Ako v prírode uloviť, spracovať a zjesť veveričky a zajace?

 Tradičné "skôr stromové" veveričky sa u nás vyskytujú v dvoch variáciách: jedna ryšavá a druhá čierna. Chuťový rozdiel sme neskúmali, ale nepredpokladáme, že tam bude. Ak máte z lovu veveričky stále ešte morálne problémy, nezabudnite, že biologicky ide vlastne o krysu s pekným chvostíkom.

Jedlo ale nemá formu len ako pozitívny psychologický efekt vo forme niečoho teplého do žalúdka po náročnom dni - v prvej rade nám samozrejme pomáha prežiť. Problém je aj v tom, že po pár dňoch bez jedla ľudská myseľ začne halucinovať, telo nepodáva 100% výkon a začne proces autofágie (deštrukcia tuku a potom aj svalov na účel vášho prežitia). Problém to je prirodzene hlavne preto, že práve vtedy, keď svoj špičkový výkon potrebujete, tak je vám z dôvodu hladu nepovolený. Nahradiť to len syntetickým cukrom nie je dobrý nápad, pretože môže vyvolať efekt "sugar crash" (reaktívna hypoglykémia).

Každý priaznivec bushcraft a survival dobre vie, že by mal mať nejaké isté základné zručnosti a vybavenie, čo sa týka získavania jedla lovom a zberom. Čím viac toho totiž bude vedieť, tým skôr prežije. Človek by mal pochopiteľne ideálne ovládnuť zručnosti všetky (rybárčenie, pasce, lov, zber), ale neuškodí určite zamerať sa najskôr na tie, pre ktoré máte vlohy, vybavenie a viete okolo danej oblasti už zďaleka najviac: keď máte napríklad doma veľa vecí a výbavy na ryby a poznáte každý rybník okolo, tak je voľba jasná, že áno ...

Lov a nájdenie je ale len jedna časť z mnohých (tiež musíte ovládať napríklad zakladanie ohňa treba), ale od toho sme tu my a náš web a tento návod! Ale ešte pred tým, než aj vy vyrazíte sami či s kolegom niekam do divočiny, nezabudnite, že je nutné vlastniť aj nejaké to vybavenie (hrniec na varenie, nástroje pre chytanie a lov, pasce, ...), nech máte lepšie šance pri hľadaní a love.

Právnická vsuvka na úvod

Aktuálne v Českej republike platí trestný zákonník v ktorom je k nájdeniu aj tento zaujímavý paragraf:

§ 304 Pytliactvo

(1) Kto neoprávnene loví zver alebo ryby v hodnote nie nepatrné alebo ukryje, na seba alebo iného prevedie alebo prechováva neoprávnene ulovenú zver alebo ryby v hodnote nie nepatrnej, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky, zákazom činnosti alebo prepadnutím veci alebo iné majetkové hodnoty.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov, peňažným trestom alebo prepadnutím veci alebo iné majetkové hodnoty sa páchateľ potrestá,

• a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
• b) ak získa takým činom pre seba alebo pre iného väčší prospech,
• c) ak spácha taký čin ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie,
• d) ak spácha taký čin obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom, hromadne účinným spôsobom alebo v čase ochrany, alebo
• e) ak bol za taký čin v posledných troch rokoch odsúdený alebo potrestaný.

Nie sme určite a v žiadnom prípade právnikmi, takže je na každom svojprávnom občanovi našej krajiny, čo sa v nej rozhodne riskovať. Lov zveri a rýb v "hodnote nie nepatrné" tu ale určite bude oným miestom, na ktoré by to malo ísť uhrať - keď ste týždeň nejedli a máte na ohni jednu veveričku na pampeliškách evidentne nie ste Pytlácký mafián a nebohatnete na tom...

 Zajac u nás už poslednou dobou väčšinou až tak veľmi bežný nie je. Skôr narazíte práve na veveričku, ako na neho. Je to ale samozrejme oveľa väčší tvor a v hrnci sa potom nezdá tak zúfalo malý. V otvorených krajinách typu pole vás k sebe rovnako navyše moc nepustí ...

