Čo je to MRE a prečo je dobré ich mať?

 Nie je to tak dávno, čo si vojenské jednotky museli vystačiť so štandardnými konzervami ohrievanými na ohni. A opäť to nie je tak dlho v histórii, kedy sa museli uspokojiť len s fasovaním priamo mäsa, strukovín a kávy. MRE síce nie sú stále dokonalé, ale určite s nimi hladom neumriete. "

Aj keď by mali byť držané na chladnom mieste, nie je nutné ich jesť teplé. V núdzi sa dajú zhltnúť aj tak. MRE nahradili MCI v plechovke (Meal, Combat, Individual rations / Bojové jedálenské dávky) a to v roku 1981 a je to aj následník ľahších LRP dávok z Vietnamu vyvinutých tu zo strany USA pre jeho Special Forces a hliadky Rangerov.

MRE ale nie sú len jedlom pre profesionálov, ale bývajú distribuované (kľudne aj letecky sklzom) v ohrozených oblastiach pre civilné obyvateľstvo.

Kedy a kde MRE vznikli a aká je ich história?

Informácie o prvých jedálnych dávkach pre USA vojakov pochádzajú už z doby Americkej vojny za nezávislosť, kedy bolo kongresovým výnosom ustanovené, že každý vojak musí dostať dostatok jedla na to, aby fungoval dobre minimálne jeden deň. Zvyčajne išlo o hovädzie, hrach, ryžu, ... Počas Americkej občianskej vojny prešla US armáda na veci v konzervách. Neskôr sa objavili sady, ktoré sa fasovali kompletné a obsahovali mäso v konzerve, chleba, kávu, čaj a soľ. Počas prvej svetovej vojny boli konzervy nahradené pre zmenu ľahkým a zakonzervovaným jedlom (sušením či solením). To všetko v rámci ušetrenia váhy a aby vojaci mohli niesť viac zásob, keď sa presúvajú po svojich. Okolo druhej svetovej vojny sa objavila séria nových poľných dávok vrátane tých nazvaných "Mountain ration" a "Jungle ration". Ale ako sa šetrilo ku koncu vojny a potom aj za vojny Kórejskej sa distribuovali hlavne dávky ako ťažké konzervy typu C či už dané jednotky operovali, kde chceli. Ešte počas druhej svetovej bolo do Pacifiku odoslané na 100 miliónov konzerv spamu. Použitie konzervovanej dávky s vodou pokračovalo aj počas Vietnamskej vojny (to ale s vylepšenou MCI poľnou dávkou).

Ale už vtedy sa objavili problémy a skúsenosti, čo sa datovali ešte pred druhou svetovou vojnou a ktoré Pentagonu potvrdili, že jednoducho poskytnúť nutrične vyvážené jedlo v poli nestačí. Ľudia v rôznych miestach po zemi mali v iných geografických lokáciách iné nároky na živiny a chcelo to aj iné zložky jedla, aby táto kombinácia bola dlhodobo chutná a požívateľná. Navyše, v závislosti na chutiach danej osoby sa často stávalo, že celú dávku zjedli naraz. A čo bolo najdôležitejšie - použitie špeciálnych jednotiek na extrémnych miestach po svete a ich nutnosť nosiť zvýšenú záťaž po svojich si na dlhých misiách žiadalo nájsť vhodnejšiu alternatívu. A to ideálne pochopiteľne v čo najľahšej verzii.

V roku 1963 preto Ministerstvo obrany USA začalo vyvíjať "Meal, Ready to Eat" / "Jedlo k rýchlej konzumácii". Teda potravnú dávku, ktorá bude spoliehať na moderné postupy pri výrobe a balení v rámci vytvorenia čo najľahšej dávky. Tým potom bude všade nahradená dávka MCI (konzervované mäso atď. ako bojová dávka jednotlivca).

V roku 1966 to všetko viedlo k dávke LRP (Long Range Patrol), čo bolo dehydrované jedlo / mäso, uložené vo vodovzdornom ľahkom puzdre. Rovnako ale ako napríklad v prípade "Jungle" dávok, bola to vec drahá a vyžadovala extra-skladovanie proti bežným konzervám. Nakoniec sa teda moc nepoužívala.

