Väčšinou keď sa udrieme, je to na rukách. Každý z nás si to už prežil, ideme po chodbe alebo okolo múru, klopítneme a udrieme si ruku. Pri zakopnutiu a pádu pod seba tiež strkáme ruky a odnesú to väčšinou lakte. Keby tak existovalo niečo, čo by nám ich ochránilo. Predsa len je nechceme mať každý deň odreté, je to nepríjemné a bolestivé. Čo by sme si tak na ne mohli dať? Čo napríklad chrániče lakťov? Znie to dobre, že? Ešte tak vedieť, podľa čoho vyberať a čo máme k dispozícii. Poďme si to povedať.
Čo to je a kam to patrí?
Chrániče lakťov boli vynájdené na účely, ktoré sme si vyššie popísali. Skrátka, aby sme si zbytočne nespôsobovali zranenia v týchto miestach. Rýchlo sa rozmohli do všetkých športov, ale predovšetkým do vojenského a policajného sektoru.Všeobecne povedané - do sektoru ozbrojených zložiek a záchranného systému. Jedná sa o veľmi premyslenú súčasť vybavenia, ktorá sa dá rozdeliť na dve hlavné skupiny. Prvé z nich sú vonkajšie chrániče, tie sa dávajú cez oblečenie, ale aj na holé telo. Druhou skupinou sú chrániče vnútorné. Presnejší rozdiel a ich výhody si hneď povieme.
Vonkajšie a bezpečnejšie
Vonkajšie chrániče sa dávajú priamo na ruky. Môžeme ich použiť ako na holú kožu, keď máme krátke rukáve, tak aj cez blúzu alebo bundu. Ich upínanie je premyslené - skladá sa z dvoch upínacích popruhov. Môžu byť buď fixné, teda nenastaviteľné. V tomto prípade hovoríme o univerzálnej veľkosti, ktorá je zaručená prostredníctvom elastických prievlakov. Bohužiaľ ak máme veľmi mohutné ruky alebo naopak trochu ako vetvičky od stromu, mohli by sme s týmto systémom mať trochu problémy. Preto sa oplatí kúpiť si nastaviteľné popruhy. Tiež sú elastické, ale môžeme si u nich nastaviť dĺžku upínacích popruhov. Čo by nás mohlo zaujímať, je celková konštrukcia samotného chrániča. Tá sa skladá z niekoľkých vrstiev. Prvou vrstvou (ak ideme zvonka k vnútri) je tvrdý plastový chránič, ktorý má zachytiť tie najväčšie nárazya prípadné mechanické poškodenie. Tento chránič je väčšinou prinitovaný na hlavnú časť, ktorá je vytvorená z pevného nylonu (najlepšie 600D a vyššie). Táto časť je o trochu väčšia a pokrýva celú plochu lakťa. Vnútri nájdeme protišokovú vrstvu vo forme polstrovania, ktoré pohlcuje nárazy. Posledná časť je protišmyková úprava, ktorá fixuje chránič na mieste. Dostávame sa k druhej variante chráničov.
Vnútorné a pohodlnejšie
Vnútorné chrániče majú tú výhodu, že sa umiestňujú priamo do špeciálného vrecka na vrchnej časti oblečenia. Sú tak fixované a väčšinou nikam neutekajú. Ich nevýhodou je absencia tvrdej vrstvy, čím pôsobí skôr ako protišokové. Typickým materiálom jeneoprénalebo kombinácianylonu a polstrovánia. Samozrejme, že sa vyrábajú aj také, ktoré majú tvrdú vrstvu. Je ich však málo, sú podstatne drahší a podobne ako u kolenných chráničov, k nim musíme mať adekvátny vrchný diel oblečenia.
Je to prosté
Celkovo ide len o to, čo nám vyhovuje a či máme kam dať vložný chránič. Inak vyberajme podľa kvality materiálu a celkového spracovania chrániča. Tvrdá časť musí byť kvalitne prinitovaná k tej nylonovej. Zároveň musíme dbať na protišmykovú vrstvu a dobré fixačné prvky.