Pred koncom 2. svetovej vojny spojenci rozbombardovali Drážďany. Išlo iba o surový útok na civilistov a utečencov pred frontom v túžbe po odplate alebo hlavnú úlohu hrala likvidácia tovární na vojenskú techniku, prerušenie infraštruktúry a vyvolanie chaosu za účelom priblíženia konca druhej svetovej vojny?
Spojenci zvrhli na Drážďany 3 900 ton výbušných a zápalných bômb.
Všestravujúca ohnivá búrka
V dôsledku intenzívneho bombardovania vznikla ohnivá búrka. Masívne požiare odčerpávajúce kyslík z ovzdušia vytvárali ohnivý víchor o sile orkánu. Teplota dosahovala 1 500 °C a dym z ohňa stúpal až 7 kilometrov vysoko. Všade sa roztekal asfalt a z krytov požiar odsal všetok kyslík.
Bombardovanie zničilo 6,5 kilometrov štvorcových centra mesta a premenilo ho na trosky. Drážďany horeli tri dni a tri noci. Počet obetí sa odhaduje na 19 až 25 000.
Medzi obeťami neboli iba Drážďania, ale aj utečenci pred frontom, ktorí sa v Drážďanoch ukryli pred postupujúcou Červenou armádou. K vyšším stratám na životoch zrejme prispel aj plán bombardovania, kedy boli v druhej vlne zabíjaní ľudia, ktorí sa snažili uhasiť požiare po prvej vlne.
Spojenci Drážďany premenili na popol a prach.
Plán narušenia presunu nemeckých jednotiek
Na konci roku 1944 nemecká armáda ustupovala, ale stále ešte nebola porazená. Odhadovalo sa, že ak by sa Sovietom podarilo obsadiť východné pozície, mohlo by k zrúteniu nemeckej armády dôjsť v polovici apríla. Ak by Sovieti Sliezsko obsadiť nedokázali, vojna by podľa prognóz trvala minimálne až do novembra.
4. februára počas jaltskej konferencie sovietsky generál Alexej Antonov predniesol plán na prerušenie presunu nemeckých jednotiek. Súčasne s postupom sovietskych vojsk mali byť bombardované dopravné križovatky, továrne na výrobu vojenskej techniky a ropné rafinérie. Účelom bolo vyvolanie zmätku a narušenie zásobovania vojenských jednotiek zo západu na východ, kam nemci presúvali desiatky svojich divízií.
Prečo práve Drážďany?
Drážďany boli jedným z najdôležitejších priemyselných centier Tretej ríše a v roku 1944 tiež najdôležitejším výrobcom zbraní. Bolo tu 127 tovární a dielní, ktoré zásobovali nemeckú armádu vojenskou technikou. Nachádzali sa tu továrne na výrobu leteckých komponentov, protilietadlová a delostrelecká továreň, výrobňa jedovatých plynov, muničné sklady, stanové tábory a kasárne.
Významné boli aj severojužné a východozápadné dopravné tepny. Z tohto dôvodu predstavovali Drážďany kľúčový cieľ.
Americký plukovník Harold E. Cook, ktorý bol v Drážďanoch väznený, neskôr vypovedal, že Drážďany boli ozbrojeným táborom s tisíckami nemeckých jednotiek, tankov, delostrelectva a s míľami nákladných áut plných zásob, ktoré boli určené na podporu nemeckých jednotiek na východnom fronte. Navyše vojenský význam mali aj drážďanské dopravné tepny.
Obrana mesta
Okolo Drážďan bola pôvodne rozmiestnená protiletecká obrana. Nebola však príliš využívaná a jej batérie boli teda postupne presunuté na východný front, kde posilnili protileteckú obranu a používali sa proti tankom. Drážďany teda počas bombardovania mali slabšiu obranu. Navyše väčšina stíhačiek Luftwaffe zostávala na zemi, pretože bola veľká núdza o benzín.
