Sortiment

Solárna búrka v roku 2012 nás tesne minula, ale to neznamená, že sme za vodou

6. 2. 2020 | Zábava, voľné chvíle | Petr Hájek | Doba čítanie: 13 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Aj keď to možno ani vám a ani širšej ľudskej verejnosti nie je známe, tak 23. júla v roku 2012 sme minuli opäť jednu pravidelnú vesmírnu katastrofu s globálnymi dôsledkami.

Slnečné škvrny nakreslené Richardom Carringtonom

 Ak si hovoríte, čo to je, tak ide o slnečné škvrny, čo boli práve 1. septembra 1859 zakreslené pánom Richardom Christopherom Carringtonom. A a B označuje počiatočné pozície intenzívneho výboja (záblesku), ktorý sa posúval 5 minút v smere k C a D než zanikol. Ide teda o záznam priamo z historických podkladov a dokumentov.

Stalo sa niečo, čo ľahko mohlo zvaliť našu modernú civilizáciu opäť na chrbát, ba ju prinútiť vrátiť sa do rokov 1859, kedy došlo k tzv. Carringtonovej události, čo bola extrémne silná slnečná geomagnetická búrka v roku 1859, čo vtedy zničila všetky vedenia a techniku (tj. telegrafy a pár stĺpov, čo bolo to najlepšie komunikačné zariadenia, čo vtedy ľudia mali). Išlo o jednu z najväčších zaznamenaných búrok a tá novšia sa jej dosť priblížila.

Čo je to CME / slnečná búrka v koróne?

Tento jav je vlastne narušenie magnetického poľa planéty (Zeme), a to silným prúdom nabitých častíc unikajúcich vysokou rýchlosťou z našej najbližšej hviezdy (Slnka)a tento prúd nabitých častíc sa uvoľňuje pri masívnych explóziách žeravej plazmy na povrchu Slnka pri tzv. slnečných erupciách.

Ak k nej dôjde, tak sa počas nej naruší tá časť zemskej atmosféry, ktorá je zodpovedná za odrazy rádiových elektromagnetických vĺn (v pásme krátkych vĺn). Za onej konštelácie teda, že je búrka dostatočne intenzívna, tak to môže aj úplne znemožniť dnes tak kľúčovú komunikáciu so satelitmi umiestnenými na obežnej dráhe Zeme a platí to aj pre GPS a podobné navigačné systémy, ktoré sú kvôli tomu viac nepresné.

Táto udalosť pochádza od Slnka a stáva sa častejšie, než si väčšina ľudí myslí. Zvyčajne každý deň počas dennej kulminácie slnečnej aktivity. Ale môžu nastať aj oveľa väčšie udalosti ako napríklad Slnečná búrka z roku 1859, tiež známa ako Carringtonova udalosť, ku ktorým dochádza v periódach nižšej slnečnej aktivity, keď je akoby Slnko bez škvŕn.

V biologickom a zjednodušenom pohľade na vec sa na to môžete pozerať ako na akési škytnutie Slnka. Čas od času táto guľa plazmy odvrhne do Vesmíru kus plazmy a tiež aj elektromagneticky nabitých častíc. Mimochodom, výron koronálnej hmoty sa anglicky označuje ako Coronal mass Ejection, taktiež skrátene CME.

Slnko rotuje jednu otočku vo svojej osi za asi tak dvadsaťpäť dní. A keď je bod zážihu v jednej rovine s nami, tak dostaneme priamy zásah - EMP / CME búrka. A my sme minuli ohnisko a priamy zásah slnečnej búrky z 23. júla 2012 len o deväť dní!

Normálne to nie je veľký problém. Krajina je totiž chránená vlastným magnetickým štítom - tzv. magnetosférou. Logicky potom samozrejme platí, že čím je daná solárna búrka a výtrysky plazmy silnejšia, tak tým problémovejšia je aj pre zemský štít. A aj tým väčšie problémy a výpadky sa objaví.

Keď sa objaví solárny výtrysk, výron koronálnej hmoty alebo búrka, tak zvyčajne trvá ešte asi tak deň, než sa tu nabité častice ukážu (teda za predpokladu, že na nás mieri). Rekordný čas bol v tejto veci v roku 1972 a vtedy išlo o púhych cca 14 hodín.

