Keď sa niekoho spýtate, kedy bola ukončená 2. sv. vojna, pravdepodobne spomenie 8. (prípadne 9.) máj 1945, aj keď tento konflikt v skutočnosti skončil až 2. septembra. Podobné zmätenie nastáva aj pri 1. sv. vojne, pri ktorej si taktiež môžeme pripomínať hneď dve dáta. U nás sme skôr zvyknutí označovať za koniec konfliktu 3. marec, lenže úplný koniec nastal až 11. novembra 1918.
Dňa 3. marca 1918 bol uzavretý mier v Breste Litovskom, čím boli ukončené boje na východnom fronte. Úplný koniec veľkej vojny pre nás nastal 4. novembra, kedy Rakúsko-Uhorsko uzavrelo separátny mier.
Vojakov padnutých v 1. aj 2. svetovej vojne si v ČR pripomíname pomníkmi, ktoré sa nachádzajú v prakticky každej obci. Ako napríklad tento v Slavkove pri Brne. (Foto autor)
Lenže všade na Západe sa ako deň ukončenia 1. sv. vojny alebo Deň vojnových veteránov vždy označoval 11. november. Tento dátum ste možno vypočuli aj v hodinách dejepisu, zas tak sa tam nezdôrazňovalo. Pôvod má v slávnom stretnutí krajín Dohody s Nemeckom vo vlakovom vagóne pri meste Compiègne v severnom Francúzsku, kde boli podpisom zmluvy o prímerí ukončené boje na západnom fronte a tým aj 1. sv. vojna celkovo. Zmluvu vtedy podpísali za krajiny Dohody maršal Ferdinand Foch a za Nemecko Matthias Erzberger.
V Českej republike sa totiž sviatok Dňa veteránov pripomína až od roku 2004. Pritom oslavy ukončenia 1. svetovej vojny na Západe sa datujú už do roku 1919, teda rok po skončení konfliktu. Deň vojnových veteránov sa označuje aj ako Deň pamiatky, Deň prímeria alebo Deň veteránov.
Detail pomníka padlým vojakom v Júli pri Litovle. Inocenc Čamek, ktorý sa nevrátil z východného frontu, kde bol (citácia najstaršieho žijúceho člena rodiny) „ubodaný boľševikom“, bol vzdialeným príbuzným autora. (Foto autor)
Pripomienky Dňa veteránov v anglosaských krajinách
Už v roku 1919 bol 11. november oficiálne vyhlásený ako Deň prímeria americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom. O sedem rokov neskôr, roku 1926, bol Deň prímeria oficiálne vyhlásený za federálny štátny sviatok. Na Deň veteránov bol 11. november premenovaný roku 1954, po návrate amerických vojakov z Kórejskej vojny. Odvtedy je tu tento dátum chápaný ako sviatok všetkých vojnových veteránov bez ohľadu na konflikt, v ktorom bojovali.
V krajinách Commonwealthu vrátane Spojeného kráľovstva sa deň ukončenia 1. sv. vojny oslavujú ako Remembrance Day, teda deň spomienok, hoci už pravdepodobne nežije nikto, kto by 1. sv. vojnu pamätal. Oslavy sa konajú vždy v nedeľu najbližšiu dátumu 11. novembra, ktorá je samozrejme pohyblivá a pre ktorú sa vžilo označenie Remembrance Sunday (Nedeľa spomienok).
Pripomienky Dňa veteránov inde vo svete
Zásadnú úlohu zohráva Deň vojnových veteránov vo frankofónnych krajinách, konkrétne vo Francúzsku a v Belgicku. V oboch krajinách je 11. november štátnym sviatkom už od roku 1922. V Paríži aj v Bruseli sa politici na Deň veteránov schádzajú predovšetkým pri symbolickom Hrobe Neznámeho vojaka. Ten v oboch prípadoch symbolizuje všetkých vojakov, ktorí padli v boji za vlasť.
Za zmienku ale stojí, že sa Deň vojnových veteránov pomerne výrazne oslavuje v Poľsku. A to štátnym Sviatkom nezávislosti (Narodowe Święto Niepodległości), ktorý bol zavedený roku 1937, pretože 11. november pre Poliakov neznamenal len ukončenie jedného z najväčších konfliktov v dejinách, ale aj obnovenie poľského štátu. Stalo sa tak po 123 rokoch, po ktorých bolo Poľsko rozdelené medzi okolité veľmoci.
