Bojíte sa stanného práva?

 K tomu, aby človek za stanného práva skončil v kriminále / pracovnom tábore / rakve stačí pomerne málo: byť v nesprávny čas na nesprávnom mieste alebo dostatočne naštvať niekoho z vládnucej vojenskej zložky.

Stanné právo kdekoľvek znamená, že veci sú zlé. Dosť možno natoľko zlé, že to otrasie základmi spoločnosti, tak, ako ju poznáte. A môžete sa staviť, že počas jeho trvania váš bežný život nebude to, čo býval pred tým.

Stanné právo je hrozivé aj dnes, pretože umožňuje robiť veci ako napr. zatváranie ľudí do väzenia alebo do pracovných táborov na neurčito a to aj bez riadneho procesu. Na naivky, čo si myslia, že vezmú svoju rodinu, tašku zbraní a pôjdu do lesa živiť sa lovom, sú samozrejme plány tiež - malá helikoptéra alebo dron stále hľadajúci davy a následne nútený odchod do práce na obnove infraštruktúry. Tiež môžu voľne prehľadávať všetok váš majetok a zadržať ho pre potreby štátu. Tiež vám môže vnútiť vojenské kontroly kedykoľvek a kdekoľvek, o ďalších zásahoch do vašich práv ani nehovoriac. To všetko vykonávané uniformovanými vojakmi, tými, čo vás majú štandardne chrániť.

Hlavná otázka pre nás ale je: dajú sa naše práva zprznit veľmi rýchlym štýlom a v krátkej dobe? Ako nás poučilo (nielen) vojnové Nemecko, je to len otázka času, často neuveriteľne rýchleho (schválenie "účelovej straty zbraní" rady užívateľ náhodne).

Dnes si teda položíme otázku, ako sa nás stanné právo dotklo, stále dotýka a môže dotknúť v budúcnosti.

Čo je stanné právo?

Stanné právo skrátka znamená, že vojenské sily štátu sú teraz vo vedúcej funkcii, čo sa týka lokálneho presadzovania zákona a zabezpečenia minimálneho chodu štátu. O tieto veci sa štandardne stará polícia, ale tá bude nahradená na hlavných miestach práve armádou.

Ide o zákony, ktoré sú dodnes súčasťou zákonníka radu (ale nielen) západných civilizácií. Je jedno, či ho niekde v Číne nazvete "Čas nepokoja" / "Výnimočný stav" alebo tak nejako, stále to bude funkčne to isté.

To znamená, že aj vaša oblasť bude spravovaná armádou na všetkých úrovniach. Je navyše isté, že jeho vyhlásenie prinesie minimálne nejaké ujmy na vašich civilných právach.

Len preto ale, že je niekde jednotka vojakov na tréningu, ešte to neznamená, že je to stanné právo. Zrovna napríklad v USA a iných moderných krajinách sa vyhlasuje naozaj výnimočne. Pokiaľ ide ale svet smerom k stále väčšiemu chaosu a katastrofám, tak ich počet klesať rozhodne nebude.

Ak by došlo k nejakému lokálnemu povstaniu (odtrhnutie Moravy), tak by sa kvôli tomu stanné právo (alebo vec v podstate podobná typu výnimočný stav) bezpochyby vyhlásilo.

Čo stanné právo v SR?

Čo sa týka stanného práva, tak to je mimoriadne opatrenie štátnej moci v oblasti trestného práva , kedy sa vo výnimočných prípadoch (vojna, občianske nepokoje, živelná pohroma) obmedzí niektoré občianske práva s cieľom odstrašiť od páchania niektorých zločinov, ktoré sú za danej situácie vysoko spoločensky nebezpečné a ktoré sa vo významnej miere rozmáhajú. Tohto odstrašujúceho účinku sa dosahuje urýchleným a zjednodušeným procesom trestného konania a výrazne sprísnených trestov, spravidla trestom smrti. Konanie vykonáva stanný súd.

V skoršom význame išlo o procesný dôsledok nedostavenia sa na súd, spočívajúci v automatickom prehraní pre. Po začatí súdu bola totiž každá strana sporu dotazovaná, či "stojí na svojom práve", teda či je prítomná; po treťom márnom vyvolaní spor prehrala. Novší význam však zrejme vznikol vplyvom nemeckého termínu Standrecht, tj. "právo vykonané na mieste".

Stannými súdmi boli predtým krajské súdy, na ktorých území bolo stanné právo vyhlásené. V Česku bolo stanné právo vyhlásené napr. 14. augusta 1917 v Plzni (zrušené za 14 dní) či po príchode Reinharda Heydricha do protektorátu od 28. septembra 1941 do 20. januára 1942 a znovu po atentáte na neho v dňoch 27. mája - 3. júla 1942. Na osem hodín tiež platilo stanné právo v Prahe v noci 23./24. augusta 1968. Inštitút stanného práva bol v Česku definitívne zrušený zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým bola vypustená príslušná časť (§ 307-314) Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb.), podľa ktorej oi. muselo byť celé konanie skončené najneskôr do 72 hodín od tej doby, kedy bol obžalovaný postavený pred súd. Proti rozsudku nebolo odvolanie prípustné a trest smrti mal byť vykonaný od troch do dvanástich hodín po jeho uverejnení.

