Giorgio Perlasca bol taliansky obchodník, ale tiež do istej miery vyznávač fašizmu. Bol to chlapík s dobrodružnou povahou, čo napokon nakoniec dokazovali jeho činy samotné. Karta sa však počas druhej svetovej vojny obrátila a Giorgio Perlasca, kedysi zarytý fašista, prešiel na druhý breh, aby mohol pomáhať Židom, ktorí boli odkázaní na smrť v koncentračných táboroch.
Giorgiovo mladosť
Giorgio Perlasca sa narodil v právnickej rodine v roku 1910 a jeho rodiskom bolo severotalianske mestečko Como. Kvôli jeho výbušnej a nesústredenej povahe však neústupčivým školákom nikdy nebol a strednú školu nikdy nedokončil. Jeho rodičia si pravdepodobne priali, aby tiež vyštudoval právo, ale Giorgio bol v tomto smere tvrdohlavý. Už od jeho mladosti sa zaujímal o fašizmus a celkom dosť sa v ňom vzhliadal. Ostatne Mussolinuho motto, ktoré znelo: "Radšej prežiť deň ako lev, ako sto rokov ako ovca!" To padlo na Perlasca ako uliate.
Perlasca vyhľadával a túžil po dobrodružstve, a tak sa vydal bojovať ako dobrovoľník do východnej Afriky, v ktorej prebiehala taliansko-abesínska vojna. Potom bojoval v španielskej občianskej vojne za nacionalistické Corpo Truppa Volontariat. Po tejto vojne dostal Perlasca od najvyššieho predstaviteľa Španielska Francisca Franca listiny, ktoré mu zaručovali pomoc na akejkoľvek španielskej ambasáde. Tieto výhody získal Perlasca ako poďakovanie za jeho službu v Španielskej občianskej vojne.
Giorgio Perlasca však začal byť znechutený zo spojenectva medzi Mussolinim a nacistami. Hoci sám bol vyznávačom fašizmu, tak rasové zákony a nová politika, ktorú Taliansko prijalo v roku 1938, sa Perlascovi nepáčili. Nechuť v ňom rástla čoraz viac, keď zistil, že sa nikto nepostaví proti nemeckému diktátu, ktorý v Taliansku začal panovať.
Z fašisty ich odporcom
Keď začala druhá svetová vojna, Perlasca sa už do bojov nehnal a svoju uniformu zavesil na klinec. Oženil sa a stal sa zamestnancom a nákupcom firmy, ktorá zabezpečovala hovädzí dobytok. Perlasca zriaďoval transport dobytka zo zahraničia pre talianskych vojakov. Najskôr na Balkáne a v roku 1942 obchodoval priamo v Maďarskej Budapešti. Perlasca bol nadšený z tunajšieho diania, pretože keď prišiel do Maďarska, zdal sa tunajší svet byť ešte v poriadku a vojna tam ešte nebola toľko poznať. To sa ale veľmi rýchlo zmenilo, keď v roku 1944 začali nacisti okupovať Maďarsko. Perlasca mal možnosť utiecť s ďalšími diplomatmi späť do Talianska, avšak jeho dobrodružná povaha sa opäť prebúdzala a utiekol na španielsku ambasádu v Budapešti, kde si vďaka svojej veteránskej zásluhe zo španielskej vojny získal novú identitu a stal sa španielskym občanom s novým menom Jorge Pelasca. Španielsky ambasádor Ángel Sanz Briz, ktorý mu na španielskej ambasáde pomáhal, dal Perlascovi ponuku, či by nechcel pomáhať spoločne s ním a ďalšími diplomatmi z ostatných štátov s humanitárnym programom na záchranu Židov. Perlasca túto ponuku prijal.
