument, ktorý stanovuje jednotné technické požiadavky na vojenské alebo komerčné postupy a praktiky na tento účel zmenené.
  • MIL-PRF Performance Specification- tu sa uvádzajú požadované výsledky s kritériami pre overenie zhody. Nie sú tu uvedené metódy testovania. Skúma sa napríklad zameniteľnosť, rozhranie a ďalšie.
  • MIL-DTL Detail Specification - konštrukčné požiadavky. Vytyčuje materiály, požadované výsledky, výrobné postupy

Tak čo? Ste z toho múdri?

Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že bez noriem by bol svet asi oveľa komplikovanejší. Normy dávajú poriadok a ponúkajú mnoho výhod a samozrejme aj nevýhod. Môžu byť napríklad častým dôvodom pre spory, hoci k tomu nemusí byť vecný dôvod. Avšak verím, že teraz už budete vedieť, prečo má niektorý výrobok normy podľa MIL-SPEC, prečo je na sklách telefónov zmieňované ISO, alebo prečo sú súčasti v aute označované EN.

Mám pre vás malú domácu hru pre celú rodinu. Vytvorte si svoje normy domácnosti. Ako má vyzerať uprataná umývačka, ako sa správne chovať k súrodencovi a ako by malo vyzerať vysvedčenie alebo výplata. Neviem, či to vnesie harmóniu, ale možno sa čas od času uplatní ona zameniteľnosť.