Ako šiel čas, tak v roku 1975 začal vývoj založený na dehydrovanou jedle opäť s plastovým vrecúškom - išlo o Abdula Rahmana (ktorý za to dostal metál). Jeho verzia je už MRE tak, ako je poznáme a pre špeciálne jednotky sa začala vydávať k roku 1981 a aj pre štandardné jednotky v roku 1986 s obmedzeným menu dvanástich jedál.

 Aj keď by si to bezpochyby veľká časť z vojakov (aj trampov) priala, tak niektoré jedlá a veci do MRE ani pri najväčšej snahe nikto nedostane. Jedno z nich je poriadny hamburger a ďalšie zase pizza. Aj to je asi dôvod, prečo nie sú MRE dlhodobo obľúbené - niektoré jedlá a chuti aj vône tam modernému gurmánovi proste chýbajú.

Sú MRE stále vo vývoji?

Aj keď to vyzerá na prvý pohľad neuveriteľne, faktom je, že áno, MRE sú v stálom vývoji už od roku svojho uvedenia. Mimochodom, v roku 1990 bol pridaný aj legendárny bezdymový ohrievač (FRH / Flameless Ration Heater), čo je vodou aktivovaná exotermická reakcia, ktorá produkuje teplo a umožňuje tak ohriať jedlo aj vo veľmi stiesnených podmienkach / bez možnosti urobiť oheň. Počas testov v týchto rokoch sa ľudia v službe dožadovali väčších jedálnych dávok a viac typov jedla. V roku 1994 sa objavila aj komerčná verzia s obrázkami, aby dané jedlo skutočne pochopili aj deti. Pre nie jedálenské komponenty boli zvolené biologicky odbúrateľné materiály (ako sú príbory a obrúsky). Počet menu sa zvýšil v roku 1996 na 16 (teraz už aj s vegetariánskou verziou), ďalej potom 20 menu v roku 1997 a 24 menu v roku 1998. Táto hodnota sa však zachovala dodnes - systém má 24 typov jedla a k tomu cca 150 ďalších vecí. Práve táto variabilita umožňuje nájsť aj členom z rozdielnych svetových jednotiek aj kultúr a vieroúk niečo nielen jedlého, ale rovno chutného.

Jedálenská dávka MRE sa pôvodne vyrábala a distribuovala vo tmavo hnedom vonkajšom vrecúšku a to medzi rokmi 1981-1995, keďže bola určená do miernych lesov a plání Strednej Európy. V roku 1996 bol obal nahradený vonkajšou farbou svetle hnedou / krémovou, ktoré sa lepšie hodilo do púšte Stredného Východu. Roku 2000 bol pridaný aj typ Bean Burrito / Fazuľové burrito a v roku 2006 sa tu začali objavovať aj dehydrované nápoje. To boli totiž doby, keď vojenské jednotky začali byť závislé skôr na vode v hydratačnom vaku skôr než na štandardnej poľnej fľaši. Týmto nemohli používať ani odmerky na poľných fľašiach pre správne namixovanie nápoja (boli na viečku), nehovoriac o tom, že aj poľná fľaša sa dala celá umiestniť do chemického ohrievača.

V poslednej dobe sú MRE vyvíjané s ohľadom na zásady zdravej výživy vďaka inštitútu IOM / Institute of Medicine (Inštitút medicíny) a berie sa do úvahy Dietary Reference Intake / Odporúčaný denný príjem. IOM triedi a berie členov služby ako "vysoko aktívne mladých mužov veku 18-30", ktorí zvyčajne spotrebujú 4 200 kalórií denne, ale počas boja zjedli len 2 400 kalórií denne, čím sa dostávali do negatívnej dis-balance. K tomu dochádzalo vtedy, keď členovia ozbrojených zborov nemali čas / nestihli / nechcelo sa im konzumovať celú dávku. Objavili sa tiež manipulácie s konkrétnym jedlom a s jeho distribúciou makro-nutrientov, aby sa zvýšil počet kalórií na dávku, ale ďalšie štúdie usporiadané naznačujú, že početní vojaci stále neprijímajú svoj odporúčaný štandard. Prakticky neustále sa tak šachuje s korením / prísadami / príslušenstvom, aby sa dávky nemenili, ale vojak ju celú skutočne zjedol.