Nebudeme zachádzať do prílišných podrobností, predsa len nie sme astronomický magazín. Tak či onak výron koronálnej hmoty je vo Vesmíre prirodzený úkaz. Často nasledujú solárne erupcie a vždy vyvrhujú do Vesmíru aj veľké objemy hmoty a energie nahromadenej v elektromagnetickej radiácii.

A je len otázka času, než sa objaví skutočne masívny koronálny výtrysk. Síce k tomu nedochádza často, ale Zem bude v tejto udalosti ovplyvnená negatívnym spôsobom, a to veľmi masívne, ba katastroficky.

Čo sa stane, keď masívny výtrysk / slnečná búrka v koróne / CME zasiahne Zem?

Pravdepodobný efekt bude ničivý a môže byť aj katastrofický vo svojom vplyve na náš moderný štýl života.

Vec skúmajúci fyzik Ying D. Liu (UC Berkeley) k veci povedal nasledujúce: "Extrémne vesmírne počasie v podobe solárnej super-búrky je udalosť nízkej pravdepodobnosti, ale zato s vysokým dopadom na našu kritickú infraštruktúru. Pre tú má niekoľko nezanedbateľných hrozieb na viacerých miestach (satelity, elektrina, ...). Pričom potenciálny čas obnovy do pôvodného stavu je odhadovaný asi tak na štyri až desať rokov.

Ak sa tu bavíme o obnove v poriadku rokov, dokonca desaťročí, potom je zrejmé, že nepôjde evidentne o nič malého. Koľko si myslíte, že by z moderných ľudí prežilo podobnú vec po obyčajné týždne, nieto mesiace alebo snáď dokonca aj roky!

Ďalší výskumný fyzik z UC Berkeley (Janet G. Luhmann a jej kolegovia) spočítali energetickú bilanciu búrky v roku 2012 a zistili, že je ekvivalentná uvoľnená energia z cca miliardy vodíkových bômb. Zároveň uvoľnených samozrejme.

Žiariaca hviezda Slnko

 Slnko je síce zobrazované na kresbách ako darca života a vždy mierne pôsobiace, aj ono sa ale vie poriadne rozzúriť. Keď k tomu dôjde, tak v miernej variácii to len spôsobí lokálne výpadky prúdu a polárnu žiaru. Keď ale dôjde k naozaj masívnej slnečnej búrke, tak jej následky sú dnes doslova nepredstaviteľné. Väčšina ľudí si bez elektriny ani neuvarí jedlo alebo nenačerpá vodu. Výpadok siete na niekoľko rokov kvôli CME, to ale nie je vec, ktorá by vo Vesmíre bola až tak vzácna, takže ju radšej nepodceňte...

Citujeme vedcov NASA: "Extrémne solárne búrky sú hrozbou pre všetky formy modernej civilizácie a jej hi-tech veci.“ 

Začnú s explóziou / solárnym výbuchom v magnetickej klenbe okolo Slnka. Potom dôjde k emisii extrémne silných lúčov X a UV radiácie, ktoré zasiahnu Zem prvé a to rýchlosťou svetla. Tým dôjde k ionizácii vrchných vrstiev atmosféry. Postranné sprievodné efekty tejto udalosti budú výpadky rádií a chyby u GPS.

Minúty až hodiny neskôr dorazí nabité častice. Tie sa pohybujú len o trochu pomalšie ako svetlo. Ide o elektróny a protóny urýchlené a nabité výbuchom / erupcií a môžu elektrifikovať satelity a zničiť ich alebo aspoň zničiť kľúčové časti ich elektroniky.

Potom dorazí CME, miliardy ton ťažký mrak magnetizovanej plazmy / výron koronálnej hmoty, ktorému bude trvať asi tak deň alebo aj mierne viac, než sa k nám dostane.

Analytici vo všetkých zodpovedajúcich vedeckých brandžiach sa zhodujú, že priamy zásah extrémne CME (na úrovni toho, čo nás minul v roku 2012) môže spôsobiť black-outy / výpadky vedenia po celej Zemi, čím by došlo k deaktivácii všetkého, čo sa zapája do štandardnej siete. Väčšina ľudí ani nebude schopná spláchnuť WC, pretože typický mestský aj dedinský vodný systém má elektrické pumpy.