Kobercové bombardovanie v 4 vlnách
Útok na Drážďany začal v noci z 13. na 14. februára, kedy na mesto zhodilo bomby 765 štvormotorových Lancasterov a Halifaxov britského Command RAF.
- V prvej vlne bombardovania pred polnocou z 13. na 14. februára zasiahlo 240 britských Lancasterov (najväčších bombardérov tej doby) pumami stred mesta.
- Po polnoci v druhej vlne bombardovalo 525 britských lietadiel hlavné zhromaždisko ľudí, ktorí prežili prvú vlnu.
- 14. februára za ochrany 316 stíhacích lietadiel P-51 Mustang bolo z britskej leteckej základne vyslaných 461 štvormotorových bombardovacích strojov B-17 Flying Fortress, aby zaútočili na nádražie, priľahlé železničné zoradiská a na niekoľko tovární mimo centra mesta.
- Štvrtá vlna nastala 15. februára, opäť okolo poludnia. Táto posledná vlna bola v porovnaní s predchádzajúcimi, najmenej ničivá.
Ťažký americký bombardér Boeing B-17F Flying Fortress ´124485 - DF-A´ ´Memphis Belle.
Zablúdená letka bombardovala Prahu
14. februára americká 8. letecká armáda USAAF vyslala z britskej základne štyri zväzy 1 377 bombardovacích a 962 stíhacích lietadiel. 84 strojov B-17 smerovalo k železničnému a cestnému mostu vo Weseli, 375 lietadiel B-24 smerovalo k zriaďovacej stanici v Magdeburgu, ďalšie lietadlá 457 B-17 mierili k Saskej Kamenici a najsilnejšie zoskupenie k Drážďanom – 4 ochrany 316 stíhacích lietadiel.
Bombardéry zo základne štartovali vo formáciách. Jednou z týchto základní bolo letisko Nuthampstead. Vzlietlo z nej 38 z 62 bombardérov 398. a 91. bombardovacieho zväzu, ktoré kvôli navigačnému omylu 15. februára vysypali bomby namiesto Drážďan na Prahu. Niektorí navigátori amerických bombardérov do vysielačiek hlásili, že sa nachádzajú nad cieľovým mestom pre zhod pum. Navigátori, ktorí chybu spoznali, však museli svoju letku nasledovať.
Popoludní tak behom niekoľkých minút bolo na Prahu od juhozápadu zvrhnutých 152 ton bômb. Bombardovanie zasiahlo Radlice, Vyšehrad, Zlíchov, Nové Mesto, Nusle, Vinohrady, Vršovice a Pankrác. V dôsledku tohto spojeneckého náletu bolo zabitých 701 ľudí a 1 184 ich bolo zranených. Išlo o druhý z troch amerických náletov na Prahu, ktorý bol čo do počtu obetí najtragickejší.
V ten deň bomby spojencov dopadli ešte na niekoľko ďalších českých miest. Zväz, ktorý mieril na Drážďany, bombardoval okrem Prahy ešte Záluží pri Moste, Duchcov a Plzeň. Zväz lietadiel vyslaný na Saskú Kamenicu (Chemnitz) bombardoval Cheb, Tachov a Karlove Vary.
Vojnový zločin, alebo strategický útok?
Historici a odborná verejnosť sa v pohľade na túto udalosť delia na dva tábory. Jeden tábor zastáva názor, že bombardovanie Drážďan bolo vojnovým a svojim spôsobom zbytočným zločinom, pretože koniec druhej svetovej vojny sa blížil. Druhý tábor je presvedčený, že išlo o logický a strategický krok k zničeniu tovární na výrobu vojenskej techniky, prerušeniu zásobovania východného frontu zo západu a urýchleniu konca druhej svetovej vojny.
- Jana Černá
- Medzi jej najväčšie záujmy patrí cestovanie, voda, les, kempovanie, metalové festivaly, história a rekonštrukcia bitiek. A samozrejme aj písanie pre on-line magazíny a časopisy, ktorému sa venuje od roku 2010.
Prejsť do magazínu