Objednávky normálne expedujeme. Akcia - Doprava zdarma nad 60 EUR. Situácia okolo koronavírusy aktuálne v magazíne.
Sortiment

Aké survivalové veci nás môžu naučiť americkí pútnici a Deň vďakyvzdania?

12.3.2020 | Praktické tipy | Petr Hájek | Doba čítanie: 20 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Deň vďakyvzdania sa opäť blíži, čo je opäť šanca, aby si moderní miestni prepperovia v tejto (politicky čoraz viac korektnej krajine) pripomenuli túto tradíciu zasadnutím so zvyškom rodiny okolo tohto masívneho jedla. A vzdať svojej vďaka požehnaním, ktorých sa im počas roka dostalo. Ako býva nedobrým zvykom, aj tu sa z toho stáva kontroverzia, ba až trochu politický názorový konflikt.

Drevená malá chalupa na vidieku

 Žiť ako pred sto alebo dvesto rokmi sa dnes v hocijakej komunite dá, avšak stále je to tak trochu z núdze cnosť, pretože ani ten najlepší podobný tvor sa nevyhne tomu, aby občas nepotreboval nejakú modernú vymoženosť: hrozí mu bez liekov smrť, jeho dieťa môže mať zápal slepého čreva, nádor na chrbtici vás za chvíľu bez zákroku znehybní, ... S týmto proste ani ten najkreatívnejší outdoorový guru nič neurobí...

Liberálnejšie povahy sa asi obmedzí len na krátke pripomenutie Krištofa Kolumba a pôvodných natívnych Američanov hneď potom, čo sa tu v spoločenských miestnostiach rozvinie aróma pečených tekvicových tort.

Bohužiaľ nikto sa skutočne nezameria ani slovom na to skutočne najdôležitejšie - totiž bližšie a dôkladne preskúmanie ich zručnosti, aké survivalové lekcie sa od nich môžeme naučiť a ako to všetko vlastne dalo vzniknúť tomuto sviatku. Keby tu pútnici neprežili v boji proti natívnym ľuďom, nemajú prečo a ako ďakovať a USA je dodnes natívne rovnako ako Amazonské pralesy.

Namiesto politickej vojny sa teda dnes my zameriame na hlbší pohľad okolo a na to, ako sa im podarilo prežiť, čo nakoniec vyústilo v historicky prvý Deň vďakyvzdania v krajine, z ktorej sa časom stala USA tak, ako ju poznáme dnes.

V tejto veci je tu ale na pozadí oveľa viac vecí a udalostí ako dnes hocikedy nájdeme v učebniciach, a ktoré sa (radšej) odbijú jedným odsekom.

Pútnická cesta prírodou

 Odísť z mesta do divočiny / dedín po nejakej katastrofe, to je plán, aký má "v zálohe" asi väčšina mestských ľudí. Nezabudnite ale, že ľudia sú síce zvyčajne v jadre dobrí, ale trvá tu leta vybudovať vzťahy, takže v každom prípade budete outsider a vašim vzťahom bezpochyby neprospeje ani to, keď sem prídete hladní a nepripravení.

Veci k zamysleniu

Položme si najprv otázku, kto to boli pútnici? Z najväčšej časti to boli mestskí ľudia. Pravda, neboli to mestá, tak ako ich chápeme my, ale stále to z pohľadu vtedajších ľudí z dediny boli ľudia z mesta.

Veľmi málo z nich žilo mimo bežne vyšliapané cestičky ako to poznáme dnes (domov, do práce, do kostola / dnes do baru, resp. na futbal a do fitness centra). Prakticky nič, čo zažili v meste, je nemohlo dostatočne pripraviť na drsnú realitu životov na druhej strane oceánu, v akej sa čoskoro ocitnú hnutím osudu.

Z tohto pohľadu sú pútnici vynikajúcim prípadom tých úplne nepripravených. Skoro nikto nebol prepper a tým menej outdoorový špecialista.