Poľsko si Deň vojnových veteránov pripomína v súvislosti s obnovením samostatného poľského štátu ako Sviatok nezávislosti už od roku 1937
Symbol Dňa veteránov
Symbolom Dňa vojnových veteránov je prakticky už od jeho počiatkov kvet vlčieho maku. Pôvod tohto symbolu je možné vypozorovať až ku kanadskému chirurgovi Johnovi McCraeovi a jeho básni Na flanderských poliach. McCrae bojoval na západnom fronte a báseň napísal potom, čo po bitke pri Ypres pochoval svojho spolubojovníka a kamaráta.
Major John McCrae z 1. brigády kanadského poľného delostrelectva v oblasti zvanej Flámsko (odtiaľ názov básne) sa zúčastnil Druhej bitky pri Ypres, kde za pouhých 48 hodín zomrelo viac ako 6 tisíc Kanaďanov. Delostrelecká paľba zabila aj jeho kamaráta, poručíka Alexisa Helmera, ktorý bol rovnako ako mnoho ďalších vojakov pochovaný v improvizovanom hrobe… na flanderských poliach.
Symbolom Dňa vojnových veteránov sa prakticky hneď po ukončení 1. svetovej vojny stal kvet vlčieho maku.
McCrae si všimol, že na mnohých hroboch, ktoré boli v poliach roztrúsené, začali pučať vlčie maky. A preto napísal vyššie spomínanú báseň, ktorá bola prvýkrát publikovaná v časopise Punch dňa 8. decembra 1915. Zaujímavé je, že McCrae pôvodne nemal v úmysle báseň publikovať, a dokonca papierik, na ktorý ju napísal, zahodil. Všimol si to však istý okoloidúci dôstojník, ktorý papierik zdvihol a poslal ho do Anglicka. Samotný McCrae padol ešte pred koncom vojny a tradície nosenia vlčích makov na klope sa tak nedožil.
Vlčí mak ako symbol padlých vojakov 1. svetovej vojny z básne prevzala americká profesorka Moina Michaelová. A neskôr sa vlčí mak stal aj symbolom zbierky na pomoc vojnovým veteránom. Stalo sa tak roku 2021 na popud poľného maršala sira Douglasa Haiga, ktorý vo vojne slúžil ako veliteľ britských expedičných síl a neskôr bol menovaný predsedom Nadácie veteránov.
Napríklad v Belgicku má Deň veteránov ešte ďalšie symboly. Tým najdôležitejším je chryzantéma, kvetina, ktorú tam pokladali na hroby vojakom už v roku 1919. Približne od 30. do 50. rokov sa na padlých vojakov spomínalo aj sedmokráskou, ktorá bola súčasne symbolom mieru, predávaným na charitatívnych akciách.
Oslavy v ČR
Deň vojnových veteránov bol v slovenskom kontexte donedávna takmer neznámy pojem. Jediný dátum, ktorý si väčšina z nás z roku 1918 pamätá, bol 28. október ako deň vzniku samostatnej Československej republiky. Ako už bolo naznačené vyššie, keby ste vykonali prieskum na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva SR a spýtali sa ich, kedy vlastne skončila 1. sv. vojna, väčšina z nich si spomenie maximálne na rok.
V roku 2003 navrhla vláda Vladimíra Špidlu, aby bol do novely zákona o štátnych sviatkoch doplnený 11. november ako významný deň. Ten je podľa znenia zákona venovaný „veteránom všetkých vojnových konfliktov“, a ďalej sú spomenuté aj Československé légie, ktoré napomohli víťazstvu demokracie vo svete, ktorého je tento deň pripomienkou.
Verme, že sa situácia do budúcnosti zlepší a Deň vojnových veteránov si v našich podmienkach získa úctu, akú si zaslúži. Ostatne vojaci v 1. sv. vojne aj ďalších konfliktoch bojovali aj za nás. Je potrebné si to pripomínať,aby sa podobné konflikty už nikdy nemuseli opakovať.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu