Sortiment

Afrikou po svojich - ako na to?

11. 2. 2021 | Rady a tipy | Martin Šíl | Doba čítanie: 7 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

Nad hlavou africké neba, pod nohami škrípe piesok. Každú chvíľu sa môže stať, že vás niečo prekvapí. Preto sa správajte podľa pravidiel, ktoré vám povie váš ranger. Vie, prečo hovorí a má oveľa viac skúseností ako vy. Dôverujte mu, počúvajte ho a nepreceňujte sa. Mohlo by sa vám to vypomstiť.

Postavené stany v africkej prírode

 Keď budete kráčať divočinou s rozmyslom, užijete si neuveriteľný pocit harmónie.

V rade za sebou... výletníci idú

Je to to prvé, čo vám sprievodcovia povedia. Choďte husím pochodom. Nerobte medzery a dávajte pozor na to, čo sa deje. Husací pochod je v divočine veľmi praktická vec. Keď totiž náhodou stretnete zviera, ktoré je zvedavé, zmenšujete siluetu. Celá skupinka (maximálne 8 ľudí) sa zoradí za rangera. Zvedavec tak vidí len jedinú siluetu a neznervózňuje ho hemženie ostatných postáv. Sprievodca už vie, kedy vám povedať, aby ste sa rýchlo schovali za ker alebo terénnu vlnu. V tom prípade ho vypočujte tak rýchlo a ticho, ako to len ide.

Ľudia kráčajúci za sebou v africkej prírode

 Základom každého presunu je husací pochod.

Ticho!

Toto pravidlo je rovnako dôležité, možno ešte dôležitejšie. Buďte ticho. Na treky africkou divočinou by ste rozhodne nemali vrážať tipy, ktoré sa za každých okolností potrebujú deliť o pocity a všetko musia komentovať. Až keď idete bushom, uvedomíte si, ako cudzorodý a rušivý je ľudský hlas. Ako neprirodzene znie, keď sa do hlasov vtákov a šumenia vetra rozlieha hovor. A ako hlasno sme zvyknutí hovoriť. Samozrejme prichádzajú chvíle, kedy je nutné na niečo upozorniť. To ale stačí napríklad len ticho písknoúť alebo lusknúť prstami. Skupina sa zastaví a môžete šeptom prebrať, čo vidíte, počujete. Čo všetko dokáže jeden zvuk, ktorý do krajiny nepatrí, som videl, keď sa asi sto metrov pred nami chystala rodinka slonov zísť do rovnakého koryta, ktorým sme prechádzali my. Howard, náš ranger, sa zastavil, chvíľu ich pozoroval. A potom ostro odpískal. Nie na prsty, len ústami. Ten hvizd však zafungoval ako červená na semafore. Slonica, ktorá rodinku viedla, sa zastavila, zavetrila, a potom sa otočila a odviedla celú skupinu zase do svahu, odkiaľ prišla. Vedieť ovládať svoje hluky a zvuky je skrátka dôležité. Avšak nemenej dôležité je na ne aj reagovať. Vnímať, keď vám niekto dáva tiché znamenia. Býva to prekvapivý problém. Možno preto, že sme zvyknutí na neustály hluk.

Tichý režim by ale malo zachovávať aj vaše vybavenie. To, že nosiť so sebou mobil, je hlúposť, netreba hovoriť. Ani prehrávače so špuntmi v ušiach nie sú dobrý nápad. Váš sluch musí byť v pohotovosti. Je to rovnaké ako v meste. S uzatvorenou hlavou nezačujete blížiace sa auto ani prichádzajúceho slona. Postrážte si aj pracky na batohu, hrnčeky, skrátka všetko, čo môže rachotať.

Dvaja muži s batohmi v africkej rezervácii

 Len keď ste ostražití, všimnete si byvola v kroví neďaleko vás. Jeho rohy sú vidieť vedľa pravého rukáva rangera vľavo. Nájdete ho?

