Tak a sme tu. Kde, pýtate sa? Na konci priatelia. Nie na konci sveta, nie na konci svojich síl alebo na konci doby ľadovej. Na konci nášho seriálu o sebaobrane. Čaká nás posledná časť, ktorú som si zámerne nechal až na koniec. Ide totiž o to správne tabu, na ktoré mnoho z čitateľov bude pozerať inak ako ja. Ak som si niekedy myslel, že môžem článkom vyvolať zmiešané pocity, je to dnes. No dobrá, trochu preháňam, ale téma, o ktorom sa tu chystám vytýčiť pár míľnikov, je skutočne neustále diskutované. Nie snáď kvôli tomu, že by to ľudí bavilo, ale keďže to každý vníma inak. Ako majiteľ zbrojného preukazu vrátane skupiny E a niekoľkých zbraní k tomu som aj vášnivým zástancom skrytého nosenia zbrane. To ma spolu s každým, kto zastáva túto ideológiu, vrhá do hľadáčika verejnosti a staví na pranier skôr, než sa čokoľvek stane. Ony reči o tom, že zbrane zabíjajú ľudí. Nepamätám si, kedy naposledy vyliezla moja zbraň z trezoru a napochodovala si do najbližšieho baru spáchať nejaký ten trestný čin. Preto ju mám vlastne v trezore, že? Zbrane ľudí nezabíjajú, to ľudia.
Počas niekoľkých minút, ktoré vám čítanie tejto záverečnej časti zaberie, by som rád zhrnul niekoľko faktov. Po prvé, moje osobné návyky, ktoré pri EDC dodržiavam. Po druhé sú to isté pravidlá, ktoré skrátka pri nosení zbrane platí. Rád by som odovzdal myšlienku použitia strelnej zbrane za účelom naplnenia nutnej obrany, ale tiež upozornil na možné riziká. Ku koncu si povieme, ako sa správať po použití strelnej zbrane a čo môže nastať. Potom sa trochu humorne vrhnem na nosenie expanzných zbraní a na koniec si zhrnieme všetko, čo vlastne vieme. Čaká nás dramatická cesta v hlavnej úlohe so strelnou zbraňou, kde bude hrať záporáka ako sám zákon, ale aj my. Tento scenár píše sám život. Na konci môže byť happy end, alebo otvorený koniec bez západu slnka. Kúpte si vstupenky, pohodlne sa usaďte, otvorte popcorn, začíname.
Strelná zbraň ako poltergeist
Úvod som začal trochu temne, ale verte, že na použitie strelnej zbrane s cieľom nutnej obrany vtipného nič nie je. Nie je to historka, ktorú si budete pri pive rozprávať s kamarátmi a smiechom sa mlátiť hlavou o stôl. Je to nočná mora, ktorá mnohým ľuďom zmenila život. Nechcem tu znovu rozoberať, čo je to vlastne nutná obrana a ako tento mechanizmus funguje. Odporúčam si najskôr prečítať prvú časť seriálu. O čom by som ale rád hovoril je: Ako vlastne zákon vníma strelnú zbraň?
Ak sa budeme držať mantinelov nutnej obrany, tak veľmi dobre. V očiach zákona je strelná zbraň obranný nástroj, obranná zbraň, ak chcete. Ako zbraň je potom brané všetko, čo svojím užitím dokáže znásobiť prípadné následky. Môže to byť teda dáždnik, propiska alebo práve strelná zbraň. Preto platí - ak ste konali správne, vypočuli všetky rady, nebolo vyhnutie a vy použili strelnú zbraň, zákon to nebude vnímať nijako negatívne.
