Vyrážate kempovať? Mrknite na ponuku výbavy a články v magazíne
Sortiment

Čo ste nevedeli o strelnom prachu?

4. 11. 2021 | Zábava, voľné chvíle | Ondřej Krotil | Doba čítanie: 6 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Korene pušného prachu je možné vystopovať do Číny a to konkrétne do 7. - 9. storočia nášho letopočtu. Ako bol pušný prach vynájdený, nie je príliš isté. Zo súčasného historického bádania zrejmé je, že pôvodný zámer používania pušného prachu bol v liečiteľstve. Strelný prach sa prikladal na nezahojené a otvorené rany. Tomu korešponduje ďalšie zistenie, kedy na otvorené rany bol nasypaný pušný prach, ktorý bol neskôr zapálený. Týmto spôsobom sa riešilo „vypaľovanie“ rán napríklad v poľných podmienkach…

Kreslený obrázok znázorňovaný pušný prach v starých dobách

Prvé palné a strelné zbrane

Výbušný potenciál pušného prachu bol rozpoznaný neskôr. Nie je možné presnejšie datovať, ale môžeme pokladať za isté, že v tom čase bol pušný prach využívaný na výrobu delobuchov, granátov a z Číny poznáme prvé pušky, ktoré boli vyrábané z bambusu. Z toho teda vyplýva, že výroba palných a strelných zbraní nie je vizitkou „inovátorov“ z Európy. Naopak. Pušky a granáty sa na východe používali o niekoľko storočí skôr, než bol v Európe rozpoznaný potenciál pušného prachu…

Čierny prach slúžil a dodnes slúži na výrobu zábavnej pyrotechniky

Strelný prach v Európe

Strelný prach sa do Európy dostal počas 13. storočia, ale jeho potenciál bol plne využitý až v druhej polovici 14. storočia. Na našom dokonca až koncom 14. storočia, kedy ho kráľ Václav IV. používal na dobytie niekoľko hradov spurnej šľachty.

Smrtiaci potenciál pušného prachu plne pochopil a využil v 15. storočí legendárny bojovník Ján Žižka, pričom na našom území sú v tom čase spoľahlivo doložiteľné prvé výrobne pušného prachu. Smrtiaci potenciál pušného prachu spočíval v niekoľkých rovinách. Na zastavenie, prípadne odrazenie útočiacej jazdy alebo pechoty. Ale najlepšia využiteľnosť spočívala k oveľa rýchlejšiemu dobývaniu hradov. Z pomerne veľkej vzdialenosti, keď riziko zásahu kušou alebo lukom bolo malé, išlo efektívne boriť hradby, hlavné brány, parkány a podobne. Nezabúdajme na zvukový efekt, ktorý z psychologického hľadiska pôsobil na obrancu značnou mierou. Najskôr ohromná rana a vzápätí strašná škoda…

Strelný prach ako účinný nástroj na vykonávanie odstrelov a trhacích prác bol využívaný oveľa neskôr, až v roku 1625, kedy ho použil v Bánskej Štiavnici Gašpar Weindl.

Doporučené produkty

Čierny a bezdymý pušný prach

Do 19. storočia sa používal výhradne pušný prach. Mal však niekoľko nevýhod. Realtívne slabšia účinnosť a produkcia silného dymu. Silný dym z pušiek a diel rozhodol nejednu bitku. Po niekoľkých hodinách nebolo na bojisku pri vhodných meteorologických podmienkach mnohokrát nič vidieť, čo sa samozrejme využívalo na nepozorované presuny jednotiek, ale aj armád.

Definitívnu bodku za vysokou dymivosťou a menšou účinnosťou strelného prachu urobil až Alfred Nobel, ktorý si v roku 1887 patentoval tzv. bezdymý strelný prach. Jeho výhody boli zrejmé už zo samotného názvu. Spálením prachu nedochádzalo k nadmernému dymu a jeho účinnosť bola oveľa väčšia. Z toho dôvodu sa bezdýmý pušný prach používa takmer vo všetkých palných zbraniach

Zloženie pušného prachu

Hoci nie je presne jasné, akým spôsobom vo vtedajšej Číne bol namiešaný čierny pušný prach, jeho zloženie je pomerne známe, hoci vtedy výrobu pušného prachu poznali predovšetkým zasvätenci…

Zloženie čierneho pušného prachu:

  • 75 % dusičnanu draselného
  • 10 % síry
  • 15 % dreveného uhlia

Zloženie pušného prachu sa muselo meniť vzhľadom na účel, na ktorý bol používaný:

  • puškový prach
  • delový prach
  • zápalnicový prach

Použitie pušného prachu

Klasický, teda čierny pušný prach, sa používa predovšetkým v pyrotechnike, kde jedna z predností je paradoxne dymivosť a skutočnosť, že vlastnosti čierneho prachu sú veľmi dobre zdokumentované a správanie lepšie predvídateľné z hľadiska bezpečnosti.

Vzhľadom k realitne lacnej výrobe sa aj v dnešnej dobe čierny pušný prach používa na trhacie práce v lomoch, demoláciu a podobne.

Ako už bolo povedané, do palných zbraní sa čierny prach nedáva. Má to niekoľko zásadných dôvodov. Či už ide o už spomínanú dymivosť, ktorá v značnej miere môže prekážať, a s tým súvisiaci únik plynov, predovšetkým oxid siričitý, ktorý vážnym spôsobom poškodzuje citlivé mechanizmy zbrane, vrátane samotnej hlavne.

Do historických zbraní sa dnes ako náhrada za čierny pušný prach používa alternatíva, ktorá je známa pod názvom Pyrodex. Má všetky vlastnosti čierneho prachu, s výnimkou už spomínaných a nežiaducich siričitanov.

Dnes sa v armáde používa výhradne bezdýmý pušný prach

Záver

Zdá sa to takmer neuveriteľné, ale pušný prach, tak ako ho poznáme dnes, sa od pradávnej Číny prakticky nezmenil. Odlišuje sa iba efektívnejšou a lacnejšou výrobou. Niekoľko variantov a náhradiek pušného prachu sú tiež pomerne fúzaté, hoci z historického hľadiska ide o nedávnu modifikáciu. Tento článok nepojednával o zjavných škodách, ktorý pušný prach napáchal. Naopak. Cieľom článku bolo uviesť tie najpodstatnejšie zaujímavosti, ktoré nie sú širokej verejnosti známe.

Až si budete prebíjať vlastnú zbraň zakúpeným strelným prachom, pozastavte sa nad tým, ako naši dávni predkovia boli veľmi múdri…

Doporučené produkty
Autor článku
Ondřej Krotil
Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?