Sortiment

Ako sa vyznať vo všetkých tých pojmoch a jednotkách okolo paropriepustnosti a priedušnosti?

28.2.2019 | Poradňa | Petr Hájek | Doba čítanie: 5 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Na trhu je aktuálne v tejto veci celkom neporiadok. Každý používa svoje jednotky a metódy, takže nie je často zrejmé, akú má nejaká bunda paropriepustnosť a priedušnosť. Ako sa v tom všetkom teda zorientovať?

Pohľad na oblohu a kvapky dažďa

 Vyraziť do prírody na krátku prechádzku bez vybavenia sa dá určite prežiť v prípade dažďa, ale čokoľvek dlhšieho a už značne riskujete bez príslušného vybavenia. A to platí o to viac, čím hlbšie sa teploty pohybujú. Pritom nemusí ísť ani o vyslovený mráz, človek prechladne veľmi rýchlo aj za vetra a aj keď je okolo 5-10 °C. "

Ako sa dá paropriepustnosť a priedušnosť merať?

Sú dve metódy, ako paropriepustnosť a priedušnosť bundy merať

  • MVTR - veľmi obľúbená metóda, ktorá meria paropriepustnosť. V kocke povedané, vyjadruje to hmotnosť vodných pár, akú dokáže určitý materiál prepustiť skrze (udáva sa vždy akoby za 24 hodín a na 1 m2 materiálu - napríklad 20 000 g / m2 / 24 h). Platí tu priama úmera - čím vyššia je paropriepustnosť, tak tým je aj vyššia hodnota. Ide o metódu merania, ktorýá je ľahšia a lacnejšia, ale jej výsledky môžu byť ovplyvnené negatívne okolím, respektíve teplotou tekutín a vzduchu. Keď totiž zmeníte nejaké vstupné hodnoty, razom dostanete aj radikálne veľmi odlišný výsledok. Najčastejšie je preto k videniu hlavne u lacnejších značiek.
  • Metóda Ret - je metódou, čo ide na vec z opačnej strany. Naopak vyjadruje odpor, aký kladie materiál akémukoľvek prípadnému priechodu všetkých vodných pár. Tu naopak platí, že čím je toto číslo menšie, tak tým lepšiu má materiál paropriepustnosť (napr. Ret < 3,00 m2.Pa.W-1). Musíme hneď zdôrazniť aj ten fakt, že meranie Ret je objektívnejší a presnejší štýl merania paropriepustnosti materiálov. Ret proste reálnejšie vypovedá o predpokladanom / zamýšľanom nasadeniu. A ku kladom metódy Ret nutné pripočítať aj to, že sa jednotlivé vrstvy dajú sčítať, takže sa dá určiť paropriepustnosť pre celé oblečenie.

Čo udávajú pri materiáloch pojmy "priedušnosť" a "paropriepustnosť" a aké je vhodné pre outdoor zvoliť?

Asi každému milovníkovi prírody je jasné, že keď príde na dlhodobé pobyty v prírode, tak mu nebude časom stačiť len odev označený ako "vode-odolný". Vaše akékoľvek oblečenie pre vonkajšie oblasti musí byť aj do určitej miery paropriepustné, inak by došlo k tomu, že by sa váš organizmus prehrieval a vaše oblečenie by zvlhlo potom.

Slušný outdoorový oblek spoznáte ľahko - je pritom aj dostatočne priepustný pre všetky vaše páry, takže telesné výpary prechádzajú hladko skrze neho a vy neprechladnete, v dôsledku čoho je vám teplo. To všetko je dôležité mať vo vyváženej podobe, aby ste v ňom mohli prevádzkovať svoju obľúbenú outdoorovú činnosť a nemuseli sa báť prechladnutia. Rad materiálov na dnešnom trhu je zároveň vode-odolný aj paropriepustný. Dnes je každému preto zrejmé, že tie najlepšie výkony v tejto veci podávajú výlučne membránové materiály (BlocVent®, Gelanots® XP, Goretex®, Dermizax®, ...). Ale dajú sa zohnať aj materiály tzv. záterové, ktoré nie sú tak špičkové.

