S medveďom sa najčastejšie stretneme v zoologickej záhrade a potom u našich východných susedov, čo je z pohľadu cestovateľov skutočne za humnami. Podľa posledných správ sa občas zatúla aj na naše územie, kde pácha pomerne značné škody na majetku. Verte, že medveď je šelmou, s ktorou sa vo voľnej prírode nechcete stretnúť. Viete, ako priamemu stretu predchádzať a ako sa správať? Skúsime vám odpovedať...
Šelma ako každá iná
Medveď je zástupca šeliem v čeľade medveďovitých. V našich zemepisných šírkach máme možnosť vo voľnej prírode stretnúť iba poddruh medveďa hnedého, teda medveďa Brtníka. Označenie Brtník je veľmi prozaické, pretože brte sú dutiny vo kmeňoch stromov, kde sa usadzuje hmyz, vrátane včiel, na ktoré si medvědovité šelmy robia zálusk. Brtník má teda označenie po svojej činnosti, teda ten, čo vyberá brte, miestá, kde hniezdia včely. Hoci medveď Brtník je jedným z najmenších poddruhov čeľade medveďovitých, nemožno jeho existenciu a už vôbec nie blízku prítomnosť brať na ľahkú váhu. Naopak. Medveď je šelma ako každá iná a v konkrétnych prípadoch vie túto skutočnosť dať veľmi rázne najavo...
Zdatný bežec, plavec aj šplhúň
Telesné proporcie medveďa Brtníka sú skutočne obdivuhodné, aj keď ide o jedného z najmenších zástupcov medveďovitých. Brtník sa vo voľnej prírode dožíva až tridsiatich rokov, v zajatí aj päťdesiat. Jeho bežná hmotnosť je u samíc okolo 200 kilogramov, samci majú v priemere o sto kilogramov viac. Ich výška dosahuje okolo dvoch metrov, čo z letmého pohľadu nie je až tak veľa, však v našich končinách menšia výška môže byť prednosťou, nie nedostatkom.
Aj cez svoju mohutnosť je medveď vynikajúcim bežcom. Dovedie bežať a je potrebné povedať, že celkom vytrvalo, až 45 km/h, takže uniknúť mu vo zvyčajne zložitom teréne je veľmi zložité. Tiež je vynikajúcim plavcom a znamenite dovedie šplhať po kmeňoch stromu, pretože jeho najobľúbenejším zákuskom je včelí med zo spomínaných brtí. Včelí med je vynikajúcim a rýchlo dostupným zdrojom energie, čo neradi vidia včelári, ktorým zvyčajne páchajú značné škody.
Čo medveďom chutí?
Vo voľnej prírode sa medveď pohybuje predovšetkým počas dňa, ale v posledných rokoch dochádza k čoraz väčšiemu sťahovaniu medveďov bližšie k ľudským obydliam. Nie je teda výnimkou, že si chodia v nočných hodinách pre ľahko dostupnú potravu napríklad do popolníc, kde hľadajú predovšetkým zvyšky jedál. Tento trend je v posledných rokoch na vzostupe a ide o problém u všetkých medveďovitých šeliem a je ľahostajné, v akých končinách sveta sa nachádzajú.
K tomu nadväzuje tá skutočnosť, že medvede majú okrem vytrvalosti aj vynikajúci čuch, takže potravu sú schopní vycítiť aj na veľkú vzdialenosť. V potrave si príliš nevyberajú. Sú všežravci a nepohrdnú lesnými plodmi, vrátane húb, ale v jeho jedálničku nechýbajú ryby, hmyz a vyhľadáva aj rastlinú potravu. Skladba potravy je teda závislá na konkrétnej lokalite, čo okrem iného dokazuje vrodenú inteligenciu aj značnú prispôsobivosť.
Samotári z princípu
Medvede sú povahou samotárske a v tlupách až na výnimky skutočne nežijú, ale teritórium ich pôsobnosti môže byť skutočne veľké. Podľa zámerného trasovania jeho pohybu sa môžeme domnievať, že oblasť jeho pôsobnosti sa môže počítať aj na desiatky kilometrov. Je potrebné dodať, že pohyb súvisí s možnosťami potravinového arzenálu v okolí. Ak má dostatok potravy, jeho "revír" môže byť podstatne menší. Samozrejme táto situácia platí aj naopak.
