Brané prísne z historického hľadiska, pojem "batérie" označuje v našej civilizácii sadu elektrochemických článkov, ktoré spája určitá veľkostná séria. Dnes je význam ešte voľnejší, pretože nám k tomu všetkému ešte pribudli tisíce a tisíce variácií batérií typu Li-Ion a Li-Pol v spotrebiteľskej, štátnej, vedeckej, vojenskej, ... technike. Vždy je pre batériu ale typické to, že je vyrobená tak, aby poskytovala svojmu majiteľovi práve dva vývody pre presné založenie do určitého produktu a potom ho napájala po dlhší či kratší čas aj bez prítomnosti elektrickej siete.
História malých vymeniteľných batérií všetkých predstaviteľných typov je ale aj tak dlhá. Dokonca natoľko dlhá, že viedla k tomu, že rôzne štáty a firmy mali ešte pred vznikom a aktívnym pôsobením organizácií ako je Iternternational Electrotechnical Commission (IEC) a American National Standards Institute (ANSI) na trhu veľa štandardov súperiacich o zákazníka. Dnes je našťastie na tomto trhu už relatívne prehľadná situácia a zákazník sa nemusí báť nákupu kdekoľvek na Zemi a nemusí riešiť, či budú skutočne 100% fyzicky zameniteľné s typom zakúpeným inokedy a iným. Teda väčšinou - pozri ďalší bod...
Aký batériový štandard dnes všade platí?
Čo sa týka aktuálnych IEC štandardov a prenosných nenabíjacích článkov, tak platí IEC štandard s číslom 60086. Relevantné štandardy pre USA zasa zahŕňajú ANSI C18 série a vytvára a vynucuje je organizácia US National Electrical Manufacturers Association (NEMA).
Oba štandardy spája rad častí, ktoré sú im spoločné (v prvom rade sú to celkom pochopiteľne zhodné rozmery, potom však tiež aj bezpečnosť a základné funkcie). Štandardizácia podľa IEC a ANSI sa však neprekrýva na 100%, ale aj tu dúfajme zažijú rozumu a dohovorí sa - keď už máme zhodný závit pre stojančeky u fotoaparátov a nabíjačky pre mobilné telefóny, prečo by nemohli byť aj batérie?
To najhoršie, čo sa vám úprimne môže dnes stáť pri väčšom nákupe v zámorí, je teda prakticky len to, že si človek musí vziať tabuľku, aby prípadne vedel, ako a čo sa (ne)prekrýva produktovo.
Je trochu paradoxné, že štandardizované sú už cele aj články pre automobily (olovené kyselinové), osvetľovacie a zápalné a pritom bežné batérie ešte nie! Záhada ...
Aké neštandardné mená sa u batérií vyskytujú?
Výrobcovia batérií je často označujú všelijakými svojimi kódmi a skratkami (najmä v gombíkových batériách je dnes dodnes ešte stále solídny neporiadok - tak napríklad International štandard IEC 60086-3 definuje jasne alfanumerický systém pre "Hodinkové batérie". Ich výrobcovia ale bežne označujú tieto kusy mnohými menami : tak napríklad - článok, čo by sa mal korektne podľa IEC normy vymenovať LR1154 sa bežne označuje tiež aj ako AG13, LR44, 357, A76, ... a ďalšími menami. To určite na prehľadnosti trhu (tým menej zákazníka!) nepridáva...
Z pohľadu výrobcu je to samozrejme ideálna situácia. Stačí, aby na svoj produkt (kľudne náhodné bežné diaľkové ovládanie) napísali niečo ako: "Po doslúžení vymeňte za batériu typu CX472" a už netušia, že si zaobstará článok konkrétneho výrobcu (ako ten aktuálny) a pritom si tam môžu dať akýkoľvek typovo rovnaký .
Aké typy chemických reakcií sa dnes u spotrebiteľských batérií používajú?
Napätie batérie závisí na tom, aké materiály sú vo vnútri a z čoho je vyrobená a nie na tom, ako veľmi je veľká alebo drobná. Zoberme si pre príklad AA článok. Ten má v alkalickej verzii napätie 1,5 Volta, nabíjateľné AA sú typu NiCd (nikel-kadmiové články) a NiMH (nikel-metal-hydridové) a zhodne majú dva posledné len napätie 1,25 Volta. To niektorým produktom vadí (kuchynské hodiny sa teoreticky môžu spomaľovať), iným nie (digitálne fotoaparáty).
Vmodernej dobe sa však zďaleka najčastejšie stretneme na trhu s článkami uhlíkovo-zinkovými, alkalickými a lítiovými. Donedávna boli v produkcii aj typu rtuťové (cca od roku 1940 do 1990 a dávali napätie 1,35 Volta, ale boli stiahnuté, pretože keď sa k nim nesprávate s rešpektom, infikujú okolie). Dnes je už dávno nahradili články zinkovo-vzdušné, čo dávajú napätie na chlp rovnaké.
Plná batériová moderná špecifikácia vždy celkom presne preto udáva nielen rozmer, tvar, ale aj chémiu vnútri (a tým pádom aj napätie na jeden článok logicky) a aj počet článkov vo vnútri: tak napríklad typ CR123 je vždy Li-MnO2 (lítiový) a špecifického unikátneho rozmeru k tomu.
Ako sú na tom moderné batérie so zameniteľnosťou?
Cieľom zákazníka je samozrejme zameniteľnosť dokonalá, ba 100%, ale prax je málokedy tak bezproblémová. Tak napríklad: batéria typu 18650 môže mať pri rozdielnych dvoch výrobcov rozdielne aj rozmery gombíka hore, čo môže viesť k nekompatibilite medzi jednotlivými zariadeniami. Keď budete mať šťastie, dá sa pri zariadení článok vymeniť za iný s pomocou ľahko rozpojiteľné a zapojiteľné koncovky, keď smolu, tak ten "zlý" bude vypadávať a bude potrebné ho v extrémnej situácii pripájať ručne alebo inak zafixovať (napríklad papier naspodu na príliš tenký Li-Ion v mobile, čo nedosiahne na kontakty je dobrý príklad).
Pred akoukoľvek výmenou a inštaláciou náhradných článkov je preto nutné si dôkladne všetko prezrieť a uistiť sa, že nejaká príliš plochá vodivá strana nebude robiť neplechu a že ich rozmery sú čo najviac podobné originálu.
- Petr Hájek
- Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu