Cól, palec, meter a kilogram, poznáte ich pomery?

Skôr, než si vypíšeme jednotky tejto sústavy a porovnáme ich so sústavou nám známou, by sme mali vedieť niečo o histórii, teda - ako všetko vzniklo a kde sa to vlastne vzalo. Asi nikoho neprekvapí, že sa pôvody zjednotených merných systémov začínali formovať už pred niekoľkými tisíckami rokov, a to v tých vtedy najpokročilejších civilizáciách. Egypt, Mezopotámie, Perzie, práve v tu započali s niečím, čo dnes poznáme ako merné jednotky.

Prvé definície niektorých merných jednotiek nájdete aj v Biblii (Leviticus 19:35-36).

Uhádnete, kto hral najväčšiu úlohu v rozneseniu merných systémov? Kto hádal staroveký Rím, hádal správne. Vtedajší jednotky, ako digitus (prst - 18,5mm), uncia (palec - 24,6mm) alebo leuga (liga - 2,22km), sa roznášali po celej Rímskej ríši, ktorá v čase svojej slávy mala vyše 6 500 000 štvorcových kilometrov . Po rozpade sa začali niektoré jednotky štiepiť a odlišovať od tých ostatných. Cez to pretrvali až do nie tak dávnej histórie. Veľkým míľnikom pre angloamerickú sústavu bol rok 1066 a ovládnutie Anglicka Normanmi. Tí mali mernú sústavu postavenú na Saskej a Rímskej.

Základ pre americkú sústavu bežných jednotiek

Bohužiaľ pre obdobie po vpáde Normanov na anglickej ostrovy sa toho o vývoji merných jednotiek veľa nevie. Systém bol totiž roztrhnutý medzi to, čo zostalo z Rimanov a to, čo priviezli Normani, teda merný systém vytvorený v oblastiach Nemecka. Prvým záchytným bodom je dobre známa Magna Carta. V nej sa jeden múdry človek, kráľ John, konečne rozhodol zjednotiť jednotky v rámci ríše. Bože, ako ja milujem, keď niekto použije slovo realm. Každopádne, tým začína história tak zvanej Anglickej sústavy merných jednotiek. Nasledovalo niekoľko období, kedy sa stanovovali jednotlivé miery, vytvárali štandardy a definície systému vzdialenosti, hmotnosti a všetkých ostatných.

Prvá definícia a nastavenie všetkých jednotiek všeobecne používaných po celej ríši, ktorou sa Anglicko stávalo, prišla v roku 1495 a bola platná až do roku 1587. Potvrdenie kráľa Henricha 7. zmenila kráľovná Elizabeth 1. a nastavila tak sústavu menom Exchequer Standards. Tá bola platná až do roku 1824, kedy ju nahradili Imperiálne jednotky. Niečo mi hovorí, že v tom mali prsty rodinné nezhody, keďže prakticky zostali názvy jednotiek, len sa prehodnotili. Zbytočné? Tiež to tak vidím, pretože dnes sa už nepoužíva. Skočili sme teda až do roku 1824. To je však až príliš veľká súčasnosť, pretože v túto dobu sa v Amerike dávno používal systém, ako dnes.

Dnes sa v Anglicku používa už štandardná sústava SI, ako vo zvyšku sveta. Anglicko bola poslednou krajinou, okrem Ameriky, kde sa metrický systém nepoužíval.

Yardy a libry v Amerike

Ak sa na Ameriku pozriem z hľadiska histórie, je jasné, ako sa sem dostali anglické merné jednotky. Po konci Sedemročnej vojny tvorilo východ amerického kontinentu 13 kolónií, ktoré spadali pod spojené kráľovstvo. Používala sa tu teda rovnaká merná sústava ako v Anglicku. Týchto 13 kolónií však nesúhlasilo s anglickou nadvládou. Po rokoch krvavých bojov tak bola v roku 1776 spísaná a podpísaná Deklarácia nezávislosti, ktorá prakticky odtrhla týchto 13 kolónií od Anglicka. Tým bolo založené USA. K pôvodným 13 štátom sa pridali postupom času ďalšie.

No, prečo to hovorím. Súčasťou Deklarácie nezávislosti bolo aj nastavenie merných jednotiek, ktoré boli pomenované Americké bežné jednotky. Vychádzali z Anglických, len sa trochu líšili v definícii. Roku 1824 potom Anglicko vydáva svoje Imperiálne jednotky, ktoré to ešte viac zamotali. Práve preto nebola napríklad stopa rovnako dlhá v Amerike, ako v Anglicku, a tak ďalej.

Voľne sa môže v Amerike používať aj metrická sústava, ale len v odbornej literatúre alebo hovorovo.

Ako to teda je s prevodmi?

Hoci za tých takmer štvrť milénia bolo niekoľko pokusov zarovnať Americké bežné jednotky tak, aby sa dali metrickou sústavou vyjadriť formou zlomkov, alebo aspoň čísel zarovnaných na celé, nikdy sa to nepodarilo. Vďaka tomu je dnešné vyjadrovanie a prevádzanie často trochu preplnené číslami za desatinnou čiarkou. To napokon hneď uvidíte. Dovolil som si jednotlivé sekcie rozdeliť, aby sme si zachovali poriadok.

Palec a meter

Kým základnou jednotkou dĺžky, čo sa sústavy SI týka, je jeden meter, v americkom systéme je to jeden palec, tiež známi ako inch, alebo cól (2,54cm). Od neho sa odvodzujú ďalšie jednotky, akými sú napríklad stopy, yardy, míle.

Námorné jednotky

Šáh, námorná míle. Trochu ma mrazí, keď v nemenovanom pirátskom firmu jeden z posádky vykríkol, hĺbka je len 5 metrov. Zrejme pirát s nepremeneným potenciálom, ktorý mohol zmeniť tok dejín. Keby sa tak zbavil plienenia španielskych galér a oddávania sa alkoholovým kratochvíľam niekde v Nassau, mohol ním vymyslený metrický systém zaviesť už minimálne 200 rokov skôr.

Metrický systém stanovila francúzska rada vedcov v roku 1795.

Pochopiteľne to v tom filme bolo povedané zle. Keďže sa v námornom žargóne meria ako vzdialenosť, tak hĺbka, nemôžeme určiť základnú mernú jednotku. Čo ale môžeme - previesť si ich voči nám známym.

Libra a hmotnosť

Ak sa pozrieme na systém vyjadrovania hmotnosti americkou optikou, sú anglické jednotky o niečo nižšie. To je presne to, čo som uvádzal na začiatku. Sústava, ktorá by mala byť rovnaká, rovnaká vôbec nie je. Americké jednotky sú v tomto prípade trochu väčšie, podľa amerického výrazu - dlhšie (long). Základnou jednotkou tejto skupiny je libra, teda pound. Systém je založený na francúzskom avoirdupois, prevzatom niekedy v 15. storočí.

Hoci sa môže zdať systém trochu neukladaný, nie je tomu tak. Jedna libra totiž obsahuje 7000 grainov, 256 drám a 16 uncí.

Galón a tekutá unca

Ako sa dostávame ku koncu článku, zostáva nám prebrať posledné dve dôležité merné sústavy. Teraz sa vrhneme na jednu z nich, a to na objemovú sústavu. Podobne ako u metrickej, by sme aj v americkej čakali nejspíš objemové násobky palcov, stop a yardov. Omyl! Veľmi zaujímavou skutočnosťou je, že americká sústava využíva úplne rozdielne jednotky pre objemy, ktoré boli prevzaté z anglických jednotiek. Vždy ma striasalo už len, keď niekto v americkom filme natankuje a po roznásobení mi vyšlo, že za galón dal približne $3,5. No a galón je prosím pekne 3,79 litrov. To by som sa na to...

Momentálne existujú 3 rozdielne definované jednotky pre objem: U.S. wet, U.S. dry, Imperial.

Teplo a zima

Poslednou zastávkou pre nás budú jednotky teploty. Tu sa používa prevažne Fahrenheit, nie Celsius. Prečo píšem prevažne? Keďže v odbornej literatúre nájdete buď Celsius, alebo Kelvin. Vyjadrovanie medzi Celziom a Fahrenheitom môže byť trochu zmätočné, pretože sa zle pomerovo vyjadruje. Môže za to predovšetkým posunutie oproti klasickej nule, teda 0 °C. Táto hodnota je vo Fahrenheitovej stupnici vyjadrená ako 32 °F. 0 °F je potom -17,778 °C. Ani odstupňovanie voči sebe nie je jedna ku jednej. 1 °F sa rovná 5/9 °C.

Tak čo? Už sa vyznáte?

Musím sa priznať, že som nevypísal všetky veličiny, pretože by sa zo článku stala kratšia kniha. Zámerne som tak vynechal štvorcových palcov pri jednotkách plochy, alebo kuchynské jednotky typu šálka a ďalšie. Zameral som sa na tie, ktoré môžeme každý deň počuť z televízie, vídať je na niektorých stránkach. Snáď už nebudete musieť pri prechádzaní vášho obľúbeného kanála na YouTube premýšľať, koľko je vlastne 10 palcov.

No ale uznajte sami, nemáme ten náš metrický systém v jednotkovej sústave SI oveľa jednoduchší? Nechcel by som prepočítavať palca a ďalšie jednotky. Tak ako to máme mi to úplne vyhovuje. Je to jednoduché a prehľadné. Tým sa teda lúčim a budem sa tešiť na ďalšie písmená a vety, čo vám budem písať. Čo myslíte? Prejde niekedy Amerika na metrický systém, aby sa tak zrovnala so zvyškom sveta, alebo je na to moc hrdá?

U nás funguje metrický systém a jednotková sústava SI zákonne od roku 1960.