Medvede sa počas letných mesiacov snažia získať čo najväčšiu hmotnosť, aby bola rezerva pre prežitie zimného spánku. Jedinec, ktorému sa toto nepodarí, môže uhynúť. V jesenných mesiacoch si vyhľadávajú miesto, tzv. brloh. Najčastejšie sa jedná o vývraty, jaskynné previsy a podobné miestá, ktoré zaručujú prirodzenú ochranu. Ich zimný spánok je nepravý, pri ktorom môžu na krátku dobu opustiť aj miesto svojho brlohu. Dĺžka zimného spánku nie je nikdy rovnaká, avšak môžeme hovoriť o osemdesiatich až sto dvadsiatich dňoch. Je však pravdou, že v prípade veľmi miernej zimy môže byť aj o niekoľko týždňov kratšia...
Nebezpečná medvedica
Doba párenia medveďov je v našich zemepisných šírkach vyhradená na jar, teda medzi aprílom až májom. Samica môže počať raz za dva až tri roky a po oplodnení dochádza k takzvanej latentnej čiže utajenej gravidite. To je fáza, kedy sa plod nejakú dobu nevyvíja. K pozvoľnému vývoju plodu dochádza pomerne neskoro, koncom leta, a doba nosenia trvá až deväť mesiacov, pričom sa zvyčajne narodí dve až tri mláďatá.
Samica vodí mladé veľmi dlho. K plnej samostatnosti mláďat dochádza skutočne neskoro, až vo štvrtom roku ich veku. Medvedica svoje mladé skutočne pozorne stráži, a to je jedna z najčastejších príčin napadnutia človeka.
Spôsob lovu
Medvede u nás nemajú prirodzeného nepriateľa. Jediný živočích, ktorý môže medveďa výrazne ohroziť, je len človek, a to iba zámerným lovom. V minulosti boli medvede intenzívne lovení, takže v strednej Európe sa dostala táto šelma na zoznam kriticky ohrozených druhov. Aj dnes stretnutie s medveďom je skôr dielom náhody, ale túto situáciu nemožno vylúčiť ani v miestach, kde sa bežne nevyskytujú.
Vďaka nadpriemerne silným končatinám, ostrým zubom a dlhým drápom, ktoré môžu dorásť až do desaťcentimetrovej veľkosti, dokáže zabiť aj veľké zvieratá. Do jeho "záujmu" môžu ľahko spadnúť ovce, kozy, ale trúfne si aj na zvieratá s veľkosťou jeleňa, kravy alebo aj kone. Ak prenikne medzi hospodárske zvieratá, nezriedka po jeho vyčíňaní zostane spúšť v podobe mnohých usmrtených zvierat.
Ochrana pred napadnutím
- Najlepšou ochranou pred napadnutím je informovanosť. Ak sa chystáte do miest, ktoré nepoznáte, bude najlepšie, ak si vopred zistíte, či v oblasti žijú medvede. V prípade, že takúto možnosť nemáte, budete musieť o sebe dať vedieť. Okrem vynikajúceho čuchu medvede disponujú veľmi dobrých sluchom. Ak ste teda na túre v skupinke, pokojne si rozprávajte, zlomte sem tam vetvu alebo dupejte. Môžete si v pokoji hvízdať, pospevovať alebo napríklad sem tam hlasno tlesknout - to však môžete bez rizika robiť, ak ste na vychádzke osamotení. Keď bude medveď blízkosti, počuje Vás. O stretnutie s človekom nemá záujem a v pokoji sa stiahne a pravdepodobne o tom nebudete vedieť
- V žiadnom prípade nechoďte do oblastí, kde je zakázaný vstup. Zákaz vstupu nie je dielom náhody, ale možno cielenou ochranou pre turistami. Rešpektujte teda tieto príkazy. Môžu vám zachrániť aj život a súvislosť s medveďmi nemusí byť žiadna!
- Medvede veľmi milujú lesné ovocie. Nie je výnimkou, že sa s ním stretnete napríklad pri zbere čučoriedok, malín alebo aj húb. Preto robte, ako už bolo spomenuté, občasný, ale primeraný hluk!
- Už spomínaný vynikajúci čuch môže privábiť medveďa z veľkej vzdialenosti. Zrejme ho budú zaujímať potraviny, ktoré so sebou nesiete. Preto nenechávajte jedlo voľne pohodené po okolí, a ak to bude možné, jedzte len to, čo spotrebujete a nevybaľujte zo svojich batohov zbytočne veľké množstvo potravín.
- Mladé medvieďatá sú skutočne roztomilé, ale iba z bezpečnej vzdialenosti, a to ešte v zoologickej záhrade. Ak sa stretnete s mláďaťom vo voľnej prírode, bezodkladne odíďte. Medvedí matka je na svojich potomkov silne fixovaná, a teda nebude ďaleko. Väčšinou bude bližšie, než si myslíte, a nebude váhať okamžite zaútočiť.
