Prečo by ste v prírode nikdy nemali nechať stopy

 Môcť si užiť prírody tak ako naši predkovia sa stáva čoraz väčšia výzva s tým, ako nám naša civilizácia rastie. S o to väčšou dôkladnosťou by jeden každý z nás preto mal pristupovať k tejto problematike s maximálnou vážnosťou a v rámci možností obmedziť svoje negatívne pôsobenie tu.

Zoberme si pre príklad len USA - tu má príroda na 100 miliónov návštevníkov ročne, ktorí vykonajú na 10 miliárd vychádzok po celom kontinente. Niet teda divu, že aj niečí zdanlivá láska k prírode sa môže negatívne prejaviť. Zasiahnuté oblasti trpia nahromadením neporiadku, zanesením invazívnych druhov, eróziou ciest, znečistením vody, divoké zvieratá sizvykajú na ľudí,a je tu ešte oveľa viac ďalších hrôz. Aj keď väčšina z nás asi nechce prírode cielene nejako uškodiť, je možné, že v tejto veci chýba niekto primeranej vedomosti okolo, ako ju chrániť. Prípadne jednoducho zabudneme a prehliadneme pár (z nášho pohľadu) drobných faktorov, ktoré ale majú pre prírodu fatálny dopad.

Preto tiež vznikla aj nezisková organizácia "Leave No Trace Center for Outdoor Ethics" / "Nenechajte na prírode stopy" (https://lnt.org/), ktorá sa snaží za pomoci svojich edukačných programov celosvetovo v tejto veci pomôcť. Všetka filozofia tejto organizácie je vtelená do jej siedmich zásad, ktoré samy o sebe sa dotýkajú viac praktík. Ešte pred tým, než sa vydáte do veľkého prírodného neznáma, prijmite za svoje práve tie, ak chcete aby aj naďalej zostala príroda prírodou tak, ako ju poznáte a prečo ju tak milujete.

Prečo by som mal usilovať o to, aby som v prírode nenechal žiadne stopy?

Aj keď "zásady žiadnych stop" začali ako postupy a rady pre ľudí cestujúcich a zdržiavajúcich sa v hlbších častiach, ktoré tu kempujú často cez noc, nasledujúce rady sa tiež vzťahujú na ľudí, ktorí tak hlboko do prírody nezapadajú.

Ľudia kempujúci v divokej a hlbokej prírode sú teda v tomto zmysle tí, čo tu trávia noci a vyrazí sem najčastejšie so svojím batohom, tak aj ľudia s autami, ktorí dnes majú dostupnú tiež nezanedbateľnú časť prírody (mestské a štátne parky). To všetko sa dotýka aj ľudí ako sú osoby, čo sem chodia so psom, ľudia plánujúci piknik, bežci a tí, čo kempujú priamo v obytnom aute.

Akých je sedem princípov nenechávání stôp v prírode?

• Plánujte a pripravte sa dopredu.
• Cestujte a kempujte na pevných a stabilných miestach.
• Zbavte sa odpadu správnou cestou.
• Čo v prírode nájdete, tak tam tiež nechajte.
• Minimalizujte dopad vašich ohňov (a všeobecne, buďte s ohni opatrní).
• Rešpektujte divočinu a divoké zvieratá.
• Pamätajte aj na ďalších návštevníkov.

1. Plánujte a pripravte sa dopredu

Za onej konštelácie, že ste zle pripravení, tak narazíte na problémy. Dokonca aj nedostatok vedomostí a zanedbanie výskumu pred cestou sa vám môže veľmi nevyplatiť a viesť tu k situáciám, ktoré cielia k stresu, nebezpečnej únave a je možné, že tým všetkým budete prinútení urobiť pár zlých vecí.

Plánovanie dopredu v kocke povedané zahŕňa prípravu a dôkladné preštudovanie danej trasy a miesta dopredu a tiež vlastné nachystanie sa na cestu zodpovedajúcim spôsobom rešpektujúcim túto znalosť a jej závery.