Každopádne títo pútnicireprezentujú nepripravených menej ako väčšina ľudí z dnešného mesta, čo sa považuje za prepperov. To nehovorím preto, že by som chcel ľudí z dnešných miest všetky uraziť, ale faktom je, že je potrebné medzi nimi rozlišovať s brutálne úprimnou mysľou (rovnako ako to má vo zvyku príroda) a uznať, že na ne jednoducho väčšina miestnych nemá a nemá ani ich skúsenosti.

Pútnici cestujúci do USA boli tvrdí. Boli schopní preplaviť Atlantik na veľmi skromných lodiach, ustáť každodenný boj s chorobami a smrtiacou zimou. Teda niektorí z nich to zvládli. Odvážne duše na lodi Mayflower konkrétne to dosiahli v počte toliko púhej polovice (tj. 102 ľudí prežilo prvú zimu v Novom Svete).

Títo pútnici, rovnako ako dnes sa tak množiaci prepperi z USA miest aj dedín, mali správne nastavenú myseľ - mali zásob, čo len mohli uniesť a úprimne a dobre si uvedomovali, ako krutý a drsný poľnohospodársky život na druhej strane oceánu bude mimo civilizovanú spoločnosť.

Útrapy, ktoré museli zažiť a zručnosti, na základe ktorých by spoľahlivo prežili, ešte neboli často prítomné a preto ich mnoho umrelo. Lenže oni tam nechceli len živoriť a prežívať, ale prekvitať, čo bol dôvod ich cesty.

Ak by ste zažili niečo podobné aj vy, asi by to dopadlo dosť podobne. Keby ste dnes ako ľudí z mesta boli nútení byť v lese celý rok a prežiť, získať prístrešie, jedlo a vodu celoročne len s ich dobovým historickým vybavením, len ťažko by ste to zvládli tiež so 100% úspešnosťou. Neznalosť a zlá vybavenosť, to sú veci, ktoré si hovoria o ľudské životy aj dnes.

Ľudia z miest, čo vtedy asi vyrástli niekde na dedine a išli sem za prácou, asi boli v tejto veci skúsenejší ako 95% z dnešných prepperov a survivalistov príliš spoliehajúcich na moderné vymoženosti. Ruku na srdce - poznáte nejakého podobného človeka, čo by civilizáciu nevyužíval aspoň vtedy, keď jednoducho musí? Je potrebné vyriešiť chytenú horúčku dengue, vyriešiť zanietený zub, lano horolezcov môže zlyhať alebo je potrebná helikoptéra, ak má to človek prežiť, ...

Navyše, predtým sa tieto znalosti medzigeneračne kontinuálne odovzdávali rovnako ako dnes iné znalosti v moderných mestách, ktoré nie sú v tejto veci príliš užitočné (jazda autom, najlacnejšie obchody, ...). Ľudia jednoducho vedeli, ako presne úspešne hospodáriť, pretože sa to dialo za ich oknami denne. Nikdy by sa však za preppera ani survivalistu neoznačili, pretože im tieto pojmy nikto neobjasnil.

Keby ste aj vy však vyrástli mimo mesto a vedeli, ako loviť a rybárčiť, klásť pasce, sťahovať a zabíjať svoje úlovky, stopovať, pestovať svoje jedlo, chovať dobytok, stavať veci vlastnými rukami a vedeli ste, že iba vy budete vlastnou osobou dostupnou ohľadom lekárskej starostlivosti, keď k vám niekto vpadne kradnúť v noci alebo horí, tak by vám to tiež prišlo po pár generáciách normálne a nenazývali by ste sa odborníkom na outdoor, prepping a survival v tejto súvislosti.

Ľudia, čo tu žili týmto štýlom života a ďaleko od lokálnych hrdinov, si museli vyvinúť prepperskú myseľ čisto z dôvodu potreby, ak chceli prežiť. Iste aj ten dnešný najväčší milovník indiánov by asi zmenil názor, keby mu podobná sorta natívnych ľudí zabila rodinu vrátane žien a detí.