Bohužiaľ v prípade Českej republiky je frekvencia súdneho riešenia ustanovenia hovoriaceho o nutnej obrane pri najmenšom neobvyklé. Preto si buďte istí, že policajti a sudcovia prepátrajú každú zákrutu situácie, ktorá vás k nemu doviedla. Prečo hovorím bohužiaľ? Keďže je naše nastavenie nutnej obrany pomerne strohé a neexistuje dostatok judikatúry pri použití strelnej zbrane, systém sa stretáva s takzvaným dvojakým metrom. Každý sudca pociťuje použitie zbrane na účel nutnej obrany trochu inak, čo môže hypoteticky viesť k dvom rozdielnym výsledkom u dvoch sudcov.
Preto je dôležité urobiť všetko čo najlepšie. To ale nie je zas tak jednoduché.
Strelná zbraň ako každodenný parťák
Som jeden z tých ľudí, ktorí so sebou zbraň nosí, aj keď idú do parku so psom, alebo vyhodiť smeti pred barák. Kedysi mi hovoril kamarát príhodu z jednej modelovej situácie počas kurzu sebaobrany.
Inštruktor sa pýtal: "Čo urobíte, keď pôjdete po ulici, agresor vás prekvapí náhlym útokom tyčí a neustane vo svojom útoku aj po výzvach?"“
Kamarát odpovedal: "Upozorním ho, že mám strelnú zbraň a ak cez všetky výzvy s útokom neprestanú, budem strieľať."“
Inštruktor sa zamyslel a hovorí: "Jo vy ste jeden z týchto ľudí. Tak inak. Rovnaká situácia, len idete v teplákoch a papučiach vyhodiť smeti do kontajnera pred barák."“
Kamarát: "Upozorním ho, že mám strelnú zbraň a ak cez všetky výzvy s útokom neprestane, budem strieľať."“
Chcel by som byť pri tom a vidieť výrazy ostatných účastníkov kurzu. Avšak to je presne môj problém. Zo zbrane som si urobil súčasť svojho každodenného vybavenia, okrem noža a ďalších vecí. K tomu samozrejme patrí niekoľko návykov, ktoré som si vytvoril, podobne ako každý s rovnakou ideológiou. Ako hlavnú zbraň som si zvolil Glock 17, ktorý je pre mňa úchopom, váhou a funkcionalitou nenahraditeľný. Neprítomnosť aktívnych poistiek a dôvera, ktorú vo zbraň mám, je pre mňa istotou, na ktorú spolieham. Zároveň som zástancom nosenia náboja v komore. Niektorí zrovna pokrútili hlavou. Položte si jednu otázku: ako budete jednou rukou ťahať zbraň z puzdra, vypínať ochranu a naťahovať? Viete, koľko je to času? Presne toľko, koľko vás môže deliť od života a smrti. Všetcim s ktorými som toto konzultoval a skúšal rôzne situácie, som presvedčil o opaku. Aj tých, ktorí ako Chris Costa nabíjali mieridlami o opasok.
Miesto pre svoju zbraň som si zvolil apendix carry, čo je skvelé pri zásahu z auta, ale predovšetkým v prípade, keď sa bránite človeku alebo zvieraťu, ktoré vás zvalilo na chrbát. Okrajovo zbraň nosím aj na piatej hodine. Puzdro používam IWB (vnútorne opaskové). Jediné, čo ma poslednou dobou trochu vŕta hlavou, je ráže Glock 17 9x19 mm. Pre streľbu a z hľadiska ceny streliva je síce ok, ale zastavovací účinok nie je tak dobrý. Je mi známa situácia, kedy páchateľ po priestrelu stehná práve týmto kalibrom pokračoval v útoku bez toho, aby si všimol, že má v nohe dieru. Ráže 10 mm AUTO, alebo .45 ACP sú v tomto ohľade oveľa účinnejšie. Ale to je na iný článok, inú debatu.