A je tu aj zádrhel druhý: čo sa totiž týka pascí, tak to tiež nie je u nás žiada sláva, ba je to ešte horšia situácia. Ide o to, že keď používate pasce, tak sa musíte riadiť Zákonom č.246/1992 Zb., na ochranu zvierat proti týraniu, v znení neskorších predpisov a tiež samozrejme zákonom č. 449/2001 Zb. o poľovníctve:

(1) Je zakázané odchytávať alebo usmrcovať voľne žijúci zviera:

• a) pomocou oka, tlučky, siete, slučky, pytláckého oka, harpúny alebo čeľusťových pascí alebo pomocou obdobne skonštruovaného zariadenia,
• b) pomocou jedovatých návnad a jedov v akýchkoľvek formách vrátane plynovania, ak nejde o prípad podľa odseku 2,
• c) do jastrabích košov a pomocou lepu,
• d) pomocou výbušnín,
• e) pomocou lukov a kuší,
• f) pomocou elektrického prúdu, ak nejde o výkon práva upravený osobitnými predpismi 2a),
• g) pomocou poloautomatické alebo automatické zbrane so zásobníkom schopným pojať viac ako 2 náboje, ak sa nejedná o prípad podľa ustanovenia §5 odst. 2 písm.c),
• h) pomocou zbrane s hľadím pre streľbu v noci, s elektronickým hľadím pod.,
• i) pomocou lietadla alebo motorového vozidla,
• j) pomocou zvuku magnetofónu alebo podobného zariadenia, mimo zariadení používaných, v súlade s osobitnými právnymi predpismi 2a),
• k) pomocou zrkadla alebo iného oslňujúceho zariadení,
• l) pomocou zdroja umelého osvetlenia a zariadenia na osvetlenie terčov,
• m) pomocou formalínových alebo lepiacich pascí,
• n) pomocou zvierat použitých ako živá návnada, alebo nástraha, ak nejde o lov podľa osobitných predpisov 1d).

Ako vidíte, ohľadom zálesáckého núdzového lovu, pascí a survival nie sú podmienky práve ideálne, vlastne všetko, čo radia odborníci typu Bear Grylls sú veci u nás absolútne všetky zakázané. Nie sme bohužiaľ na Aljaške ani na Zambezi, takže tu skrátka človek nemôže legálne prakticky nič.

 Klasický luk je síce proti modernému o chlp pomalší a horší na mierenie (držíte totiž vždy celú silu luku a nie zredukovanú), inak ale ponúkajú prevažne len samé výhody a pozitíva: je jednoduchý a lacný, nemá žiadne guľôčkové ložiská ako u moderny, nehrozí, že by ste si nenasadili sami tetivu (moderna vyžaduje špeciálnu stolicu), dlhšie prírodné luky sú tichšie, luky tradičné bývajú nezanedbateľne ľahšie (aj 600-700 g), ...

Aká je najefektívnejšia metóda pre lov zajacov a veveričiek?

Za onej konštelácie, že sa lov u nás predsa len rozhodnete riskovať (či skôr riskujete niečí zdravie, keď to neurobíte!), Potom je na čase prebrať si pár prísne hypotetických možností. Tie najlepšie prostriedky z dlhodobého hľadiska, čo pri sebe človek môže na lov mať, sú také, ktoré nepotrebujú ďalšie veci alebo vybavenie. Mať pár desiatok brokov pre vzduchovku alebo malorážných patrón je síce super riešenie na pár dní až týždeň, ale čo budete robiť, až dôjdu? Ponúka sa potom samozrejme, používať lov postarom alebo za pomoci pascí.