Panika sa môže kruto vypomstiť!
- V prípade konfliktu je potreba zachovať chladnú hlavu, pretože prudké pohyby môžu medveďa vyprovokovať. Vzďaľujte sa z miesta nenápadne a pomaly. Ak stojíte tvárou v tvár, pomaly cúvajte a nesnažte sa o očný kontakt - v prírode takéto správanie môže znamenať útok, teda sa medveď bude brániť protiútokom.
- Ak nezostane nič iné a pred medveďom sa budete pokúšať utiecť, pokúste sa zhodiť niečo zo svojich zvrškov. Najlepšie bundu alebo iné časti oblečenia. Medveď si možno bude chcieť odhodené predmety detailnejšie pozrieť a možno stratí o prenasledovaní záujem. Úplne ideálny prípad je odhodený batoh s desiatou, ktorý bude pre medveďa veľmi lákavý. V každom prípade nikto nezaručí, že tento postup bude fungovať vždy.
- Pred útočiacim medveďom možno len ťažko uniknúť. Najčastejšie Vás bude chcieť trochu "prehnať" a rovnako ako útočiaca čierna zver (viď predchádzajúca kapitola o útoku diviakov) za vami pobeží pár desiatok metrov a o ďalšie prenasledovanie stratí záujem. Ak sa tak nestane, kľaknite si na zem, založte ruky ku krku, ktorý musí byť bezpodmienečne chránený! Zostaňte schúlení do klbka. Výpovede preživších sa veľmi často zhodujú. Rozzúrený medveď do nich niekoľkokrát udrel, a ak sa napadnutá osoba nehýbala, po niekoľkých okamihoch sám od seba odišiel. V tom prípade môžete hovoriť o šťastí, ak odídete s potrhaným šatstvom, prípadne niekoľkými šrámami. Zabitie jedinou ranou totiž nepredstavuje žiadny väčší problém aj u medveďa Brtníka, aj keď je oveľa menší než toľko obávaný medveď grizzly.
Možno sa aktívne brániť?
Na túto otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Aktívnu obranu rozhodne neskúšajte. Sú však prostriedky, ktoré pomôžu medveďom si rozmyslieť pokračovanie ďalšieho útoku. Jednou z najúčinnejších metód, ktoré môžu od útoku odradiť, sú veľmi účinné spreje vyrábané z výťažku kajenského korenia. Ich dosah je skutočne obdivuhodný. Odradiť útočiace zviera dokáže s okamžitou účinnosťou na vzdialenosť až 15 metrov aj za nepriaznivého vetra.
Na domácom trhu ich je niekoľko a za veľmi priaznivú cenu. Môžu poslúžiť aj k zahnaniu iných zvierat, ale rovnako dobre dokážu poslúžiť ako osobná ochrana pred nežiaducim votrelcom aj vo vašej nehnuteľnosti.
Pre úplnosť dodávam, že vysoko účinný sprej nám nebude nič platný, pokiaľ bude na dne batohu. V tom prípade ho väčšinou nestihneme ani otvoriť, nieto v batohu priamo hľadať. Najlepší spôsob, ako prekombinovať účinnú ochranu pred divou zverou, je vhodné oblečenie prispôsobené pre pohyb v prírode. Používajte bundy, blúzky alebo vesty, kde sú vrecká, najlepšie na suchý zips v oblasti pŕs alebo okolo paží. Potom okamžitému použitiu nebráni nič.
Záver
K záveru nie je potrebné príliš dodávať. Nepríjemné stretnutie s medveďom môže znamenať životné ohrozenie, ale ide skôr o vzácnosť. K vážnym zraneniam skutočne dochádza, ale z článku už vieme, ako napadnutiu predchádzať a čo robiť, keď nie je vyhnutie a dôjde k priamemu stretu. Nehľadajte vo svojej ochrane príliš veľkú vedu, pretože si môžete privodiť takzvanú medvediu službu. Veľakrát stačí používať vlastný rozum...
- Ondřej Krotil
- Bádateľ a autor knihy kriminalistickej otázniky je rodák z Podkrkonoší. Jeho najväčším koníčkom sú záhady, história, kriminalistika, ale nevyhýba sa ani iným odborom. V súčasnosti pracuje na prípadoch nevyriešených vrážd, podivných samovrážd, únosov alebo i záhadných zmiznutí. Predtým spolupracoval s televíziami TV Prima a Zoznam TV ako autor investigatívnych reportáží v reláciách Jozefa Klímu. Svoje znalosti sa snaží zúročiť predovšetkým na literárnom poli.
Prejsť do magazínu