Základy, bez tých to nejde
Ak ste oprávnení nosiť zbraň pre ochranu života majetku a tak ďalej, ako to hovorí typ E zbrojného preukazu, museli ste preukázať najväčší vedomosti a schopnosti, aby ste ho získali. Na čo je potrebné pamätať? Opakovanie je matka múdrosti. Preto sa k zbrani chovám stále ako na začiatku. Základné pravidlá typu správajte sa k zbrani vždy ako keby bola nabitá, nemierte na nič, na čo nechcete strieľať, prst mimo spúšť, sú základným kameňom. Je potrebné so zbraňou denne cvičiť, aby ste mali patričné návyky pekne hlboko pod kožou.
Pred pár rokmi som bol u známeho, ktorý sa nechával počuť, ako je dobrým znalcom zbraní a všetkého okolo. Keď mi ukazoval svoj Colt 1911, všimol som si, že je v zbrani zásobník. Upozornil som ho. Môj dovtedy dobrý známy teda zatiahol za záver, vytiahol náboj z komory a záver pustil. Tým do komory nabil ďalší náboj. Až potom vytiahol zásobník a nahodil pohľad úplnej spokojnosti. Pri tomto úkone na mňa niekoľkokrát namieril. Bol som nútený mu zbraň vziať a patrične ju vybiť. Bohužiaľ je takýchto situácií viac, ako by som si chcel priznávať. Keby som za každý príbeh, kedy si niekto doma pri vybíjaní zbrane prestrelil stenu, dostať dolár, opekáme teraz špekáčiky s top modelkou niekde na Bora Bora.
Preto si pamätajte, nestrácajte obozretnosť pri manipulácii so zbraňou. Vždy sa k nej správajte s rešpektom. Každý by si mal prejsť základným kurzom, ktorý poskytuje niekoľko akadémií v SR
Je to tu a nedá sa tomu vyhnúť
Dúfam, že tým, ktorým pri prečítaní o náboju v komore vstali vlasy na hlave, sa účes už vracia k normálu. Avšak sme ešte len začali. Teraz prichádza moje obľúbená, modelová situácia a jej riešenie. Avšak dnes to nebude mať pre prípadného páchateľa dobrý koniec.
Prekvapený v parku
Klasika, boli ste si s kamarátmi zahrať svoj obľúbený šport v miestnej hale. Po zápase si idete sadnúť na jedno dve pivá do krčmy, ktorá je hneď vedľa športovej haly. Keďže so sebou máte zbraň, tak si samozrejme pivo nedáte. To je ako keď šoférujete. Pod vplyvom nie ste spôsobilí, a tak pri sebe ani nemôžete mať strelnú zbraň. Toho ste si samozrejme vedomí, a preto sa ku kamarátom pridáte s nealkom v ruke. S pribúdajúcim časom si náhle uvedomíte, že ste priateľke sľúbili návrat do 23h. Rozlúčite sa s kamarátmi a razíte v ústrety vonkajšej tme. Nestíhate, strihnete to cez park. Uprostred cesty, zhruba v polovici parku, kde práve nie je dostatok pouličného osvetlenia, sa baví trojica mužov. Hoci ste čítali moju druhú časť seriáluo sebaobrane, kde radím, ako prevenciou predísť podobným situáciám, prejdete okolo nich. Prezretím upútate ich pozornosť a skupinka na vás začne povykovat čosi, čo len zdanlivo pripomína správne zloženú vetu. Zastavíte sa a zistíte, že sa jeden z nich pýta, či nemáte cigaretu. Bez toho, aby ste si všimli, že vás skupinka obkľúčila, myslíte na zbraň za svojím pasom. Jeden sa vás na niečo opýta, ale vy ani neviete, čo to vlastne bolo, pretože ten, čo stál za vami, využil situáciu a udrel vás do zátylku. Čo teraz?