Buďte ostražití, ste tu neskúseným hosťom

Nikdy neviete, čo prehliadnete. Na africké treky samozrejme vyrážajú väčšinou ľudia, ktorí aj "doma" chodia von, majú skúsenosti s táborením a pohyb v prírode im nerobí problémy. Aj takéto ale dokáže prekvapiť dobre umiestnený slon. Zažil som to na vlastnej koži, keď som si robil záber u mopanového hája. A zrazu na mňa zavolali, aby som utekal. Nevidel som nič, prečo by som mal, ale v takejto chvíli je dobré vypočuť. Až pri skupine som uvidel veľkého slonieho samca, ktorý si ma zvedavo prezeral. Podobne sme sebou pekne trhli, keď spod kroviska dva metre od nás vyrazili dve hyeny. Spali tam a my ich vyrušili. Bolo šťastie, že sa zľakli viac ako my.

Ale pozor, hovorím to vždy všetkým, ktorí idú do Afriky prvýkrát - nebojte sa zbytočne. Nemajte pocit, že sa na vás chce všetko okamžite vrhnúť. Všetky tie zvieratá chcú od človeka jedno jediné - aby ich nechal na pokoji. Keď im nedáte dôvod, sú v pokoji, ale musíte byť v pokoji aj vy.

Nočné stanovanie v africkej prírode

 Keď v noci rozsvietite v stane baterku, stane sa veľkým lampiónom. Malebné, ale nežiaduce.

Čo vás môže prekvapiť?

Čokoľvek. Asi najúsmevnejším prekvapením je prvé odskočenie si na veľkú. Dostanete samozrejme inštrukcie, ale keď prvýkrát odchádzate do bushe s lopatkou a zápalkami, je to zábavné. Vaše zmysly sú rozjatrené, keď si kopete dieru a rozhliadate sa okolo. Tak trochu ste čakali, že ranger pôjde s vami a bude vás strážiť s puškou v ruke... Ale nakoniec sa z toho ranného obradu stane vaša obľúbená chvíľka. Len vy a divočina.

Prekvapivé môže byť aj to, čo vám povie sprievodca pred prvou nocou. "You are safe in your tent." V stane ste v bezpečí. Ale pozor, nech sa deje čokoľvek, nerozsvecujte baterku. Môžete počuť kroky, fuňanie, mručenie, to je všetko v poriadku. Akonáhle si ale rozsvietite, stane sa zo stanu veľký lampión. Je to pekné na pohľad, ale priťahuje to zbytočnú pozornosť. A zviera, ktoré dovtedy považovalo stan za pevnú štruktúru, začne byť zvedavé...

Detail zbrane CZ550 magnum a batohu

 Prekvapiť vás môže aj to, že rangeri používajú české flinty

Zhrnutie

Ale nič nie je tak horúce. Najdôležitejšie pravidlá sú prosté. Buďte ticho, chodievajte husím pochodom a počúvajte, čo vám hovorí sprievodca. Je to vaša istota. Vie, čo robí a vie, ako vás ochrániť. A užívajte si. Chodiť po svojich ozajstnou divočinou je zázrak. Cítite silu krajiny, tú najkrajšiu samotu na svete, tak si ju užívajte. Nikdy neviete, kedy sa vám podarí to zopakovať.

Autor článku
Martin Šíl
Miluje táborenie a cestovanie Afrikou, kam jazdia už skoro dvadsať rokov. Zvláštne láskou je pre neho Kalahari, ktorá mu učarovala už pri prvej ceste. V roku 2011 preložil knihu křováckých legiend Príbehy južnej Afriky. V rokoch 2014 a 2016 podnikol dve expedície k africkému vodopádu Tugela Falls, vďaka ktorý sa vodopád posunul na prvé miesto svetových tabuliek ako najvyšší vodopád na svete. V súčasnosti pracuje na dokumente o zabudnutom českom cestovateľovi a filmári Johnovi Ladislavovi brómu, ktorý cestoval Afrikou na sklonku koloniálnej éry.
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?