Vyrážate kempovať? Mrknite na ponuku výbavy a články v magazíne
Sortiment

Afrika očami dobrodruha - diel 4. Na úplnom juhu

10. 5. 2021 | Zábava, voľné chvíle | Martin Šíl | Doba čítanie: 7 minút
Nájdené v magazíne (0)
Nájdené v slovníku pojmov (0)
Bohužiaľ, na zadané hľadanie sme nič nenašli.

 Strelkový mys je nenápadné miesto s krásnou atmosférou.

Osamelý drsňák

Najjužnejším bodom africkej pevniny je totiž Strelkový mys (Cape Agulhas). Je to miesto ešte osamělejšie než Mys dobrej nádeje. Divoké a krásne. Nie sú tu také davy ako na jeho slávnejším kolegovi, kde vám čo chvíľu radosť z krásneho miesta pokazí nejaký turista a alebo front na fotku. To ma naozaj otravuje, a preto nemám sám seba vyfoteného u cedule s nápisom Mys dobrej nádeje. Nestojí mi za to štát ako pako dvadsaťmetrovú front. Ale na juhu u Agulhas, to je iná. Možno aj preto, že cesta sem nevedie okolo žiadneho vyhláseného parku ani veľkým mestom. Musíte prejsť prázdnou pustatinou. O to viac vás Strelkový mys odmení.

 Rozoklané útesy, hučiace vlny a vietor. Kulisa, ktorá je všadeprítomná.

Rozkročení nad oceánmi

Meno dali mysu Portugalci, ktorí sem priplávali niekedy okolo roku 1500. A pretože vtedy odtiaľ mierila strelka kompasu priamo na sever, pomenovali mys Cabo das Agulhas. Nebolo to vôbec jednoduché pristátie. More tu nie je hlboké, šelf má hĺbku asi len 100m, ale je stále nepokojné a veľmi často búrlivé. S pomerne malými drevenými loďami to nebola žiadna sranda.

U mysu sa stýkajú dva oceány. Z východu svoje teplé vody prináša oceán Indický, zo západu ho potom ochladzuje Atlantik. Takže si tu môžete vyskúšať takú hru. Stúpnuť si do vĺn a široko sa rozkročiť. Keď to urobíte na správnom mieste - spoznáte ho podľa plakety - bude mať každú nohu v inom oceán. Na jednom mieste rozdiel nespoznáte, ale niektorí ľudia tvrdia, že keď skúsite oceány ďalej od seba, naozaj je poznať, že ten indický je teplejší. Ja to neskúšal, takže neviem.

 Plaketa vás upozorní na miesto, kde sa stýkajú Indický a Atlantický oceán. Na dvadsiatom stupni východnej dĺžky.

Obrie vlny

Že je more pri myse búrlivé a nebezpečné, dokladá množstvo vrakov lodí, ktoré tu stroskotali. Hovorí sa, že na dne leží na sto päťdesiat vrakov. Okolité vody totiž platí za miesto s najväčším výskytom tzv. Obrích vĺn. A keď obrích, tak vážne obrích. Mávajú aj vyše tridsať metrov na dĺžku. Dôvodom ich vzniku sú prírodné podmienky. Studený prúd od Antarktídy sa zráža s teplým z Indického oceánu. Dno plytkého šelfu sa vynára ako strmá stena z hlbiny, do toho dujú silné vetry. Skrátka a dobre, kombinácia, ktorá formuje vlny, ktoré dokážu hravo potopiť aj moderné veľké lode. Čo ešte len tridsaťmetrové Karaky v pätnástom storočí.