Následný vývoj
No ste v tom až po uši. Úder síce nebol tak veľký, ale aj tak vás dostal do stresu. Cítite, ako vám adrenalín zalieva telo, nie ste si istí vo svojich nohách a márne hľadáte správnu vetu. V tomto prípade je naplnená podmienka nutnej obrany. Predsa len ste si na poslednú chvíľu prečítali mnou spomínanú druhú časť a prirodzene sa snažíte deeskalovať situáciu pomocou verbálnej komunikácie. Útok bohužiaľ neustáva a vy sa cítite ohrozený na živote. Z rany do zátylku sa vám motá hlava, útek by nebol možný, nieto úspešný. Navyše práve jeden z agresorov vytiahol nôž. Prichádzajú vyhrážky ujmy na zdraví.
Čo myslíte? Ako ďalej? Tasenie zbrane je tu úplne prirodzená reakcia. Zahrozíte použitím smrtiacej sily, nasleduje varovný výstrel. Jeden z útočníkov, ten, čo má nôž, urobí rýchly výpad a vy stlačíte spúšť a dvakrát vystrelíte. Prvá strela zasiahne agresora s nožom do brucha, druhá skončí v nohe jedného z komplicov. Kým zasiahnutý do brucha upadá v bolestiach na zem a stráca vedomie, postrelený do nohy si sadá, je pri vedomí a stále sa na vás snaží dosiahnuť. Tretí utiekol. Čo ďalej?
Pár dôležitých rád
Čo si myslíte o modelovej situácii? Správne ste spoznali, že som sa snažil načrtnúť skôr horšie podmienky. Prečo?
- Útočníci sú v presile a zaútočili ako prví, čo im dáva veľkú výhodu. Zároveň pri riešení celej záležitosti na súde budú proti vám tri. To im dáva výhodu zohranej, lživej výpovede, ktorá z vás môže na chvíľku urobiť potenciálneho agresora.
- Nikde žiadni svedkovia. Pokiaľ k takejto situácii má dôjsť, je lepšie mať okolo seba svedkov, čo môžu byť napríklad aj kamery. Samozrejme, vždy to nejde.
- Jeden útočník je v šoku a stále sa snaží pokračovať v útoku, hoci má prestrelený stehenný sval.
- Posledný útočník utiekol. Pravdepodobne sa nevráti, ale stále predstavuje veľké riziko. Čo keby došiel pre posily do blízkeho baru?
Tu je vidieť, že situácia je veľmi nepriaznivá. Avšak konali ste v súlade s nutnou obranou. Bohužiaľ je to tak, museli ste použiť strelnú zbraň, čo vás dostáva do nepríjemného postavenia.
Čo urobiť ako prvé?
Po výstrele musí nasledovať zhodnotenie situácie. Útok už ustal? Nemôže jeden z agresorov vytiahnuť tiež zbraň a vystreliť? Správna verbálna komunikácia je teraz veľmi dôležitá. Výzvy na zostanie na zemi, ruky tak, aby na ne bolo vidieť, pozerať sa do krajiny, ideálne ležať na bruchu. Tak by mal páchateľ zostať, pokiaľ je to možné. V prípade, že použil pre útok zbraň, odkopnite ju tak, aby na ňu nedosiahol, ale aby ste vedeli, kde je. Za žiadnych okolností na ňu nesiahajte.
Pamätajte, že hneď, ako je to možné, musíte zavolať políciu, a to číslo 158, nie 112. Ak to budete vy, kto ohlási streľbu ako prvý, bude to hrať vo váš prospech. Skvelé je, keď nie ste počas vyeskalovanej situácie sami, a zatiaľ čo ju riešite, poviete kamarátovi, aby zavolal políciu. Vy ste ten iniciátor privolania pomoci.
Polícii veľmi stručne, ale napriek tomu dostatočne vysvetlite, čo sa stalo, kto bol útočník, kde ste a že bola použitá strelná zbraň.
Čo s vašou zbraňou?
