Už ste niekedy počuli tento názov? Je vám to povedomé? Možno ste videli film Divočina, ktorý sme vám celkom nedávno odporúčali k zhliadnutiu v predošlom článku. Film, ktorý rozpráva príbeh ženy, ktorá sa rozhodla Pacifickú hrebeňovku zdolať kvôli svojej neľahkej životnej situácii. Ale aby sme nezostávali len pri informáciách z filmového prostredia, zameriame sa teraz na bližšie poznatky o tomto vysokohorskom chodníku. No a ak sa chystáte do Spojených štátov a máte pár mesiacov navyše, potom sa môžete tento trek vedúci z Mexika do Kanady pokúsiť prejsť.
Ako Pacific Crest Trail vznikla?
Vysokohorský turistický chodník sa začal konštruovať v 30. rokoch, na čom sa vtedy podieľal Clinton C. Clarke, ktorý bol tiež často označovaný ako otec Pacific Crest Trail. Vtedy Clarke organizoval konferenciu, na ktorej sa navrhoval a plánoval systém chodníkov, z ktorých turistický chodník vznikal. Zároveň s Clarkom sa na plánovaní podieľala aj organizácia YMCA, ktorá je najväčšou celosvetovou mládežníckou a kresťanskou organizáciou vôbec. Chodník bol kompletne dokončený roku 1993.
Kadiaľ chodník vedie?
Pacific Crest Trail je dlhý 4 268 kilometrov a vedie pozdĺž západného pobrežia USA. Trasa sa tiahne od mexických hraníc v blízkosti Kalifornie až do kanadského Manning Parku. Najväčšia časť chodníka vedie medzi dvoma pohoriami Sierra Nevada a Cascade, preto sa jej tiež hovorí vysokohorská a hrebeňovka. Pri ceste medzi Mexikom a Kanadou míňa chodník tiež Kaliforniu, Oregon a Washington. Hoci je Pacifická hrebeňovka vysokohorská, nechýba tu ani priechod púšťou, pretína cez 60 horských priesmykov, 25 národných lesov a hŕbu prekrásnych jazier, tých míňa okolo tisícky. Väčšina trasy je zároveň chránenou krajinou oblasťou a príliš civilizácie na trase určite nenájdete. Súbežne s turistickou Pacific Crest Trail vedie tiež Pacific Crest Bicycle Trail, ktorá, ako už jej názov vypovedá, je určená ku zjazdnosti na bicykli a je 4 000 kilometrov dlhá. Takže aj nadšenci pre cyklistiku si tu prídu na svoje.
Čo je dobré vedieť, ak sa chcem na Pacifickú hrebeňovku vydať?
Ak sa chystáte pokúsiť sa zdolať tento náročný trek, potom je dobré vedieť, čo budete potrebovať zariadiť ešte pred tým, než sa vydáte vyskúšať, čo vydržíte. Pamätajte si, že určite budete potrebovať niekoľko párov topánok, pretože jeden pár vám naozaj stačiť nebude. Budete potrebovať zabezpečiť potravu, ktorú si určite neponesiete všetku so sebou a tieždobre rozplánovať, koľko jedla vôbec budete potrebovať. Alebo viete si snáď predstaviť niesť zásoby na 4-6 mesiacov? Ja teda nie, myslím, že každý má pri tak náročnom výkone čo robiť sám so sebou. Na ceste je veľa miest, kam sa dajú zásoby vopred zaslať, či už sa jedná o horské chaty alebo mestá, ktoré sú v blízkosti Pacific Crest Trail.
Tiež počítajte s tým, že si budete musieť naplánovať váš výlet tak, aby ste vychytali čo najlepšie počasie a pre zdolanie celej trasy počítajte s voľnými štyrmi až šiestimi mesiacmi. Taktiež sa nevyhnete zariaďovaní spústy povolení, či už to bude povolenie pre samotný vstup na Pacifickú hrebeňovku, ktoré musíte mať, bez neho sa tam totiž nedostanete. A ešte ku všetkému sa povolenie vydáva iba v určité dáta a len obmedzené množstvo, takže nie je ešte vôbec isté, že povolenie vlastne dostanete, a o to je to možno napínavejšie dobrodružstvo. Pri zriaďovaní permit si teda musíte strážiť dátum a keď sa začína s rozdeľovaním, svoje presné dátum, kedy na chodník vstúpite, si musíte predvoliť. Neexistuje teda, že prídete, kedy sa vám zachce a jednoducho idete. Týmto krokom sa snaží správcovia hrebeňovky minimalizovať počet turistov a udržiavať ich tak lepšie pod kontrolou. Mimo to budete musieť zariaďovať povolenie pre vstup do USA a tiež povolenie pre vstup do Kanady.
Hrozí mi nejaké nebezpečenstvo na Pacifickej hrebeňovke?
Tak predovšetkým je potrebné uvedomiť si, že nejdete na prechádzku do parku, alevydávate sa na veľmi náročnú cestu do divokej prírody, ktorá je ďaleko od civilizácie. Počítajte s divokou zverou, ako sú napríklad medvede, vlci alebo pumy. Kvôli tejto divokej zveri je potrebné mať na pamäti, že nie je dobré ju vábiť vôňou jedla, a preto je dobré používať špeciálne obaly, ktoré neprepúšťajú zápach jedla. Pozor treba dávať aj na štrkáče a škorpiónov, predsa len trek vedie aj púšťou a tam je proste vysoká šanca, že na tieto potvorky zrejme narazíte. Ďalší problém, s ktorým sa pravdepodobne stretnete, bude celkové vyčerpanie a bolesť kostí, možno dokonca aj zlomeniny sa vám nemusí vyhnúť. Môžete sa potýkať s nedostatkom vody, hladovať a asi tisíckrát si poviete, že to vzdáte, ale tí, ktorí túto diaľkovú trasu dokončili, sa zhodujú v jednom, je to hlavne o hlave, ktorá vás práve do cieľa môže doviesť!
Ak sa rozhodnete hrebeňovku pokoriť, pripravte sa na to, že si iste siahnete niekoľkokrát na to najhlbšie dno. Najskôr to budete chcieť po niekoľkých dňoch vzdať a do cieľa dôjdu naozaj len tí najsilnejší. Ale čo je isté, že si zaručene vyčistíte svoju myseľ, možno prehodnotíte veľa vecí vo svojom živote, a navyše vás čaká nádherný zážitok na celý život, ktorý už vám nikto nikdy nevezme! Celým týmto ľahko bláznivým výletom môžete prekvapiť hlavne sami seba, čo vo vás naozaj je, a po dokončení cesty môžete zaiste počítať aj s obdivom vo vašom okolí, ale to je myslím už to najmenšie. Človek v takej chvíli zrazu zistí, ako málo vlastne k životu stačí: Dostatok pevnej obuvi, len to najnutnejšie vybavenie, silná vôľa, nejaké jedlo, nejaká voda a potom už len ísť v ústrety novým dobrodružstvám!
- Barbora Štěpánková
- Bára miluje cestovanie a kempovanie. Cestuje starým obytným veteránom, a ak má voliť medzi kempom a prírodou, divočina je pre ňu jasnou voľbou. Vo svojom voľne sa tiež venuje rybárčenie a turistike.
Prejsť do magazínu