Navyše, USA armáda poslednou dobou testuje tzv. Assault dávky prototypy. Ako sú napríklad "First Strike Ration" a tyčinka "HOOAH!" pre elitné / špeciálne jednotky. Tie sú ľahšie ako MRE a nevyžadujú prípravu + vždy sa dajú jesť za pochodu.

Ani MRE ale nie sú prosty afér - v júli 2009 sa muselo stiahnuť 6300 mliečnych koktejlov v prášku rôznych chutí, pretože v nich bola salmonela.

Koľko energie mi MRE dodá, ako dlho vydrží a ako dlho ich môžem jesť?

Každé jedlo poskytuje asi tak 1200 kalórií a sú zamýšľané tak, aby ich vojak / civilista jedol najdlhšie po 21 dní (za predpokladu, že logistika obstará normálne zásoby, z ktorých pôjde variť), toto je asi otázka morálky pre rad vojakov skôr než iný dôvod.

Dávky typu MRE majú pri dodržaní všetkých skladovacích odporúčaní minimálnu životnosť tri roky. To sa môže meniť podľa skladovacích teplôt.

Nároky na balení sú veľmi veľké - MRE musí prežiť zhodenie padákom z výšky 380 metrov a nepadákové zhadzovanie z výšky 30 metrov. Balenie musí vydržať tri a pol roka pri 27 °C, deväť mesiacov pri 38 °C a kratšiu dobu aj pri 49-51 °C. Neustále sa rieši nové typy balení, látok a jedál v rámci čo najlepšej trvanlivosti a odolnosti.

Uvažuje sa aj o tom, že sa použije karnaubský vosk (prolaminový proteín u rastlín) k náhrade fólie, ktorý sa dá v porovnaní s ním pomerne ľahko prepichnúť, vedie teplo a tiež sa leskne, čím môže vojakov prezradiť.

Každé MRE váži 510 až 740 gramov v závislosti na jedle. Keďže MRE obsahujú vodu, sú ťažšie ako dehydrované / na mraze sušené veci poskytujúce porovnateľný objem kalórií.

 Nutnosť vzniku MRE je zrejmá - armáda často operuje v miestach, kde je ťažké zabezpečiť zásobovanie a logistiku. Tým samozrejme trpí rozmanitosť kuchyne a morálka osôb nútených jesť stále dokola to isté. Vďaka MRE si ale aj vojaci v najťažších podmienkach môžu dopriať teplé jedlo / horúci nápoj pokojne aj trikrát denne.

Čo MRE štandardne obsahujú?

Štandardne každé MRE obsahuje tieto veci:

• hlavné jedlo
• vedľajšie jedlo
• dezert či snack (komerčné sladkosti, sušienky, tyčinky...)
• krekry alebo chleba
• krém alebo syr, želé či arašidové maslo
• nápoje v prášku (voňajúce po ovoci, kakao, instantnú kávu aj čaj, športové drinky, mliečne šejkre, ...)
• riad (zvyčajne plastová lyžička)
• FRH / Flameless radiation heater / bez-dymový chemický ohrievač
• vrecúško na miešanie nápojov
• medzi príslušenstvom potom sú: xylitolová žuvačka, vodovzdorné zápalky, obrúsky, toaletný papier, vlhký obrúsok, koreniny (soľ, korenie, cukor, smotana, Tabasco, kávový prášok)

Rad vecí tu sa umelo obohacuje o makro-nutrienty. A USA ministerstvo odporúča / vyžaduje, aby bolo MRE nahradzované čo najčastejšie jedlom čerstvým.

Môžu aj civilní ľudia používať MRE?

MRE boli už nespočetnekrát distribuované aj medzi civilné obyvateľstvo v prípade nejakých tých prírodných pohrôm. Napríklad v prípade hurikánov Katrina, Ike a Sandy, ale aj v prípade tornád (ako napríklad známy Super Outbreak v roku 2011).