Každopádne pútnici si uvedomili správne, že hromadenie zásob je nutné aj tu a bolo im jasné, že dostatok podobných zdrojov im zaistí prežitie aj tu.

Keďže sa ale objem populácie stále viac zväčšoval a podobné miesta hojných divokých zvierat pomaly začali miznúť a zomierať (áno, v tejto veci sa bohužiaľ ľudia nepoučili od Indiánov - čo budeš jesť, keď všetko vylovíš?), tak nezostalo, než stále viac spoliehať na poľnohospodárstvo a dobytok, teda farmárčenie, survival a prepping v jednej zo svojich foriem.

Určite teda neuvažujte o bug-outu väčšej komunity niekam do divočiny. Jedine tak o krátkodobom kvôli požiarom, alebo keď niekam smerujete za priateľmi, rodinou a pod. Žiť z prírody sa samozrejme dá aj dnes, otázka ale je, aký to bude mať vplyv na vašu miestnu populáciu. Bude prekvitať alebo nie? To je tá otázka!

Ľudia z USA (farmárov nevynímajúc) sú dobre vyzbrojení a nebudú sa báť zbrane použiť. Ba sa dokonca spojí so susedmi, aby si v tejto veci vypomohli proti neznámym zlodejom jedla a všeobecným nudiacim sa hordám.

Zase zostať len v meste tiež nemá riešenie a nevyhnutne skončí zle rovnako ako prvá cesta Mayflower. Stanete sa po čase bez zdrojov zraniteľní. A príroda neodpúšťa. Ak nechcete ako pútnici z Mayflower zostať po nejakej katastrofe uprostred mesta bez ničoho pre svoju rodinu, tak včera pre vás bolo neskoro založiť si aj u nás vlastnú farmu (dá sa aj na polovici hektára) a pokúsiť sa stať aj dnes (a pomaly), čo najviac samostatným.

Muž na loďke uprostred jazera medzi horami

 Žiť ako pred stovkami rokov sa síce dá aj dnes, ale dá to trochu práce. Navyše, miestne orgány na ochranu zvierat by sa na vaše metódy lovu mohli pozerať trochu s nepochopením, ba by vás to mohlo stať mastnú pokutu za lov mimo sezónu, lov chránených tvorov (veveričky u nás napríklad) apod.

Survivalové lekcie, čo nás môžu naučiť americkí pútnici?

Aj keď to asi celé budú informácie najviac otvárajúce oči ľuďom z mesta a predmestia, aj dedinskí prepperi tu nájdu iste svoje omrvinky múdrosti a chýb pochádzajúcich od ľudí, ktorý prišli ako prvý do USA a zaplatili túto lekciu cenou najvyššou.

1. Zdieľanie zdrojov

Kým váš prepperský kmeň či iná lokálna komunita nie je dosť veľká a nezahŕňa skúsených expertov všetkých remesiel, ktorí môžu zabezpečiť všetky služby aj potreby, aké sú potrebné, tak je treba kultivovať dobré vzťahy s najbližšími susedmi

Keď žijete v dedinskom prostredí, tak tu je len otázka času, než sa zaujímavé príležitosti objaví. Keď teda budete mať snáď niekedy pocit pri vašom dlhodobom prežívaniu nejakej katastrofy, že by jedna komunita mohla prospieť druhej navzájom, tak sa ich pokúste dostať k sebe.

2. Bartering - výmenný obchod

Keď hromadíte na zimu zásoby typu drevo na kúrenie, majte vždy na mysli, že je bartering dobrá voľba. Možno nebudete chcieť barterovať tovar pri katastrofe krátkeho trvania, ale pri dlhodobej sa tomu chtiac-nechtiac nevyhnete a budete radi, že ste zohnali sterilný obväz pre niekoho z rodiny za posledný pohárik medu. Čím dlhšia je skrátka daná udalosť, tým skôr k tomu budete okolnosťami prinútení.