• Poznajte predpisy a všetky špeciálne smernice aj regulácie miesta, kam idete.
• Pripravte sa na extrémne počasie, prípadné pohromy, čo vás tu môžu stretnúť (zlomená noha mimo civilizáciu) a havarijné krízové situácie.
• Naplánujte si výlet tak, aby ste sa vyhli ľudskej špičke.
• Keď to len ide, tak sa pokúste dané miesto navštevovať s tak malými skupinkami, ako to len z bezpečnostného hľadiska ide. Je možné aj tú vašu rozdeliť na viac?
• Prebaľte jedlo kúpené do niečoho iného, aby ste v prírode potom nerobili s pôvodným zbytočný neporiadok.
• Aj keď tomu hociktorý oudoorák, survivalista a bushcraftér asi len ťažko odolá, tak používajte výhradne mapu a kompas a nestavajte žiadne veci z kamenia, Neznačkujte si cestu lámaním vetiev, neaplikujte žiadne značkovacie farby a ani Nezapichujte vlajočky.

 Bohužiaľ aj dnes v dobe internetu je stále 9 z 10 ľudí hrubo neinformovaných o dôsledkoch svojich akcií v lese. A najhoršie sú logicky tie dlhodobé, ktoré môžu zmeniť celé druhy. Ak aj vy chcete prispieť, prestaňte skrz neho jazdiť v motorových vozidlách / kolách, kde chcete. Problém potom je, že príroda aplikuje princíp kolektívne vplyvy - jeden hlúpy čin jednej osoby zabezpečí, že si to odnesú všetci (požiar, podcenenie lavíny vodcom výpravy, ...).

2. Cestujte a kempujte na pevných a stabilných miestach

Keď skúmate svoje okolie a chystáte svoj piknikový stan alebo kemp, kde budete až do rána, tak dajte prednosť terénu, na ktorom to nezanechá stopy. Ideálne miesta tohto typu zahŕňajú overené a odporúčané cesty a kempy. Tiež kameň, piesok, suchá tráva a sneh.

V populárnych miestach blízko civilizácii aj ďaleko teda:

• Koncentrujte sa na použitie existujúcich ciest a kempingov.
• Kempujte najmenej 70-80 m od vodného zdroja vrátane jazier a potokov.
• Držte kempy minimálne veľké a zamerajte ich miesta hlavnej aktivity na povrchy, kde to nebude toľko vidieť a bez aktívnej vegetácie.
• Choďte po cestách jednotlivo a uprostred aj vtedy, keď je rozmäknutá alebo rozbahnená.

V miestach úplne bez poškvrny:

• Rozprestrite sa pri ich použití, nech zabránite vytvoreniu ďalšieho kempu alebo cesty.
• Vyhnite sa aj miestam, kde ľudský negatívny dopad ešte len začal.

3. Zbavte sa odpadu správnou cestou

Tento princíp sa týka všetkého od odpadu až po ľudské vypudzovanie alebo vody na opláchnutie.

• Veci doma zbaľte, v prírode rozbaľte a potom zase zbaľte. Potom preverte váš kemp a jeho okolie na akékoľvek ďalšie potenciálne odpadky alebo rozliate / vysypané jedlo. Stará zálesácká zásada je to, vždy miesto opustite čistejšie, ako ste ich našli. Vezmite si preto váš neporiadok, zvyšky jedla aj obaly a pod.
• Pevné ľudské výkaly zahrabte do dier asi tak 25-35 cm hlbokých. A to minimálne 70-80 metrov od vodného zdroja, kempov a ciest. Keď skončíte s akciou, tak potom jednu každú dieru zakryte. Niektoré miesta typu Muir Base Camp na Mount Rainier alebo oblasť pri rieke pozdĺž Grand Canyonu sú natoľko zanesené už, že je vyžadované všetky pevné ľudské výkaly odniesť.
• Pribaľte si veci na hygienu a toaletný papier.
• V rámci správneho umytia vás alebo riadu sa opäť vydajte 70-80 metrov od miestneho zdroja vody / jazera a použite čo najmenšie množstvo biologicky sa samovoľne rozkladajúceho mydla. Vodu potom rozptýľte rovnomerne a nelejte ju na jedno miesto.

4. Minimalizujte dopad vašich ohňov (a všeobecne, buďte s ohni opatrní)

Aj keď sú táborové ohne nikdy nestarnúcim tábornickým a zálesáckym evergreenom, tak môžu byť ľahko aj tie s potenciálne najničivejším dopadom na okolie aj vás. Lepšia voľba je v tejto veci teda jednoznačne niečo ako malé ľahké kachle pre varenie a sviečka / svietnik pre svetlo. Pre oheň je rovnako lákavá aj alternatíva / možnosť sledovania hviezd, ktorá si vyžaduje naopak, aby celý váš kemp bol v úplnej tme.

