Maskovacích vzorov sa k dnešnému dňu používa po celom svete nespočetné množstvo. Každá armáda má ten svoj vzor a každý z nich sa používa do iných prírodných podmienok, vďaka svojim rôznym farebným kombináciám vhodným do odlišných terénov. My teraz zabrúsime ľahko do histórie AČR, ešte lepšie vtedajšej Československej ľudovej armády (ČSLA), a pozrieme sa na vtedy hojne využívaný maskovací vzor 60, tiež známy pod názvom "ihličky".
Ak ste sa zúčastnili povinného vojenského výcviku, možno si tento maskovací vzor, ktorého potlač pripomína práve ono ihličie, budete ešte pamätať. Ak nie, potom ste ho celkom iste mohli uvidieť na televíznych obrazovkách v starých slovenských filmoch s vojenskou tematikou. Možno ste sa s uniformou tiež stretli u niekoho v dielni, kto ju dnes používa namiesto klasických montérok.
Vzhľad maskovacieho vzoru 60 - ihličky
Od dnešných klasických maskovacích vzorov so svojim vzhľadom ihličky značne líšia a ani trochu sa klasickým maskovacím vzorom nepodobajú. Možno preto sú tak dobre zapamätateľné. Základom odevov s maskovacím vzorom 60 je sivozelená tkanina, na ktorú sú natlačené tmavo hnedé až čierne čiarky, ktoré pripomínajú práve ono ihličie. Tento vzor vychádzal zo starých nemeckých uniforiem z druhej svetovej vojny, ktoré boli tiež ľudovo nazývané ako "dážď".
História maskovania ihličky
S týmto maskovaním sa samozrejme nesie tiež nejaká história, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Predchodcom vzoru 60 "ihličky" bol maskovací vzor, vtedy označovaný tiež ako vz. 60, ale s iným názvom "mlok". Tento vzor bol úplne odlišný od vzoru ihličiek a jeho farebné prevedenie bolo o poznanie pestrejšie. Aj cez ich na prvý pohľad úplne rozdielny vzhľad dochádzalo k ich zámene a často sa stávalo, že vzor ihličky bol ľuďmi zamieňaný so vzorom mlok. Za zmienku stojí fakt, že maskovací vzor 60 - ihličky, nevyužívalo na svojich uniformách iba vojsko Československej ľudovej armády, ale aj vojaci ďalších krajín, ktoré sa podpísali pod Varšavskú zmluvu. Tento vojenský pakt mal za cieľ spriateliť európske krajiny takzvaného východného bloku a vytvoriť vzájomnú spoluprácu medzi týmito niektorými európskymi krajinami. Okrem iného súčasťou tejto zmluvy bolo tiež určenie jednotnej vojenskej uniformy s rovnakým vzorom všetkým krajinám, ktoré boli súčasťou Varšavského paktu. Vďaka tomuto paktu sa teda muselo upustiť od vzoru mlok, ktorý ČSLA na svojich uniformách do tej doby používala a bol teda nahradený novým vzorom, a to vz. 60 - ihličkami. Uniforma s podobou ihličia teda uzrela svetlo sveta niekedy v 60. rokoch a samotný vzor ihličia sa dokázal v armáde udržať až do 90. rokov, presnejšie do roku 1993.
Kameň úrazu
Mnohí sú presvedčení o tom, že zjednotenie uniforiem všetkých vojsk, ktoré boli súčasťou Varšavskej zmluvy, bol jeden veľký prešľap vedľa. A to z jedného prostého dôvodu, vojská rôznych krajín boli od seba jednoducho nerozoznateľné, čo bol naozaj problém. Ďalším dôvodom k zmene vzoru 60 - ihličiek, bol ten, že jeho maskovacia funkcia nebola až tak kvalitná. Možno sa hodil do tunajších lesov a tráv, ale to bolo asi tak všetko. Údajne sa aj po istej dobe výroby tohto vzoru vytratili podkladové maskovacie škvrny a zostala iba zelená uniforma s hnedými ihličkami. Tým pádom svoju efektivitu stratilo toto maskovanie úplne. Svoju obľúbenosť si teda vzor ihličky moc nezískal, ale aj napriek tomu sa dokázal udržať dlhých 30 rokov, než bol nahradený novým vzorom, vynalezeným priamo v Českej republike.