Dokonca aj vtedy, keď neviete, čo s peniazmi a máte tony zásob na celé roky pre celú rodinu, tak nezabúdajte, že počas obnovy štruktúry spoločnosti vám to pri obchodoch (a potom aj obnove infraštruktúry) navyše medzitým podarí získať nových priateľov, ktorí vám môžu v kritickej chvíli strážiť chrbát.

Je lepšie dobrovoľne investovať do upadajúcej komunity blízko svojho ako dobré gesto dobrovoľne s tým, že viac dať nemôžete. Len ťažko vám to niekto potom bude mať za zlé, keď začnete prvý.

Keďže vo fáze po kolapse bude chýbať všetko, tak sa ohľadne zásob nedá siahnuť vedľa. Najužitočnejšie ale budú asi veci bežne dnes používané a potrebné - lekárničky, alkohol na sterilizáciu rán, stavebné dosky, ...

3. Veci na viac použití zároveň

Väčšina moderných ľudí, ktorí sa budú snažiť prežiť na svojej farme (či už tu, alebo v USA), sa asi bude snažiť maximálne využiť prírodných zdrojov, blízko ktorých ležia. A to zahŕňa vedľa vecí čisto prírodných tiež aj veci ľudské.

Či už ste zameraní na survival alebo nie, tak by ste sa vždy mali snažiť maximálne využiť zdrojov, ktoré sú okolo do najmenšej drobnosti - hnilé jedlo dať do pascí, drevo zase spáliť, z roztrhaných šiat urobiť onúce, dopĺňať si jedálniček zberom jedlých rastlín a húb, ...

Aj pútnici v USA boli k podobnej veci chtiac-nechtiac prinútení okolnosťami. Niektorí historici o nich mimochodom tvrdí, že tieto odvážne duše sa tam chystali na dvoch lodiach, ale u jednej sa objavila akási porucha, takže bolo nutné všetko a všetkých narvať na jednu loď.

Čiže išlo o taký malý evakuačný plán / bug-out len s polovicou zásob. Keď treba bolo potrebné opraviť stĺp na Mayflower, tak k tomu kreatívne využili kníhtlač v rámci jeho podopierania.

Prečo pútnici považovali kníhtlač za esenciálnu záležitosť a chceli ho mať za každú cenu so sebou, sa asi už nikdy nedozvieme, ale je možné, že toto bola jedna z oných chýb spôsobená nedostatkom skúseností. Situačné povedomia týmto ľuďom z mesta asi miestami skrátka trochu chýbalo...

Boli sa to ale nútení rýchlo naučiť, ako cesta pokračovala. Aj keď mohli vložiť viac myšlienok do procesu tvorby prístrešia potom (a teda následne jeho optimálneho vykladania), čo sem dorazí, aspoň sa naučili sekať drevo z blízkych stromov a vytvorili z nich základné domovy. A niektorí žili dokonca nejaký čas na ukotvenej lodi, čo bola ich jediná ochrana proti elementom.

4. Jedlo a zber jedla

Početní americkí pútnici zomreli prvý rok, pretože ich výživa nebola dostatočne kvalitná. Typ rastlín pestovaný v malých záhradách v meste pred cestou nebol dosť na to, aby uspokojil všetky ústa nachádzajúce sa na Mayflower.

Vďaka vzťahom ale kultivovaným skrz mestá a mestečká sa časom všetci naučili pestovať veci s najväčšou nutričnou hodnotu (ako je kukurica) a ako zbierať orechy a bobule či snáď to, aké divoké rastliny sa dajú využiť ako jedlo alebo snáď improvizovaná medicína.

Akočasto zbierate podobné veci práve vy? Kedy ste práve vy naposledy zbierali v prírode / v meste jedlé rastliny / stromy / huby alebo ich plody? Rozlíšiť ho doma, keď máte k dispozícii farebnú fotku a knihu je jednoduché, a čo v strese po pár týždňoch hladu a mrznutí a bez knihy?

