Otec levov
George Adamsona pozná prakticky každý, hoci každý si ihneď nevybaví spojitosť s príbehy levice Elsy a Volanie divočiny. Obe knihy sa stali predlohou úspešných filmových snímok. Ich duchovným autorom sa stal Otec Levov George Adamson a jeho manželka Joy Adamsonová.
Hoci ich život sa podobal životu pustovníckemu a ich kolegovia sa obávali, že zvieratá, s ktorými voľne žili, ich raz zabijú, opak bol pravdou. V ich blízkosti sa zvieratá cítili bezpečne, pretože manželovi Adamsonovi sa s nimi dokázali zžiť. Nakoniec obaja manželia zomreli rukou vraha. Každý zvlášť…
Teraz si predstavíme život George Adamsona, ktorý sa rozhodol zasvätiť svoj život levom, Afrike a Keni, kde strávil najdôležitejšiu časť svojho života.
Život Otca levov
George Adamson sa narodil 3. februára 1906 v indickom Etewahu (vtedajšia Britská India) a jeho anglickí rodičia mu dali meno George Alexander Graham Adamson. Ako bolo bežným zvykom, plné meno nepoužíval, a tak Otca levov poznáme výhradne ako George Adamsona.
Vzdelanie získal na Dean Close School (Cheltenham, Anglicko).
Lásku k milovanej Afrike si vybudoval zrejme už v roku 1924, keď ako osemnásťročný mladík prišiel do Kene, aby pomáhal svojmu otcovi na kávovej plantáži. So svojim bratom, s ktorým mal úzky vzťah, si vypestovali lásku k pešej turistike. To sa týkalo predovšetkým peších ciest po Škótsku. V Keni tomu nebolo inak a zrejme voľná, divoká a veľmi drsná príroda mladému Georgovi učarovala. Lenže práca na plantáži nevyhovovala jeho dobrodružnému duchu a tak niet divu, že sa u otca príliš dlho neohrial. Nakoniec vystriedal niekoľko povolaní, ktoré majú slovo dobrodružstvo už vo svojom genetickom základe. George sa stal okrem iného profesionálny hľadač zlata, obchodník s kozami alebo lovec na safari. Svoje bohaté životné skúsenosti potom popísal v dvoch autobiografických dieloch.
V roku 1938 sa úspešne uchádzal o miesto správcu v kenskom oddeleniu pre zver a bola mu pridelená pozícia správcu Severného okrsku. O štyri roky neskôr sa spoznal so svojou budúcou manželkou Joy. Ich manželstvo zostalo nakoniec bezdetné. Joy najmenej trikrát potratila a splodiť potomka bolo vzhľadom na okolnosti takmer nereálne, čo je škoda, pretože materský a rodičovský pud oboch bol veľmi výrazný. To sa potvrdilo v roku 1956, keď sa do rúk George a Joy dostalo levíča, ktoré poznáme pod menom Elsa. Hoci im nikto neveril, podarilo sa im mladé levíča vychovať a znovu vypustiť do voľnej prírody. Vtedy totiž panovalo presvedčenie, že ľudia nemôžu odchovať mláďatá levov tak, aby ich pudy a zvyky zostali zachované. Inak povedané, že takto odchované mláďatá neprežijú vo voľnej prírode. O tento typ projektu sa nikto pred nimi nepokúsil, aspoň podľa toho, čo je všeobecne známe. Elsu v dospelosti, zhruba v troch rokoch, obaja naučili loviť a neskôr bola Elsa vpustená do voľnej prírody. Neuveriteľné sa stalo skutkom a levica Elsa sa stala námetom na knižné a filmové spracovanie. Bohužiaľ jej životnú púť ukončila predčasne babezióza, ochorenie krvi prenášané kliešťami, na čo v roku 1961 Elsa umiera.
Neskoršie roky
V rovnakom roku odchádza George do dôchodku, aby sa mohol venovať výhradne práci s levmi. Hoci vedecká obec nebrala George príliš vážne, onbol na rozdiel od vedcov tvrdým praktikom, ktorý mal konkrétne výsledky. Na zvieratá pozeral ako na celok a súčasť schémy zvaná príroda a tým sa odlišoval od vedcov, ktorí majú zvieratá iba ako študijný materiál. Rozdiel v prístupe v tejto problematike mu napomáhal dosahovať konkrétne výsledky.
Aj na dôchodku sa venoval ochrane prírody a bojoval proti pytliakom. Uvedomoval si, že jediný a zároveň najväčší nepriateľ zvierat je ľudská rasa. Jeho výsledky a populárne knižné a filmové spracovanie rozprúdil nevídaným spôsobom záujem o ochranu prírody, ekológiu a boj proti pytliakom.
Zaoberal sa predovšetkým veľkými mačkovitými šelmami a ich návratom do divočiny. V tomto odbore mal prenikavé výsledky a z jeho skúseností sa učilo mnoho nasledovníkov.
Veľká tragédia
V roku 1970 sa rozišiel s Joy. Ich faktická odluka však neznamenala koniec jedného veľkého priateľstva. Naopak. V jej spoločnosti trávil vianočné sviatky a veľmi často sa navštevovali. Tak tomu bolo až do roku 1980, kedy bola Joy brutálne zavraždená vlastným zamestnancom. Vrah Paul Wakwaro Ekai neuniesol obvinenia z krádeže a následné prepustenie a rozhodol sa Joy ubúdať nožom, hoci on sám tvrdil, že ju zastrelil. Trestu smrti sa vyhol len vďaka tomu, že v čase spáchania vraždy bol neplnoletý. Za svoj ohavný čin dostal jediný spravodlivý trest. Doživotie.
Na podklade tejto tragédie sa Otec levov utvrdil v tom, že najhorším a najnebezpečnejším predátorom je iba človek…
Posledné roky
Deväť rokov po smrti svojej milovanej partnerky a kolegyne sa Otec levov vydáva na svoju poslednú cestu. Písal sa 20. august 1989 a svojím vozidlom ide zachrániť svojho asistenta a turistu z Európy v národnom parku Kora. Somálski banditi jeho auto rozstrieľali a George utrpel mnoho strelných zranení, na ktoré umiera. Mal 83 rokov a je pochovaný v národnom parku Kora vedľa svojho brata Terrance a obľúbených levov Super Cub a Boy.
Jeho odkaz naďalej žije.
- Ondřej Krotil
- Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu