Ako nebyť vypočutý nielen pri sledovaní zvere

 Niektoré zvieratá v našich končinách ani pri tej najväčšej snahe u nás jednoducho nevyfotíte, aj keby ste sa rozkrájali. Na druhú stranu, určite nezabúdajte, že je to celé veľmi dvojsečná vec - všetky zvieratá (a špeciálne tá s mladými) majú rada pokoj a keď sa k nim priblížíte a náhle objavíte s foťákom, môžu sa skôr vydesiť a zaútočiť, než keby ste im dali dosť času aj priestoru zmiznúť.

Naše telo (či presnejšie ani telo ani uši, ale mozog) neustále počúva a to aj vtedy, keď spíme, stále sme na podvedomom príjmu okolia (to je mimochodom aj dôvod, prečo človek pri spaní na novom mieste nikdy nedosiahne najhlbšej spánkovej fázy, ale to už trochu odbočujeme ...). A rovnako tak aj vo bdelom stave, keď si ideme za svojimi vecami a činnosťami, naše uši stále posielajú do mozgu údaje aj napriek tomu, že napríklad práve aktívne myslíte na niečo iné, aj keď nepočúvame, stále počujeme!

Človek je zvyčajne veľmi dobrý v tom, čo je prirodzené pozadie a čo nie je pre prakticky každé prostredie. A to isté platí aj pre zvuky v okolí. A samozrejme, najmä vtedy keď je niečo (a ani to nemusí byť naozaj silne) mimo normál, hneď si to všimneme ("Ako to, že zmĺkli vtáky?", ...) a uvedomíme si to.

Zvuky na pozadí a ich uvedomovanie si

V tejto veci bude potrebné a dôležité si špecifikovať, čo je to "bežný hluk na pozadí." V tomto kontexte máme určité veci v hlave, ktoré berieme, ako normálne zvuky pre určitú situáciu: keď vidíme rušnú ulicu, očakávame hlahol chodcov, húkanie áut, ... keď zase vidíme more, tak čakáme zvuky príboja a vietor.

Keď sa nachádzame v tichom prostredí, nie je nič zložité, odlíšiť hlasnejší zvuk na hladine tichších. Priemerný človek počuje dobre aj miernu zmenu vo hlasitosti. A nemusí to byť len hlasitosť, tiež pokojne frekvencia, tón, ... A tiež si všimneme. Platí, že čím hlasnejší je prostredie, tým vyššia by mala byť aj hlasitosť neobvyklých zvukov, aby sme si ich hneď všimli.

 Keď nenarazíte na žiadne príliš unikátne zvieratá, potom vám dozaista nezostane, než si poslúžiť zo zásob kádrov / členov vašej výpravy ...

Aj vtedy, keď je prostredie relatívne hlasné, keď sa na vec sústredíme, dá sa odhaliť, ale raz zákonite zanikne vďaka svojej hlasitosti, aj pre tie najlepšie uši. Inými slovami: môžete sa hlasno baviť s inou osobou a niekto iný iba 10 metrov od vás nepočuje, pretože je dané prostredie plné podobných hlukov. A naopak, aj šepot v knižnici bude počuť ďaleko.

Všetko povedané sú bežné známe veci, ale ide tu o perfektné uvedomenie si danej situácie (tiež poznáte možno pod anglickou skratkou "Situational awareness") a navyše povážte sami - ak toto všetko platí pre ľudí, ako skvelá asi musí v porovnaní s nimi byť zvieratá!?

Aký je reálny prínos kvalitného uvedomenia si situácie v realite?

Keď ste raz v kondícii "žltá", už sa vedome sústreďte na uvedomenie si svojho okolia skrze oči a uši (väčšina ľudí spolieha hlavne na oči, čo je škoda - skúste skutočne vedome "ladiť" aj uši...).

Je totiž nebezpečné, prechádzať džungľou betónovou aj skutočnou a nesledovať a nepočúvať pri tom perfektne svoje okolie a čo sa deje za vami. Keď len tak pôjdete a budete si premýšľať o svojom, dosť možno vám unikne, že si vás napríklad vyhliadla partia zlodejov, čo sa vám chce zavesiť na päty. Keď ale budete sami aktívne podobné rokovanie predpokladať, tak sa na ne môžete pripraviť (zavolať si taxík, pripraviť korenistý sprej, nachystať sa na beh, pozrieť sa priamo na ne a sledovať ich, aby im bolo jasné, že o nich viete a ukázať im teleskop, ...). Ak chce človek prežiť, kedykoľvek, musí si skrátka byť čo najlepšie vedomý svojho okolia. Vždy a všade!

 Nenechajte sa zlákať jej zdanlivou roztomilosťou, všetky zvieratá sú nepredvídateľná a to tým viac, čím bližšie sa k nim dostanete. Podobné zábery preto radšej robte s poriadnym teleobjektívom v ruke (na desiatky metrov až stovku metrov) a nie s makrom na 30 cm ...

Ako sa vyhnúť detekcii? Pohybujte sa pomaly!

Je úplne jedno, či ste vojak na misii alebo lovec, čo si vyrazil na vysokú alebo len obyčajný turista s fotoaparátom v ruke, čo chce premeniť svoju trpezlivosť v dokonalé snímky. Nech už lovíte čokoľvek, je nutné to robiť pomaly, ba ešte pomalšie! Ako ľudia, tak prakticky všetky zvieratá totiž majú schopnosť a zručnosť detekovať pohyb. Je to náš aj ich inštinkt a to čo i len v našej / ich letmej periférnej vízii alebo v rámci podvedomého konania.

Pomalší pohyb sa ale oveľa horšie detekuje. Vezmite si napríklad srnku - keď beží, všimnete si toho a budete počuť ju aj na pár sto metrov, keď ide, je oveľa ťažšie ju uvidieť. A ten úplne najlepší štýl pohybu je čo pár minút vášho tichého pohybu sa zastaviť a počúvať, akú má vaša chôdza odozvu. Keď je veľká, zastavte sa a prehodnoťte váš štýl chôdze / smer chôdze.

Aké ďalšie faktory môžu sťažovať našu detekciu ľuďmi i zvieratami?

Ako už vieme, na prvom mieste je to pochopiteľne rýchlosť a jej zmeny, čo budí zďaleka najväčšiu pozornosť vášho okolia. To ale nie je pochopiteľne jediná vec. Človek vyčnieva aj vďaka nevhodne zvolenej farbe šiat, keď nezapadá správne do tvarov okolia, má mizernú kamufláž, jeho nasvetlenie môže vrhať tiene a ako ide, proti pozadiu môže tvoriť až príliš dobre viditeľné siluety.

Taktiež si uvedomte, že ste počuť, keď idete v ťažkých topánkach po kamení, hrkajú vám vybavenia, ďalekohľady a aparáty vrhajú prasiatka, píska vám nejaká bezdrôtová komunikácia, je cítiť váš oheň alebo cigareta, ...

Zvieratá odrádzajú všeličo, avšak zásadný problém je, že človek absolútne netuší, aká vec to bola... Musí preto v rámci prevencie odizolovať čo najväčší objem potenciálnych rušivých faktorov.