Rovnako ako v prípade vodovzdornosti sa aj pre dosiahnutie čo najvyššej paropriepustnosti využíva zase starý dobrý pórovitý hydrofóbny GoreTex® alebo neporézne hydrofilné membrány ako je BlocVent®, Gelanots® XP, Dermizax ®, ... Aj keď pracujú neporézne a porézne membrány na iných princípoch, z hľadiska ich majiteľa a výkonu je to vcelku jedno. Všetko vyššie povedané je na najvyššej úrovni dneška a ich majitelia a výrobcovia ich neustále skvalitňujú čo do výkonu novými technológiami. Neporézne membrány majú hydrofilný charakter, takže veľmi ľahko prenášajú aj skondenzovanú vlhkosť.

Čo sa potom týka vlastného dýchania materiálu, teda prevádzania pary do vonkajšieho prostredia, tak to je práve paropriepustnosť. A ako už vieme, špecifikuje sa v g/m2/24 hodín, alebo ako moc vlhkosti v gramoch prepustí 1m2 materiálu za deň. Ďalší údaj vyjadrujúci schopnosť dýchať je aj priedušnosť, ktorá je zasa odolnosť daného materiálu proti odparovaniu vlhkosti. Tu je zase jednotkou Ret (Pa.m2/W). A opäť pripomíname, že tu nižšie hodnoty značí vyšší výkon.

Aká je klasifikácia priedušnosti v týchto látkach?

Ide o tieto sumy zhruba

  • RET < 6 je veľmi dobré (nad 16 000 g/m2 za 24 hod)
  • RET medzi 6 - 13 je dobré (6 000 - 15 000 g/m2 za 24 hod)
  • RET medzi 13 - 20 je uspokojivé (4 000 - 5 000 g/m2 za 24 hod)
  • RET > 20 je neuspokojivé (pod 4 000 g/m2 za 24 hod)

Koľko telesných výparov produkuje tá či oná činnosť?

Základné veci sú rádovo v tomto rozmedzí

  • chôdza – 5 000/10 000 g/m2 za 24 hod
  • beh – 20 000-28 000 g/m2 za 24 hod
  • extrémne aktivity – přes 35 000 g/m2 za 24 hod

Ako vidíte, keď sa človek úplne potí (maximálne 1,7 litra za hodinu zvládne telo, ale aj keď absolútne nič nerobíte, stále sa potíte asi tak 50 ml za hodinku), tak vypotí aj okolo 40 000 g/m2 za 24 hod, čo neodvedie žiadny nám zatiaľ známy moderný a zároveň aj nepremokavý materiál.

Všetko vyššie povedané dosť ovplyvňujú aj externé faktory ako je teplota, tlak vzduchu, vlhkosť vzduchu, ... A je tu aj problém v tom, že materiál nedokáže vždy odviesť všetko aj na úrovni ľudského tela, tu je zase všetko ovplyvnené počasím, intenzitou záťaže aj štýlom obliekania.

Všetky moderné materiály syntetickej báze využívajú procesu difúzie, takže nie sú vždy na 100% priepustné len jedným jediným smerom a to výhradne z odevu von! Aj to je dôvod, prečo niekedy máte u vašej umelej bundy pocit, že je akurát a funguje dokonale a inokedy zase máte pocit zaparenia pod odevom. Ako vždy platí, obliekať sa s čo najviac vrstvami a odkladať či pridávať podľa potreby (do extrémnej aktivity stačí ísť s pocitom miernej zimy) - výrazne to totiž uľahčuje odparovanie. Potom je ale nutné, aby všetky časti vášho odevu boli tzv. funkčné oblečenie a pot nikde neuviazol.

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?