Tí z vás, ktorí sa už niekedy zamysleli nad tým, aký asi bude mať efekt EMP (elektromagnetický pulz dnes vojensky využiteľná zbraň pre všetky atómové veľmoci). S ohľadom na energie vo Slnku operujúce a jeho veľkosť je zrejmé, že to bude v Slnečnom podaní rádovo horšie. EMP úder vykoná svoju ničivú prácu počas nanosekúnd, kdežto CME / solárna búrka to bude robiť aj niekoľko hodín / dní a v troch vlnách.

Sieť nebude fungovať / Elektrické prístroje budú poškodené

Aj keď ľudské EMP zbrane a Vesmír so svojimi CME zvládnu lokálne cca rovnaké poškodenia, tak CME navyše prinesie ešte ďalšiu smrtiacu vec, o ktorej si pohovoríme v budúcom odstavci.

Všade budú ohne a požiare

K tomu, aby ste viedli elektrický prúd, potrebujete tri veci - vodič (medený drôt je najlepší), magnetické pole (energetický zdroj, slnečné erupcie, ...) a relatívny pohyb (tj. solárny výtrysk voči Zemi). Keď sa tieto tri veci dostanú dohromady, mnoho z nich zhorí, a to vonku aj vo vnútri (rovnaké svetectvo existuje z roku 1859 od telegrafistov mimochodom).

Pulzovanie a pôsobiace podmienky vyššie spôsobí, že navodené vysoké elektrické prúdy trvajúceho CME pravdepodobne elektrické veci zapáli. A opäť sa to stalo aj v roku 1859, počas Carringtonovy udalosti, keď vtedy zhoreli aj drevené budovy, v ktorých sa telegrafy nachádzali po tom, čo dostali operátori sami elektrický šok do tela.

S ohľadom na to, ako veľmi je technika predchnutá v modernej civilizácii (kov všade a mesta s desiatkami miliónov ľudí), je zrejmé, že ohne by dnes boli niečo neopísateľne oveľa viac ničivějšího. Čím dlhší drôt je, tým väčší má totiž potenciál sa ohriať, a to tým skôr, keď sa efekt CME spojí s ďalšími problémami, čo sa tu zrejme rýchlo objavia - požiare hlavne.

Kedy nastane ďalšia slnečná búrka porovnateľná s rokom 1859?

V apríli 2014 fyzik Pete Riley z Predictive Science, Inc. publikoval prácu ohľadom vesmírneho počasia nazvanú Pravdepodobnosť výskytu udalostí extrémnych prípadov vesmírneho počasia. A v tej sa zaoberal podrobnými záznamami solárnych búrok idúcimi cez päťdesiat rokov späť.

Extrapoláciou frekvencie bežných búrok do extrému spočítal, že pravdepodobnosť, že ďalšia podobne masívna udalosť do desiatich rokov zasiahne Zem, je 12%. Teda asi tak jedna k deviati!

Jeho vlastný komentár je tu: "Spočiatku som bol prekvapený, že pravdepodobnosť je tak vysoká. Ale štatistika za týmito výpočty je korektná a správna. Je to určite vec, ktorá nám všetkým spôsobí isté vytriezvenie a núti nás to k zamýšľanému pohľadu na vec.

Ako sa môžete pripraviť na slnečnú búrku porovnateľnú s rokom 1859?

Ako sa ukazuje, nie je to zase až tak odlišné od toho, keď sa chystáte na EMP úder / situáciu s absenciou elektrického vedenia na dlhší čas.  

Tí, čo žijú v mestách, tak sú viacmenej odsúdení ku skaze (bez elektriny uviaznete medzi dverami v obchodnom dome alebo výťahu napríklad) a aj keď prežijete podobné pasce, tak rovnako tu nebude nič fungovať vrátane infraštruktúry. A to čo zostane z jedla a zásob, tak o to sa pobijú vzápätí zostávajúce davy tu. Ale čo potom?

Ak už teraz nemáte fungujúce hospodárstva (a nie, na dohľad od mesta, nedajbože priamo tam, to nie je dobrý nápad). Musíte byť pripravení prežiť sami po celé roky.

Autor článku
Petr Hájek
Petr rád trávi čas v prírode, obvykle ako turista. Rád skúša nové veci z oblasti prežitia a to nielen v prírode, rád testuje nové produkty a objavuje nové značky, ktoré vstúpia na trh s produktmi pre prežitie. Jeho životné krédo je: "Aj ten najhorší deň v lese je stále lepšie ako ten najlepší deň v práci!".
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?