Náhradný vzor z českej dielne
Keď šiel vzor ihličky do úpadku, snažili sa v našich českých dielňach o kvalitnú náhradu, ktorá uspokojí našich vojakov a hlavne bude skvele plniť svoju maskovaciu funkciu. Nestalo sa tak však na prvýkrát a po vzore 60 nasledoval vzor 85, ktorý bol zavedený roku 1985. Jednalo sa iba o jednofarebné khaki uniformy, pretože vtedy bolo rozhodnuté staviť na jednotnú farbu, ktorá má dobrú vlastnosť splynúť s okolitou krajinou. Inšpirácia na jednofarebné uniformy prišla pravdepodobne od sovietskych vojsk, ktoré tiež stavili na jednu farbu. Lenže opäť to nebolo to pravé orechové, a tak sa v našej armáde pokračovalo ďalej v tvorbe nového českého maskovacieho vzoru.
Po vzore 85 prišla ďalšia skúška, ktorá svoju maskovaciu funkciu plnila už oveľa lepšie, než tomu bolo u predošlých maskovacích vzorov, ale aj napriek tomu stále tento vzor neplnil požiadavky, ktoré naša armáda na jeho vzhľad kládla. Jednalo sa o vzor 92, ktorý nakoniec nebol v slovenskej armáde zavedený, a to predovšetkým kvôli vtedajšiemu rozpadu Československa. Svoje využitie si ale tento vzor predsa len našiel, a to u ozbrojených síl Slovenska. Preto bol vzor 92 tiež ľudovo nazývaný ako "slovače".
Vzor 95
No a konečne sa dostávame k vzoru 95, ktorý síce čakala dlhá cesta, než bol vytvorený, ale stalo sa to tak a v AČR je tento vzor využívaný dodnes. Jedná sa o klasickú uniformu s maskovacím vzorom 95, ktorá je určená do mierneho podnebného pásma a má rôzne farebný potlač, na ktorom sa striedajú nepravidelné tvary vo farbách zelenej, čiernej, tmavo hnedej, olivovo zelenej a svetlo zelenej. Tento vzor sa tiež vyrába v púštnych farbách, ktorými sa naša armáda nechala inšpirovať u britských kolegov. Konečne teda prišlo na rad ono maskáčové prevedenie, ktoré dokáže dokonale splynúť s okolitou krajinou a skvele plniť svoju maskovaciu funkciu. Po dlhom hľadaní vhodného vzoru sa vz. 95 stal základným vzorom pre ostatné maskovacie vzory, ktoré AČR pre svoje uniformy využíva. A ako už názov tohto vzoru napovedá, svoju premiéru mal v roku 1995 a od tej doby sa tak stal ďalším platným a používaným vzorom, teda po vzore 60 - ihličkách, v AČR.
Hoci si svoju obľúbenosť u mnohých armád vzor s podobou ihličiek nijako nezískal, už len vďaka svojim zlým maskovacom schopnostiam, alebo kvôli tomu, že sa vojská rôznych štátov nedokázali jednoducho rozoznať, tak sa ale stal iste legendárnym vzorom, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Posúďte to sami, ihličky sú proste originál, no nie?
- Barbora Štěpánková
- Bára miluje cestovanie a kempovanie. Cestuje starým obytným veteránom, a ak má voliť medzi kempom a prírodou, divočina je pre ňu jasnou voľbou. Vo svojom voľne sa tiež venuje rybárčenie a turistike.
Prejsť do magazínu