Niektorí ľudia si myslia, že by mali zbraň vybiť a odložiť na zem. Iní by zase zbraň vybili a vložili do puzdra. Ani jedno podľa mňa nie je správne. Obzvlášť potom, keď niekde pobehuje tretí páchateľ a jeden z postrelených vykazuje pretrvávajúcu agresivitu. Zároveň nie je vhodné mať zbraň stále v ruke. Myslite na okolie a na príchod polície. Zbraň vložte do puzdra a majte ju tak, aby bola rýchlo po ruke. Po príchode polície ihneď informujte, že máte zbraň, povedzte im, kde je a ako sa k nej dostanú. Teda: Zbraň je pod mikinou na mojom pravom boku. Za žiadnych okolností po zbrani nesiahajte a nepodávajte im ju. Takéto veci sa nezlučujú so životom ani u nás, nieto ešte v USA.
Na nič nesiahajte!
Nehýbte s páchateľmi, nehýbte so zbraňou, neupratujte vystrelené nábojnice.
Nechajte všetko tak, ako to je. Inak sa dostávate opäť do problémov. Forenzní špecialisti dokážu s určitou presnosťou znova skonštruovať situáciu. Prítomnosť strelného prachu na oblečeniu zasiahnutého hovorí, v akom bol zrovna pohybu, ale aj vzdialenosť, v ktorej bol od vás. Nábojnice na zemi označujú miesto, kde ste sa nachádzal počas výstrelu a tak ďalej. Preto - na nič nesiahajte.
Nie ste Perry Mason
Na to pamätajte, bez právnika ani ranu. Tu sa to hodí v tom pravom slova zmysle. Len právnik vie, čo môžete povedať, aby ste si sami neublížili. Preto ho čo najskôr kontaktujte, aby vám pomohol. Je dobré mať číslo uložené v telefóne. Zle zvolená veta bez konzultácie s právnikom vás môže dostať na zadržiavaciu celu. Policajtov samozrejme informujte o tom, čo sa stalo. Vyvarujte sa zbytočne dlhým príbehom plným zbytočných informácií. Tým si môžete uškodiť. S presnou a podrobnou výpovedí počkajte na právnika.
Nenechajte sa uniesť
Toto je častá chyba, ktorú ľudia robia. Výsledkom môže byť problém so zákonom. O čom hovorím? Ustanovenie o nutnej obrane je limitované len na časový úsek, kedy útok hrozí či stále trvá. Pokiaľ prestane a ďalej nehrozí žiadne nebezpečenstvo, končí aj platnosť nutnej obrany. Teda - ak sa vám podarí odraziť útok a útočník napríklad leží na zemi, vzdáva sa alebo uteká, nesmiete ďalej útočiť. V tom prípade by nešlo o sebaobranu. Skvelým príkladom je zlodej, ktorý sa vás snaží olúpiť. Za týchto okolností sa môžete brániť. Ak však so svojím zámerom prestane a začne utekať, nesmiete na neho vystreliť. Ak by ste útočníkovi zatarasili cestu k úteku a on by sa cez vás snažil dostať na slobodu, opäť sa môžete brániť. Pamätajte na to!
Pomôžte, inak si nepomôžete
Častá otázka: "Musím podať prvú pomoc človeku, čo sa ma snažil zabiť?" Áno, musíte! Nepodanie prvej pomoci je v našom zákone trestané. V prípadnom procese vám to rozhodne nepridá. Preto je lepšie prvú pomoc vždy podať. Samozrejme tak, aby ste pri jej podávaní neprišli k úhone. Ak postrelený bude stále javiť známky útoku, pomáhať mu nemusíte. Je tiež dobré oznámiť policajtom informáciu o podaní prvej pomoci pri ohlasovaní situácie. Hovory sú nahrávané, to vám môže pomôcť. Ale pozor na to, čo poviete, rovnako tak vám môžu nahrávky uškodiť.