Perlasca teda začal spolupracovať s Ángelom S. Brizom a začali pašovať Židov z nebezpečného Maďarska do bezpečia. Vymysleli aj systém akýchsi ochranných dokladov pre Židov, ktoré im dokázali zaistiť opatrovníctvo aj od ostatných neutrálnych štátov. Pomáhali tiež Židom nájsť útočisko v domoch, ktoré boli pod ochranou priateľských ambasád. V novembri roku 1944 sa Ángel S. Briz rozhodol odísť do bezpečia vo Švajčiarsku a útočisko ponúkol tiež Perlascovi. Ten však túto ponuku odmietol a rozhodol sa zostať v Maďarsku a ďalej pomáhať ľuďom. Krátko na to vydala maďarská vláda nariadenie, aby bola vyprataná budova španielskeho veľvyslanectva a tiež všetky domy, ktoré poskytovali Židom útočisko. Na úkor toho vydal Perlasca falošné oznámenie, že sa S. Briz vrací z krátkej dovolenky a že bol vymenovaný Brizovho zástupcom. Giorgio sa rozhodol zostať v tom najťažšom období a skrýval, živil a chránil niekoľko tisíc Židov. Ďalej sa tiež staral o vydávaní ochranných preukazov ľuďom.
V decembri 1944 sa mu podarilo zachrániť dvoch malých chlapcov z vlakovej stanice, odkiaľ mali byť deportovaní. Vtedy sa tam strhla dokonca slovná potýčka s nemeckými dôstojníkmi a jedným z nich bol dokonca Adolf Eichmann. Perlascovi, ktorý chlapca ukryl do svojho auta, sa ich podarilo ubrániť ako chránencov a zachránil ich teda pravdepodobne pred smrťou v koncentračnom tábore. V období od 1. decembra 1944 do 16. januára 1945 sa podarilo Perlascovi zachrániť viac ako 5000 Židov pred deportáciou a smrťou v koncentračných táboroch. Dokonca sa mal podieľať na záchrane budapeštianskeho židovského geta, ktoré obývalo na 60 000 Židov. Keď sa dozvedel o pláne zničenia geta, vystupoval pod záštitou španielskeho konzula v rokovaní s vtedajším maďarským ministrom vnútra Gáborom Vajnom. Tomu pohrozil, že ak nezruší plán zničiť geto, bude nútený konať proti maďarským občanom, ktoré už predtým Perlasca vyhlásil za obyvateľov Španielska. Plán bol nakoniec stiahnutý a geto nebolo zlikvidované.
Slávny Perlasca? Omyl!
Po vojne sa Giorgio Perlasca vrátil do Talianska, kde sa odobral do ústrania. O svojich činoch počas druhej svetovej vojny s nikým príliš nehovoril, a tak sa žiadna sláva za záchranu toľkých ľudských životov nekonala. Ale na úkor toho si žil Perlasca celkom pokojný život so svojou rodinou. Zmena nastala v roku 1987, keď ho konečne našla skupina maďarských Židov, ktoré počas druhej svetovej vojny zachránil. Hľadali ho dlhých 42 rokov, mylne však vďaka jeho falošnej identite v Španielsku. Keď ho konečne našli, začala sa jeho sláva šíriť svetom, a dokonca ešte toho istého roku získal vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi priamo od Izraela. A v Budapešti bol postavený pomník na jeho česť a pamiatku.
Giorgio Perlasca zomrel na srdcový infarkt v roku 1992. Ešte pred smrťou vyslovil želanie, že chce, aby na jeho náhrobku stál hebrejský nápis: Spravodlivý medzi národmi. Celý Perlascov neuveriteľný príbeh o odvahe a záchrane niekoľkých tisícov ľudí pred škármi nemeckých nacistov, ktorí sa ich snažili dohnať k smrti, sa môžete dočítať v úspešnej knihe Banalita dobra.
Odvaha a suverenita, tá rozhodne Giorgiovi Perlascovi nechýbala. Talian, ktorý sa najprv vzhliadal vo fašizmu, ale nakoniec zachránil veľa ľudských životov, ktoré boli odkázané na smrť. To všetko proti pravidlám nacistických nemeckých fašistov. Tomuto mužovi nemožno nakoniec nič vytknúť, ba naopak. Jeho príbeh je skutočne neuveriteľný a málokto si asi dnes vie skutočne predstaviť, čo sa v tej dobe naozaj odohrávalo!
- Barbora Štěpánková
- Bára miluje cestovanie a kempovanie. Cestuje starým obytným veteránom, a ak má voliť medzi kempom a prírodou, divočina je pre ňu jasnou voľbou. Vo svojom voľne sa tiež venuje rybárčenie a turistike.
Prejsť do magazínu