Ako vidíte sami, tak aj keď je síce tento zákon oficiálne zrušený, niečo dosť podobné by sa mohlo dať pokojne vyhlásiť v rekordnej dobe.

Už teraz si štát môže stiahnuť všetky zbrane v prípade hroziaceho / prebiehajúceho napadnutia a vojnového konfliktu. Všetky zbrane máte skrátka načas od štátu milostivo zapožičané. Je otázka 10 minút niečo podobné opäť vyhlásiť a uviesť do praxe (v ešte horšej forme).

 Žijeme v civilizácii doslova pretkanej kamerovými systémami, kamery sú v mobiloch, na autách, v práci, na námestí a križovatkách, ... Takže keby vás niekto naozaj chcel nájsť, má to dnes pomerne jednoduché. Navyše kamery majú aj drony, ktoré samozrejme má vo výbave aj polícia a armáda.

Čo stanné právo znamená pre vás?

Pre vás to znamená minimálne a zaručene to, že práve počas tejto udalosti budete v postihnutej oblasti žiť s zostreným režimom a s obmedzenými právami , a to miestnymi vojenskými jednotkami, ktoré budú na právo dozerať, vynucovať ho aj vykonávať na mieste (aj len za útek dochádza vo vojne k zastreleniu dezertérov).

Ak sa ako civil niekto dopustí porušenia práva / nejakého zločinu v týchto miestach, tak to bude na armáde všetko vyriešiť: proces (ak je nárok, prípadne prečítaní rozsudku) a jeho vykonanie.

Asi to najhoršie pre väčšinu priemerných ľudí bude dozaista to, že ich mnohé civilné práva budú znížené / obmedzené podobne, ako to urobili v rámci ochrany ľudí pred Covid-19. Jedno z týchto práv je v modernej spoločnosti aj právo na nestranný súd, ak majú pocit, že sa sem dostali neprávom / nezákonne.

Bez tohto práva vás ktokoľvek môže hodiť na zvyšok života (bude kratší o niečo bezpochyby) do uránových baní a nič s tým nenarobíte. A to trvá, kým armáda / štát nedohodnú, že vás už naďalej nepotrebujú alebo po pominutí udalosti, čo spôsobila vznik stanného práva.

Normálne máte slobodu prejavu, právo sa voľne zhromažďovať a právo vydávať noviny. Tiež právo niesť zbraň, na nedotknuteľný domov a súkromný majetok. V tej či onej forme je to súčasťou ústav a listín základných práv a slobôd pre väčšinu moderných štátov (ani u nás tomu nie je inak). Máme dokonca aj čosi známe ako "Právo na odpor":

Právo na odpor garantuje občanom legálnu možnosť sa postaviť na odpor voči každému, kto by odstraňoval dané spoločenské a štátne zriadenie, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Je vyjadrením princípu suverenity ľudu.

Právo na odpor, občianska neposlušnosť a rad príbuzných javov spadajú do právneho, morálneho aj politického odvetví filozofie. Pri práve na odpor sa so stručnými definíciami paradoxne nestretneme. U historicky mladšej občianskej spoločnosti sa ale v Blackovom právnickom slovníku pod heslom "Civil disobedience" môžeme dozvedieť, že ide o formu porušovania práva, ktorá má demonštrovať nespravodlivosť a neadekvátnosť určitého konkrétneho zákona.

Nie je potrebné si predstavovať ani, ako by asi to všetko zašliapalo stanným právom. V USA sa proti-zbraňové lobby snaží druhý dodatok vymazať už storočia... Keď dáte priestor tyranii kontrolujúcej informácie, tak prakticky za všetko bude smrť a pôjde jej len o moc samotnú (kto neverí, nech si prečíta "1984" od G. Orwella alebo zhliadne dokument o Severnej Kórei).

Ak by na tom niektorý z moderných štátov bol naozaj zle, je pravdepodobné, že by znárodnil väčšie zásoby, čo máte na roky ukryté vo vašom prepperskom podzemnom bunkri pre seba a svoju rodinu. Ak im všetko nedáte dobrovoľne, idete do pracovného tábora (v lepšom prípade). Skoro to bude Dystopia. Všetko nazbierané vami bude redistribuované podľa štátu.

Vaše zbrane a munícia tiež znárodní, aby ste neohrozovali bezpečnosť štátu pri akomkoľvek vážnejšom stave. Ak nám história niečo ukázala, tak to, že totalita nepraje vlastneniu zbraní: Vojnové Nemecko, Severná Kórea a akýkoľvek moderný štát vo výnimočnom stave na tom boli / sú / budú rovnako.