• Aj v miestach, kde je oheň povolený, obmedzte sa prísne a len na kameňmi ohraničené priestory, vybavenie na varenie v blízkosti alebo ohne na hline nasypané na povrch.
• Držte ohne na varenie malé. Používajte len tak veľké drievka, aké sa dajú pohodlne zlomiť vašou rukou.
• Spáľte všetko drevo na popol, počkajte, až oheň samovoľne zhasne / alebo ho spoľahlivo uhaste (vodou ideálne) a potom rozsypte v okolí už studený (!) popol a uhlíky.
• Neberte si drevo z domu, pretože tým môžete do miestnej prírody nasadiť rôzne skryté hrozby typu lykožrút u nás a choroby. Drevo si nazbierajte s citom po okolí / kúpte od niekoho miestneho.

5. Čo v prírode nájdete, tak tam tiež nechajte

Veta a názor "kupujte si len obrázky a nechávajte po sebe len odtlačky nôh" stále platí a to tým skôr dnes. Ale keď to nebudete preháňať ani so stopami, tým lepšie.

• Zachovajte, čo ste našli, pre ďalšie - preskúmajte a pozrite si niečo podľa ľubovôle, ale nedotýkajte sa zvyškov kultúrnych, historických či prírodných pozostatkov.
• Ponechajte kamene, rastliny a ďalšie prírodné objekty tak, ako ste ich našli.
• Vyhnite sa zaneseniu akýchkoľvek invazívnych druhov. K tomu bude bezpochyby potrebné očistiť si podrážky topánok, povrchy nafukovacích lodí a kajakov, rovnako ako povrch pneumatík u vášho auta medzi jednotlivými výletmi.
• Nestavajte štruktúry, improvizovaný nábytok a nekopte zákopy a odvodňovacie kanály.

6. Rešpektujte divočinu a divoké zvieratá

Nepribližujte sa zbytočne k zvieratám. Divočina okolo vás vám poskytne lepšie pohľady s ďalekohľadom a snímky s teleobjektívmi u digitálnych fotoaparátov skôr práve vtedy, keď im dáte voľnosť ako, keď sa budete snažiť priblížiť.

• Divočinu v akejkoľvek forme nesledujte zblízka, ale len z diaľky. Keď sa totiž priblížite, spozorní a zmizne. Nepribližujte sa k ničomu ani je nepronásledujte kvôli snímke.
• Zvieratá nikdy nekŕmte. Tým poškodzujete ich zdravie, meníte prirodzené cesty jeho získavania jedla a potenciálne je vystavujete viac predátorom, čo to ucíti alebo im po niečom civilizačným bude zle (kysnuté pečivo).
• Ochraňujte ako svoje zásoby, tak aj odpad tým, že oboje budete skladovať separátne.
• Majte svojich domácich miláčikov stále pod dohľadom a ovládateľných. Keď vyrážajú za zverou a plachí ju, to je radšej nechajte doma.
• Vyhnite sa cestám sem v čase, keď je tu niečo pre zvieratá extra stresujúceho: hniezdenie, čas toku, sedenie na vajciach, výchova mladých a extrémna zima.

7. Pamätajte aj na ďalších návštevníkov

Aj tu nám to nedá, než siahnuť po frázu „Správajte sa k iným tak, ako chcete aby sa iní správali k vám“. A vonku to platí takisto. Bohužiaľ dnes je u nás štandardom, že ako zver, tak ľudí tu plachí stáda nudiacich sa / rozmaznaných majiteľov štvorkoliek a výkonných motoriek, ktorí si jazdia, kadiaľ chcú a kedy chcú.

• Rešpektujte ďalších návštevníkov a chráňte kvalitu ich zážitku.
• Buďte zdvorilí a pokojne uhnite z cesty, a to tým skôr, keď je to niekto starší, zranený a pod.
• Nie každý je na psov zvedavý, takže zabráňte mu vyrážať po ostatných.
• Ponechajte prírodné zvuky, nech zaznie v plnej sile. Vyhnite sa revaniu, pokrikovaniu a hlasitým zvukom.
• Dávajte si pauzy mimo cestu a davy iných ľudí evidentne patriacich k sebe.
• Uhnite veciam, ktoré nemôžu uhnúť vám - koňom, vozidlám atď. To všetko myslené v extrémnom teréne, kde je často ľudská noha obratnejšia.