Rad ľudí volí na tie naozaj najmenšie tvory pri love prak (veveričky, myši, potkany, všeobecne drobné vtáctvo, ...). Na pár týždňov určite dobré riešenie, ale raz sa u nich vyťahá guma natoľko, že budú k ničomu. Hovorí pre nich ale naopak prakticky nulová údržba a munície zadarmo všade.

Mnoho ľudí používa na veveričky a zajace to, čo ľudstvo pred miliónom rokov: kamene a vrhacie polená. Sú tiché, sú všade a majú slušný efekt, keď sa trafíte. Pri troche tréningu sa dá trafiť na 30 metrov cieľ veľkosti zajaca ako nič.

Existuje však aj prak vrhací (poznáte od husitov), ktorý využíva sily odstredivé a nie elastické. Nestojí nič, neváži nič, vo vrecku sa stratí, je to vec pomerne tichá a ako munícia mu stačí kamene. Zatiaľ úžasné, že áno? Lenže problém je, že bez každodenného aspoň hodinového (!) tréningu človek netrafí na pár desiatok metrov ani kmeň stromu nieto vtáka. Predstava, že ním trafíte letiaceho vtáka je potom vyslovene humorná.

Luky a kuše sú proti zbraniam ľahkým pomerne tiché (kuše sú hlučnejšie predsa len), proti praku ale ťažšie a vyžadujú viac údržby a špeciálne šípy (tie by mali byť zladené u lukov s jeho naťahovacou silou, inak sú skôr nepresné). S luky a hlavne s kušou sa mieri oproti vrhaciemu praku veľmi ľahko, ale vyžadujú stálu údržbu, výmeny tetivy a desiatky ďalších drobností okolo (u lukov potrebujete náloketník, chránič prstov pri naťahovaní, zakládky, konečky šípov, ... a nespočet ďalších vecí, ktorých absencia znemožní luk a šípy používať). Kto ovláda luky tradičné len drevené a bez mieridiel, tým lepšie pre neho - dajú sa používať prakticky bez ničoho (náloketník možno nahradiť omotaním ľavačky šatkou, zakládky prsty ľavačky, spúšť nepotrebujete, ...). Moderné kuše sú drahé extrémne (10-20 tisíc) a luky taktiež (10 tisíc +/-), ale tie tradičné sa dajú zohnať aj za 1-2 tisícky. Jeden šíp potom príde na 100,- +/- Kč.

Dobrou stránkou pascí je ich neuveriteľne lacná obstarávacia cena. Stačí špulka drôtu alebo povraz a dá sa použiť aj opakovane. Musíte ale počítať s oným morálnym faktorom (pokiaľ to nebude tlučka na myš), že budete musieť zranené zviera doraziť. Keď zviera ale bojuje s pascí, potrhá aj ich po čase, takže ani oceľový drôtik nie je riešenie na veky.

Prekvapivo použiteľná (tj. zviera je do 10-60 sekúnd na zemi) je nakrátko do srdca aj fúkačka (bez jedu, podotýkame) a to napodiv aj na diviaky (kto neverí, môže mrknúť na video na YouTube)! Náklady ale nie sú malé - slušná fúkačka k lovu 1-2 tisíce a 40-50 šípok loveckých 500,-. Zase rovnako ako u luku, munície sa dá (minimálne do určitej miery) recyklovať a vyrábať svojpomocne z drôtu, dreva, staré plechovky, ...

Je nutné divočinu vyvrhnúť pred jedlom?

Samozrejme áno. A je jedno, či sa práve bavíme o malé rybe alebo veveričke a zajacoch: všetky zvieratá potrebujú istú mieru vyvrhnutia a očistenia pred tým, než je zjete. Niekto síce z malých hlodavcov kožu a chlpy priamo opaľuje na ohni, ale na to si asi málokto trúfne.

Čo sa týka kvality a požívateľnosti zvierat, tak všeobecne platí, že čím ďalej ste od civilizácie (a čím menej príležitostí majú zvieratá jesť jej odpadky), tým väčšia šanca na dobré mäso.

