Možno ešte zima nepovedala posledné slovo, možno sa vám nasledujúce tipy budú hodiť budúcu sezónu. Každopádne, ak je teplota pod nulou, vytvára sa na vode a vlhkých povrchoch ľad. A ten skrátka niekedy musíme prejsť. Ako chodiť po ľade tak, aby to bolo čo najbezpečnejšie? Ako poznám, že sa dá po ľade chodiť? A čo robiť, keď ľad začne praskať?
V našich podmienkach sa chodením po ľade rozumie chodenie po zamrznutých vodných plochách. Dá sa však definovať aj ako chodenie po zmrznutých plochách pôdy alebo snehu – skrátka po ľadovej kruste, ktorá pokrýva zem a na rozdiel od vodných plôch nie je rovná. Kvôli tomu ani netreba chodiť do hôr. Stačí sa pokojne v meste prebudiť do mrazivého rána, keď večer predtým pršalo.
Len v Spojených štátoch sú v súvislosti s pádom na snehu alebo ľade hlásené desiatky tisíc zranení ročne. Ako teda chodiť po ľade tak, aby ste sa potenciálnym nepríjemným problémom s úrazmi vyhli? Čítajte ďalej.
Zvoľte správny štýl chôdze
Vyšli ste pred dom a zistili, že je vonku ľadové kráľovstvo? Potom zvoľte správny štýl chôdze, ktorým minimalizujete riziko následkov, či už len dočasných alebo trvalých. Samozrejme je jednoduchšie chodiť po čo najrovnejšej ploche, pretože už samotná chôdza po ľade je svojho druhu artistickým výkonom.
Celkovo sa dá povedať, že pri chôdzi na ľade je vhodné sa nechať inšpirovať vo zvieracej ríši. Máme na mysli konkrétne tučniakov, ktorí volia úplne dokonalý štýl. Ten síce vyzerá na prvý pohľad trochu smiešne, ale svoj účel plní.
- Po ľade choďte tak, aby bolo vaše telo po celý čas čo možno najviac kolmo k zemi. Nepredkláňajte sa a už vôbec sa nezakláňajte.
- Mierne pokrčte kolená a robte len malé kroky. Myslené také, kedy jednu nohu vždy umiestnite dopredu tak, aby bola pätou zrovnaná s tou druhou. Svoje ťažisko by ste mali neustále zachovávať nad nohou, ktorú máte práve vpredu.
- Mierne rozpažte, ale nie tak, aby vaše ruky boli kolmo k trupu, ale aby v ramenách zvierali uhol približne do 45 stupňov. Tým si zaistíte lepšiu úroveň rovnováhy.
- Pri chôdzi majte mierne pokrčené kolená a nohu, na ktorej práve stojíte, majte vždy položenú na zemi plnou plochou chodidla. Tj. nechoďte po špičkách ani po pätách.
- Vyhnite sa príliš dlhým krokom a nechoďte rýchlo. Áno, budete pomalší ako obvykle, ale rýchlou chôdzou v tomto prípade nič nedoženiete. Skôr si uškodíte.
- Rozhodne nemajte pri chôdzi ruky vo vreckách.
Majte vhodné vybavenie
Ak môžete na chodníkoch, na cestách či len tak v prírode očakávať zľadovatený povrch, poriadne sa naň vybavte. Základom je samozrejme vhodne zvolená obuv. Obujte si trekové topánky s trakčnou podrážkou a hlbokým vzorom, ktorá nebude kĺzať.
Zásadným prvkom odevu je tiež poriadne tučná zimná bunda. Čo na prvý pohľad možno nebude dávať zmysel, ale skúste si spadnúť v tenkej vetrovke a potom to zarovnajte s pádom do mäkkého. No a nakoniec ešte musíme spomenúť rukavice. Vďaka nim si pri prípadnom páde neodriete ruky, a navyše, pokiaľ majú tieto rukavice ešte navyše plastický vzor, môžete ich použiť na zmiernenie kĺzania, keď už sa ocitnete na všetkých štyroch.
Nielen do hôr sa potom hodia turistické palice. Ak nemáte práve nejaké po ruke – napríklad preto, že vás ľad prekvapil až cestou – skúste niekde nájsť pohodenú vetvu vhodnej dĺžky. Je lepšie, keď sa pri chôdzi na ľade budete o niečo opierať.