Ľudia na lúke na túre

 Ak neviete, do čoho pichnúť ďalšie voľno, tak skúste vyraziť na nejaké lokálne pútnické miesto. Určite počas tohto výletu objavíte veľa dôležitých vecí pre váš prípadný survival - jedlé rastliny na lúkach, menej známe studničky lesné a poľné, ...

Buďte aj vy (v niečom) ako americkí pútnici!

Iste sa všetci zhodneme na to, že americkí pútnici urobili pred cestou, počas nej aj po nej rad chýb, ktoré nám môžu byť dobrou lekciou. A možno by ste mali natiahnuť aj vy pomocnú ruku niekomu trpiacemu, ako niektorí miestni indiáni pomohli pútnikom ako trebárs indián Sqaunto (a jeho kmeň), ktorý je učil loviť, poznať rastliny a vôbec im všetkým dal prvú šancu prežiť.

Mnoho z moderných ľudí bude dnes prinútených zostať tam, kde sú, nech sa deje. Taká či oná katastrofa - napríklad sú práve v nemocnici, sú závislí na prístrojoch alebo nejakých liekoch (inzulín). Možno tiež potrebujú s niečím chronickým bývať blízko nejakého špecialistu. Prv než sa niekto podobný presťahuje niekam na odlúčenú dedinu, určite si to niekoľkokrát dobre rozmyslí.

Pokiaľ ale nemáte extrémne nároky na civilizáciu, je to o to jednoduchšie. Aj tu si ľudia nakoniec urobí nejaké zranenia, rozvinú srdcový problém, rakovinu alebo potrebujú nejakého špecialistu, len kvôli tomu ale skrátka idú ďalej, aby dosiahli svoje ciele.

Aj pre prácu je to zvyčajne znesiteľné, pretože keď je človek mladší, tak mu toľko dochádzanie nevadí. Dokonca aj vtedy, keď žijete doslova uprostred lesov, tak si môžete užívať kvalitného satelitného pripojenia k internetu a mať tu solárnu elektrinu. Kreatívna osoba sa uživí dnes aj priamo cez internet - iste aj vy niekoho podobného poznáte...

Väčšina ľudí, čo podobnými miestami prejde, si zvyčajne povie: "Ako rád by som tu žil!" A neuvedomí si, že ich sen hocikedy býva v súhrne paradoxne lacnejšínež ich bývanie v meste, ktoré v podstate nemajú radi.

A dokonca aj vtedy, keď nemáte na to si v podobných miestach zaobstarať farmu alebo evakuačnú haciendu, tak stále si môžete prenajať v blízkosti nejaký zrub a v ňom svoje podobné zručnosti zatiaľ len pilovať, až k vám bude rozpočet zhovievavejší. A keď už ani to nie, iste máte minimálne na lístok na vlak / bus z mesta niekam na pár dní do lesa.

Ak chcete prežiť akúkoľvek katastrofu, ktorá sa zrejme už rúti naším smerom a nevieme zatiaľ, kedy presne, tak najväčšie šance budete mať skôr práve niekde mimo mesto. Ak teda nepočítame nejaké pretrhnutie priehradnej nádrže do dediny pod ňou.

Čas na podobnú zmenu vo vašom živote je teraz, nie až zajtra, takže nebuďte naivní ako rad pútnikov v USA, ktorí si mysleli, že sa stačí občas trochu pomodliť a zájsť do kostola a človek je takpovediac za vodou. Čo sa týka vášho prežitia, tak tie najlepšie šance máte iba pri skutočne plnom využití vášho ľudského potenciálu!

A človek logicky nevie, ako dobrý je stopár, kým to neskúsi atď. Určite sa ale snažte polohovať tak, aby ste vy aj váš klan mali čo najvyššie šance, či už vám život prihrá do cesty čokoľvek. Sme v tom všetci zároveň, takže inej a lepšej cesty v tejto veci podľa všetkého nie je...

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?