Ako je vidieť, situácia je pomerne náročná, a to ako jej eskalácia, tak aj jej záver. Ak ste však vyhrali boj o holý život a konali skutočne v súlade so zákonom, nemusíte sa ničoho báť. Existuje veľa prípadov použitia strelnej zbrane v nutnej obrane. Veľa z nich dopadla dobre. Bohužiaľ sú aj také prípady, kedy bolo použitie strelnej zbrane úplne zjavne neprimerané. To vás privedie ku tretiemu článkua problémom so zákonom.
Použitie expanzných zbraní
Ako sa blížime k záveru, je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcel prebrať. Jedná sa o použití expanzných zbraní pre sebaobranu. Expanzné zbrane, tiež plynovky, sú zbrane, ktoré sa väčšinou podobajú reálnym strelným zbraniam. Funkcionalita a mechanizmy sú spravidla zachované, nabíjajú sa zásobníkmi naplnenými slepými nábojmi, korenistými nábojmi a ďalšími. Plynovky sa často používajú pre simulácie modelových situácií. Bohužiaľ sa nájdu aj takí, ktorí si myslia, že je plynovka skvelým nástrojom pre sebaobranu. Rôzne korenisté a zábleskové náboje nie sú riešením, ktorým by ste chceli brániť svoj život. Čo keď na niekoho vytiahnete plynovku, a on vytiahne ostrú zbraň? Čo potom? Osobne nie som zástancom expanzných zbraní na tento účel. Je to niečo, ako sprchovať sa v plášťovce. Síce na vás tečie voda, ale svoj účel to skrátka nesplní.
Záver
Tak čo si myslíte o strelných zbraniach a ich nosení / použití pri sebaobrane? Ste pre? Ste proti? Zaujímali by ma vaše pocity a ako na to pozeráte. Každopádne je potrebné si uvedomiť, že obrana strelnou zbraňou je najvyšší stupienok v hitparáde obranných prostriedkov či už improvizovaných alebo na to určených. Nejedná sa o hračky, ku ktorým sa človek môže správať neobozretne. Chce to tréning, chce to um a chce to vždy pamätať na pravidlá, ktoré sme si povedali a ktoré poznáte zo svojej praxe.
Veľké vyvrcholenie
Tak sme to zvládli. Posledný diel skladačky obstojne zapadol do šesťmiestnej mozaiky a trúfam si povedať, že presne na svoje miesto. Sebaobrana je chúlostivé téma, o ktorom sa často hovorí šeptom, pod perinou. Nikto sa nechce dostať do situácie, kedy by musel bojovať o svoje zdravie, o svoj život. Bohužiaľ si tieto situácie nevyberajú a môžu nastať doslova kedykoľvek
. Preto je potrebné byť pripravení a urobiť čo najviac pre prevenciu a bezpečie svoje a svojich blízkych.
Podarilo sa. Keď som začínal písať tento seriál, chcel som odovzdať jedno základné posolstvo.
Nebojte sa toho a bráňte sa. Ak ste v práve, právo bude stáť za vami.
Samozrejme to nie je tak jednoduché, ale chcel som vymazať onú mylnú myšlienku, ktorá visí ako strašiak v mysli každého z nás. Zákony už nie sú tak úzkoprsé a justícia konečne začína pristupovať k sebaobrane tak, ako by mala. Predsa len, každý má právo brániť seba aj druhých. Čo by to bolo inak za svet?
Seriál o sebaobrane
- Úvod, ako to vidí zákon
- Tipy pre efektívnu sebaobranu
- Neprimeraná obrana
- Najvhodnejšie bojové športy
- Sebaobrana žien a detí
- Sebaobrana strelnou a expanznou zbraňou (práve ste dočítali)
- Lukáš Rojek
- Lukáš je dlhoročným nadšencom do outdooru a military. Jeho záľubu v chladnej a palné zbrane doplňuje športom a získavaním nových skúseností. V našom Magazíne sa sústredil ako na ľahšie témy, tak i na tie komplikovanejšie. Momentálne ho môžete vidieť na našom YouTube kanáli, kde Vám predstavuje naše produkty.
Prejsť do magazínu