No a nakoniec turisti, ktorí v zime smerujú do hôr a zľadovatený povrch tak môžu očakávať, sa môžu preventívne vybaviť mačkami, teda akýmsi rámom s hrotmi, ktorý sa zospodu pripevňuje na obuv.
Vyhýbajte sa nebezpečným zónam
Naším ďalším tipom týkajúcim sa chôdze po zľadovatenej ploche je vyhýbať sa potenciálne nebezpečným zónam. Ak napríklad idete z kopca, nechoďte tou najpriamejšou cestou, ale prudší terén radšej obíďte. Inak by ste sa ľahko mohli ocitnúť na „šmykľavke“, čo by rozhodne nebolo príjemné.
Pri čiastočne zľadovatenom teréne môže ďalšie nebezpečenstvo tkvieť v tom, že sa prestanete sústrediť na číhajúce nebezpečenstvo. Pár desiatok metrov bezpečného terénu vás jednoducho uspáva. Preto dávajte pozor neustále. A to aj na tzv. čierny ľad, ktorý je tvorený len malou vrstvičkou na povrchu pôdy, ale o to je nebezpečnejší.
Preto sa pri možnosti výskytu čierneho ľadu vyhýbajte napríklad parkoviskám, kde môže taký ľad skryto „číhať“ a prekvapiť vás nepripravených. Rovnako tak môže byť problematický rozpúšťajúci sa ľad, ktorý ale môže byť stále klzký, aj keď tak možno nepôsobí.
Chôdza po vode
Poslednou témou, pri ktorej sa zastavíme, je chôdza po vode. Prirodzene máme na mysli vodnú plochu, na ktorej povrchu sa nachádza vrstva ľadu. Táto vrstva by mala byť dostatočne hrubá na to, aby vás uniesla.
Ľad nikdy nebude úplne 100% bezpečný, zvlášť na vodných plochách v prírode nie. Pokiaľ máte pochybnosti, na ľad nevstupujte. Najmä vtedy, ak mrzne príliš krátko alebo naopak prichádza obleva. V oboch prípadoch sa riaďte nielen predpoveďou počasia, ale aj reálnou teplotou a prírodnými podmienkami.
Môžete skúsiť hrúbku ľadu dopredu zmerať alebo odhadnúť. Vhodným nástrojom (stačí aj kus palice) do neho vytvorte dieru – také „sondy“ urobte pokojne aj na niekoľkých miestach. Ak už pri hĺbení diery ľad začína praskať a praskliny sa neustále šíria na jednu alebo viac strán, radšej na ľadovú plochu nevstupujte.
Ak sa chystáte prechádzať väčšiu vodnú plochu, dajte o sebe dopredu vedieť niekomu známemu a radšej sa na cestu nevydávajte sami. Do nepremokavej batožiny si zbaľte náhradné suché oblečenie. Rozhodne neuškodí ani záchranná vesta.
Po celú cestu ľad pozorne sledujte. Kontrolujte hlavne výskyt prasklín alebo miest, kde sa ľad roztopil a znovu zamrzol. Prípadne aj miest, kde viditeľne vidíte prúdiť vodu. Ľad môže mať aj rôzne farby, rozhodne nevstupujte na ten, ktorý má svetlo sivú až tmavo čiernu farbu. A to aj keď je teplota vzduchu pod nulou.
Biely až transparentný ľad je nasýtený vodou a je spravidla plný vzduchových vreciek. Ani na taký ľad nevstupujte, je totiž pórovitý a kvôli týmto vreckám príliš slabý. Ďalším typom ľadu je „kašovitý“ ľad, ktorý je nebezpečný už na pohľad. Vyskytuje sa väčšinou na jar.
Jediným (stále len relatívne) bezpečným typom ľadu na prírodných vodných plochách, na ktorý sa môžete odvážiť vstúpiť, je ľad modrej až čírej farby. Stále ale sondujte jeho hrúbku. Tú by ste mali vždy odhadnúť minimálne na 10 centimetrov.
- Pavel Kreuziger
- Pavel sa k nášmu tímu dostal vďaka dlhoročnému písaniu o čomkoľvek. Témy ako outdoor a survival ho ale baví viac ako doterajšie zameranie. Prírodu miluje už od detských táborov, od ktorých plynulo prešiel k puťákom a trampským výstupom. Po rokoch následného sedenia pri počítači usúdil, že v teple kancelárie sa z neho chlap nestane, a začal sa vracať ku koreňom. A tiež má rád psy.
Prejsť do magazínu