Asi najznámejšou loďou, ktorá stroskotala v okolí Strelkového mysu, bola krásna 54 metrov dlhá obchodná loď Arniston. Stalo sa to 30. mája 1815 a na vine bola silná búrka aj chybná navigácia. Z troch set sedemdesiatich členov posádky sa zachránilo 6 ľudí. A to aj napriek tomu, že loď sa potopila len 600 metrov od pobrežia. Ešte druhý deň jej nad hladinu vyčnieval koniec zadku so zlomeným kormidlom. Aby sa podobným nehodám predišlo, bol v roku 1848 na myse postavený maják. Pomohlo to len čiastočne. Možno najmladším plavidlom, ktoré tu našlo koniec, je vrak lode Gwendola, ktorá sa potopila v roku 1968.

 V piesku pobrežia odpočíva aj po viac ako dvoch stovkách rokov vyplavené rebro lodi Arniston.

Kvety vo vetre

Vegetácia na myse je skromná. Prudkým vetrom odolávajú nízke kríky a množstvo endemických rastlín. Väčšinou sú drobné kvety krčiace sa k zemi. Má to ale svoj pôvab. Prechádzate veterným pobrežím, pozeráte sa na rozorvané pobreží a myslíte na to, aké to asi bolo, keď portugalskí námorníci vyskakovali zo šalup a rozhliadali sa po tej neznámej a novej časti Afriky.

Cítite tu ten druh osamelosti, ktorý človek zažíva len na miestach s čistou dušou. Neviem, ako to povedať bez metafory. Sú miesta, ktoré sú krásne, ale trochu ich kazia návaly ľudí. Tie miesta zo to nemôžu, sú rovnako krásne ako pred stáročiami. Len tú dušu majú trochu poškriabanú. A potom sú miesta, ako je Strelkový mys. Miesta, ktoré majú na duši len pár bodiek...

 Maják nad mysom stráži kvety krčiace sa vo vetre a dáva lodiam nádej.

Praktické rady

Keď budete plánovať výlet ku Strelkovému mysu, počítajte s tým, že budete prechádzať prázdnou krajinou. Ale aj táto prázdnota má svoje čaro. Mňa osobne je milšia než všetky mestá sveta. Len myslite na to, že na cípe sveta nemusia veci fungovať. Trebárs bankomat. Skúšal som si tam vybrať peniaze, ale zamrzol v polovici operácie. Takže - strhli mi peniaze, alebo nie? Za tri minúty (naozaj, nekecám) mi volali z mojej banky, či som to bol vážne ja.

Ešte jedno upozornenie. Cestou k mysu môžete navštíviť moravskú dedinu. Znie to ako nezmysel, ale je to pravda pravdúca. Moravskí bratia je pomerne veľká náboženská obec pôsobiaca v Juhoafrickej republike. A táto dedina naozaj vyzerá, ako by stála niekde na Hané. Rozhodne sa tam stavajte. Volá sa Elim.

 Je libo kúsok domoviny? Stačí zájsť do dediny Elim. Len ty palmy tu nejako nehrajú.

Nabudúce do srdca Kalahari

Sám som bol zvedavý, ako dlho vydržím o mojom najobľúbenejšom mieste nepísať. Moc dlho to nevydržalo. Stred Kalahari je pre mňa esenciou toho, prečo do Afriky jazdím. Zažívam tam neobyčajnú harmóniu.

Autor článku
Martin Šíl
Miluje táborenie a cestovanie Afrikou, kam jazdia už skoro dvadsať rokov. Zvláštne láskou je pre neho Kalahari, ktorá mu učarovala už pri prvej ceste. V roku 2011 preložil knihu křováckých legiend Príbehy južnej Afriky. V rokoch 2014 a 2016 podnikol dve expedície k africkému vodopádu Tugela Falls, vďaka ktorý sa vodopád posunul na prvé miesto svetových tabuliek ako najvyšší vodopád na svete. V súčasnosti pracuje na dokumente o zabudnutom českom cestovateľovi a filmári Johnovi Ladislavovi brómu, ktorý cestoval Afrikou na sklonku koloniálnej éry.
Prejsť do magazínu
Obsah článku

Páči sa Vám článok?