Použitie dávok zo strany civilných ľudí ale bolo dosť často preberané a uvažované neskôr. Ide o to, že táto dávka je navrhnutá pre bojové podmienky mladých chlapcov (ktorí v službe spália veľa), takže ich použitie pri sedavom štýle pohromy nie je ideálne a je tu aj vysoký obsah tuku 52 g na 100 g + soli. Teda zhrnuté a podčiarknuté, to posledné, čo tento stále tučnejší národ potrebuje.

Počas rokov sa objavili aj početné varianty na MRE (ABOMM treba: Aircrew Build to Order Meal Module, teda dávka určená pre pilotov a vodičov tankov). Objavili sa aj veci kóšer a halal typu. Objavil sa ale aj HDR (Humanitarian Daily Ration) pre utecencov. Je tu aj verzia pre extrémne zimy Meal, Cold Weather (MCW). Väzni zase majú nárok na Meal, Alternative Regionally Customized (MARC). Jedlo typu Meal, Long Range Patrol (LRP) je v kocke to isté, čo MCW, ale s iným príslušenstvom. A existuje aj Tailored Operational Training Meal (TOTM) pre menej náročné tréningové seansy. Jedlo Unitized Group Ration (UGR) slúži na živenie väčšieho počtu ľudí, je to ale stále vlastne MRE. Existuje aj extrémna prenosná survivalová verzia pre pilotov Food Packet, Survival, General Purpose, Improved (FPSGPI) a obdoba pre lode - Food Packet, Survival, Abandon Ship (fpsas).

Prečo je na USA MRE varovanie, že sa nesmie predávať?

Ako reakcia na neautorizovaných predajov dávok civilnom ľuďom americké ministerstvo obrany začalo jedlo vybavovať aj potlačou:

"U.S. Government Property, Commercial Resale is Unlawful" / "Majetok vlády USA, komerčné pre-predávanie je nezákonné ".

Napriek tejto hláške neexistujú zákony, ktoré by predaja týchto vecí naozaj zakazovali, s jedinou výnimkou však, platí to pre vojakov v službe. Aj keď sa vláda pokúšala zaraziť predaja MRE na eBay, web sa rozhodol, že predaje umožní aj naďalej, pretože vláda USA mu nebola schopná ukázať jediný zákon, čo by to zakazoval. Ako povedal hovorca eBay: "Kým nebude prijatý zákon, ktorý predaja vojenských dávok zakazuje, nebudeme zabraňovať ich predajom." Aj keď nie sú MRE apriori kontraband, získavanie a predaj zo strany vojenských osôb už je a to podľa Uniform Code of Military Justice Article 108.

Vyšetrovanie v roku 2006 zo strany USA armády a vlády skutočne našlo niekoľko prípadov, kedy boli tieto dávky pre-predávané pre zisk. Ide o to, že MRE sú platené z daní poplatníkov, takže sa očakáva, že sa skonzumujú iba autorizovanými organizáciami a aktivitami. Logicky potom z toho pre vládu vyplýva, že keď sú verejne k predaju, tak ide o plytvanie daňami a dosť možno je za tým aj kriminálna aktivita. A keďže je väčšina predávaných dávok tu staršia či blízka expirácii, je možné, že je niekto využil po nájdení vo vyhodenej forme.

Vtipné na tom celom je, že ľudia zo sveta tu platí 86,98 USD na 12-dielne balenie MRE (7,25 USD kus), čo je oveľa viac, než keby si to priamo kúpili od oficiálneho armádneho dodávateľa (v čom vám nikto nebráni samozrejme ani keď ste civilná osoba!). Tieto predávané na sieti sa však líšia v niektorých drobných detailoch ako napríklad dizajn škatule či typ lyžičky.

Niektoré krajiny ale vojenské MRE zakázali - napríklad na Filipínach si ich nekúpite verejne.

 Je to paradoxné, ale napriek faktu, že sú MRE už samy o sebe pomerne malé a ľahké, vojaci je dosť často strán kompletnej konzumácie flákajú - mení veci, ktoré im chutia, za iné, takže si potom síce lepšie pochutnajú, ale zdravá a vyvážená výživa dostane na frak. Človek nemôže žiť len z čokoládových tyčiniek, že áno...