Nezabúdajte, že dokonca aj váš súkromný pozemok (na ktorom je už pravdepodobne pod zemou bunker s jedlom) môže byť zabraný armádou pre usídlenie jednotky / niekým vhodnejším, koho tu pre chod štátu potrebujú.

Ak budete vtedy odporovať záujme štátu, tak dostanete najprv pár faciek, potom pár rokov na prácach vynútených a nakoniec pár guliek.

Komu je to snáď málo, tak sa nemusí báť, neustále budete kontrolovaní, budú vás čakať početné inšpekcie a prehliadky , a to v akýkoľvek denný či nočný čas. Môžu sa vyhovoriť na hľadanie kontrabandu alebo na zlodeja.

Pokiaľ na ich zaklopanie neotvoríte a neposlúchnete, tak budú dvere rozbité. Pravidlom bude aj zákaz vychádzania. Váš pohyb bude monitorovaný, analyzovaný a dokumentovaný. Bez povolenia vás samozrejme nikam nepustí. Korupcia bude bezpochyby bujnieť tiež.

Ak nás totiž história naučila ešte niečo, tak to, že vláda má tendencie svoju moc nenápadne zväčšovať a vládnuť nespravodlivo, keď jej dáte dostatok času. Jedine vtedy, ak by nad každou posteľou viseli zbrane naozaj v každej domácnosti, si to nemôže nikdy dovoliť!

Čo si z toho odniesť?

Sme v čase, keď si ľudia na internete / sociálnych sieťach testujú aj zamestnávatelia, takže, prečo by to neurobil aj stať potom, čo si niekde vystavíte svoju zbierku zbraní alebo štvavé videa proti nemu.

Rozumne bude vláda z pohľadu občanov fungovať len vtedy, keď stále budú funkčné tradičné civilné súdy. Ak nie sú, tak po akomkoľvek zadržaní / kontrole / neprávosti očakávajte súd vojenský (ak bude vôbec) a bezpochyby aj pod stanným právom.

Je ťažké povedať, čo vás vtedy očakáva konkrétneho. A ani my vám nebudeme nútiť nejaké odporovanie a etiku odporu štátu a zameriame sa na praktické veci.

Čo sa bude diať s vami, vaším pozemkom, vaším majetkom aj rodinou, to bude dosť záležať na vašom umiestnení, o aký typ pohromy išlo a aká je globálna situácia. Potom pre vás asi bude na mieste prežiť, utiecť a postarať sa o rodinu.

Je tu šanca, že váš bežný život stanným právom nijako vážne dotknutý nebude. Žiť na mieste strategicky (aj inak) nezaujímavom má svoje ďalšie výhody evidentne. Stačí ísť so stádom, neupozorňovať na seba a neprovokovať zbytočne autority.

Asi to tak jednoduché nebude v prípade, že žijete na miestach, ktoré sú husto osídlené, je tu nejaký známy farmársky objekt, píla, továreň, a pod.

Premýšľali ste, čo by ste robili, keby ste boli prinútení odísť od všetkého? Prinútení k evakuácii? A čo keď všetko vaše zaistí a redistribuujú? Čo keď bude zákaz vychádzania, ale vy nutne musíte niekam kvôli pomoci lekárskej?

Už sa to stalo inokedy a inde, takže prečo by sa to nestalo aj vám. Môžete ale už teraz premýšľať varianty pre jednotlivé plány. Všetko povedané je dosť na to, aby ste zmizli, lenže, čo potom?

Kdekoľvek je viac ľudí, tak zrejme práve tam asi vláda najprv dorazí riešiť.

Vystavovať online svoje protištátne názory (alebo iné citlivé sociálne témy) a zbierky zásob všetkých typov sa vám nemusí vyplatiť a zrejme budete jedným z prvých, kde jedného dňa zaklopú. Pokiaľ chcete aspoň trochu zostať z hľadáčika štátu, starajte sa len o seba naďalej.

Keď u vás dôjde k vyhláseniu stanného práva, bude na vás zvážiť všetky možnosti a dopady pre rodinu aj vás. Bolo by tiež dobré, keby sa nikto nikdy nedozvedel (ani závistlivá rodina) o vašej evakuačnej lokácii.

Ak sa rozhodnete utiecť pred stanným právom, dá vám to čas chvíľu o ňom popremýšľať, aký bude ďalší krok. To vám kúpi nejaký čas.

Pokiaľ ale nechcete / nemôžete odísť, tak vašou jedinou voľbou je spolupráca alebo pripojenie k temnej strane štátu.

Stanné právo sa s najväčšou pravdepodobnosťou neobjaví, dokiaľ nebude ohrozená integrita štátu. Aj keď vás to asi irituje, stále to môže byť ešte horšie: vojenský súd pre "civila". Radšej to teda neriskujte. Pokiaľ je ale bezpečná možnosť zmiznúť na zelenšie pastviny, prečo to nevyužiť?

Jedna vec je istá však: kedykoľvek a kdekoľvek bolo stanné právo vyhlásené, tak sa môžete staviť, že civilné práva tu boli radikálne orezané.