Keď už človek sťahuje kožu zvieraťa, je škoda ju nevyužiť aj pre niečo iné - zvyšky, čo nechcete, sa dajú použiť do inej pasce na myši, kože nakrájaná poslúži ako naviazaná atď. atď. Je otázka, nakoľko riešiť recykláciu častí vtedy, keď je človek premrznutý, necíti prsty, a tak podobne. Vždy to teda bude dosť závisieť od aktuálnych dispozícií zúčastnených a konkrétnej suvivalovej situácie.

 Akýkoľvek lov so zbraňou je nesmierne hlučný, vyžaduje taktiež početné špeciálne vybavenie (olej, nástroje na údržbu zbrane, ...) a ťažké náboje, povolenie a rešpektovať dobu hájenia aj lovu. A je tu aj ten drobný detail, že podobná hračka váži 4-5 kg aj s muníciou. Čo s podobným závažím vtedy, až vám dôjdu náboje a vy ste stále v survivalovém režime?

Ako si mäso z veveričiek a králikov pripraviť?

Akonáhle je zviera ulovené / chytené, zabité, usmrtené a očistené, je na čase je pripraviť. Kedy sa budeme baviť o situácii extrémneho prežitia, je jasné, že asi pri sebe nebude mať domáce koreničky, olivový olej a pod. Táto vec bude vyžadovať trochu improvizácie v mieste, takže sa jej nebojte.

Na / pod chytenú drobnú zverinu si môžete dať prakticky akékoľvek známe byliny - skvele poslúži žihľava, lopúch, lístie zo stromov, púpava, huby atď. Určite ale v žiadnom prípade a nikdy nejedzte veci, čo nepoznáte! Sú huby aj rastliny, čo sú natoľko jedovaté, že neprežijete už len ich test (a ak náhodou áno, nebudete v stave prežitia schopný!). Sú jedy, čo ničí celé určité orgány (obličky treba), takže aj keď ste naoko test s jedlostí a nanesením trochy rastliny na koži a tvár prežili, nie je to dobrý nápad nikdy a nikde, napríklad práve vašim obličkám to neprospelo a ktovie kedy zlyhajú! To isté platí aj pre žuvanie neznámych celých listov v rámci lepšieho dychu a vyplivování slín - účinná látka sa dostane do tela pokojne aj cez jazyk alebo kožu.

Známych bobúľ je tiež našťastie u nás dosť a dosť: jahody, čučoriedky, maliny, ... Sladké sú ale aj veci ako šípky, plánky, repa cukrovka, ... Metóda pečenia priamo na ohni má svoje čaro a niekedy je nevyhnutná (žiadne riady), ale stále nie je ideálna z viacerých dôvodov: v prvom bode je to samozrejme ten fakt, že prídete aj o tých pár percent tuku, čo divočina má. Problém ďalší je ten, že najviac živín tam zostane vtedy, keď si vec uvaríte v pare.

Prečo nepodceniť prípravu divočiny?

Keďže len u málokoho je priamou súčasťou ich survivalovej výbavy aj teplomer na meranie teploty mäsa, je jasné, že je potrebné byť opatrný pred jedením čohokoľvek - všelijaké podozrivé veci na mäse (žlté bobuľky na pečeni) naznačujú, že zviera má zrejme nejaké cudzopasníky alebo chorobu .

Zlatá stredná cesta je aj u jedla platná na 100%. Mať mäso pod-varené (cudzopasníci) je rovnako nepřínosné ako ho mať pre-varené (nulové živiny).

Že je mäso veveričky alebo mäso zajaca hotové spoznáte ľahko tak, že už neobsahuje blízko pri kostí žiadne ďalšie surové mäso.

Jedlo samozrejme stále sledujte, inak sa môže stať, že vám spadne do ohňa či niečo podobné. Keďže obsahuje tento typ mäsa prakticky len proteíny, je dlhodobo bez tukov nemožné z neho prežiť (verte nám, že názov "Zajačia chrípka" táto choroba nedostala náhodou ...).