Čo znamenajú dáta na MRE?

Akékoľvek debny s MRE aj výrobkami samotné bývajú označené dátovým kódom. To je číslo dáta produkcie (v americkom formáte) a pozostáva sa u prvých dvoch čísel z mesiaca, ďalších dvoch dňoch a posledné štyri sú rok: treba 24. 11. 1996 by ste čítali ako: "11/24/1996". Za tým nasleduje číslo dávky, tj. ďalšie štýr-číselný kód, v ktorom je aj dátum (0 je rovná 2000 či 2010., 1 je 2001 a 2011 a 9 zasa 1999 či 2009. Ďalšie tri čísla sú číslo dňa v danom roku ( 001-366). Číslo "1068" teda bude 68. deň roka 2001/2011, čiže marec 9. 2001 alebo marec 9. 2011.

Dátum balenia na krabici je dvoch-číselné a udáva mesiac a rok (obaja po dvoch miestach). Takže október 1991 bude uvedený ako "10/91". Debny sú prehliadnuté a ochutnané tri roky po výrobe. Keď prejdú, tak dostanú inšpekčné dátum (rovnaké štýlom ako dátum balenia). Zásoby by sa mali optimálne držať na čo najchladnejšom a najsuchšom mieste. Po piatich rokoch sú vyhodené.

Za čo sú MRE najviac kritizované?

Jedny z prvých MRE jedál neboli príliš dobré. Týmto si hneď vydobyli označenie "Meals Rejected by Everyone" (Jedlá odmietnutá všetkými) a "Meals rarely Edible" (Jedlá sotva k jedlu). A dokonca sa objavila aj hláška "Meals Rejected by Ethiopians" ("Jedlá odmietnutá Etiopanci") podľa hladu v týchto miestach medzi rokmi 1983-1985. Hocikedy dochádzalo aj k tomu, že konkrétna dávka mala svoje priezvisko. Tak treba frankfurtské párky distribuované po štyroch vtedy boli prezývané "Štyri prsty smrti". Aj keď sa kvalita MRE počas rokov rapídne zlepšila, mnohé z prezývok mu zostali. Občas mu dokonca niekto hovorí "tri lži v jednom - nie je to jedlo, nie je pripravené a nedá sa jesť".

Boli tiež nazývané menami a slovami, ktoré v slušnom magazínu nemôžeme publikovať, ale uvádzame je pre znalých jazyka Shakespearovho v rámci kompletnosti:

• Meals Requiring enemas - majú totiž nízky obsah vlákniny a spôsobujú preto zápchu u niektorých. V rámci kompenzácie je to vyvážené tým, že sušienky tu obsahujú viac rastlinné zložky, aby trávenie podporili.
• Meals Refusing to Exit
• Meals Refusing to Excrete
• Massive Rectal Expulsions

Objavila sa počas rokov tiež fáma, že žuvacia guma obsiahnutá v MRE obsahuje laxatívum. To je pochopiteľne lož - je tu ale xylitol, čo je síce laxatívum, ale len veľmi mierne.

MRE sa dokonca stalo vďačným cieľom komikov: Al Franken povedal na to téma vojskám v Iraku: "Už som mal piate MRE a u žiadneho z nich som nespozoroval žiadnu ústupovú stratégiu!"

Existujú tiež všelijaké povery okolo jednej sladkosti (lízanky Charms Blow Pops), ktoré sú u niektorých menu a ktoré zjedené privolávajú zlú karmu.

V marci 2007 noviny The Salt Lake Tribune pozvali gurmánskych kuchárov a nechali ich ochutnať 18 MRE jedál. Žiadne z týchto jedál sa potom nedostalo s hodnotením v priemere nad známku 5,7. Najhoršie dopadla "kuracia fajita" v priemere len s 1,3 bodu.

Faktom je tiež to, že americké MRE majú menšiu cenu: v Afganistane medzi medzinárodnými jednotkami sa základné francúzske troch-chodové menu
(cassoulet, jelenie paté, ...) predávalo za minimálne päť amerických. To hovorí iste za všetko...