Zabudnite na tupé nože! Ako na brúsenie noža?

Je potrebné si však uvedomiť jednu zásadnú vec: brúsenie nožov nie je zas tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Skôr ako sa pustíte do obnovy požadovaného ostria, mali by ste vedieť hneď niekoľko základných vecí. Napríklad - aký materiál noža máte? Aký uhol by ste mali zvoliť? Stačí mi obyčajný "V" brúsik, alebo si mám kúpiť niečo iné? Viete si na takéto otázky odpovedať? Všeobecne sú tieto stále opakované frázy sprevádzané značnou kontroverziou, ktorú by som chcel trochu vyhubiť a zhrnúť informácie do jedného článku. Vecí ohľadom brúsenia je toľko, že by z toho mohla byť pekne dlhá knižka. To však nechcem, preto sa budem snažiť držať faktov, nech vás to nenudí. V článku chcem zhrnúť základné zručnosti brúsenia, techniky, rozdeliť si materiály a tak ďalej.

Čo je brúsenie?

Než sa vrhneme na rôzne typy, triky, fakty a ďalšiu hromadu vecí, poďme si ujasniť správnu definíciu brúsenia. Často totiž vnímam zlé predstavy o tom, čo je brúsenie a čo je ostrenie. Brúsenie je odoberanie materiálu za účelom vytvorenia určitého výsledku, v tomto prípade rezného uhla - ostrie alebo tiež fazety. Brúsením sa tak z úplne tupej čepele v tvare "U", ktorá môže byť rôzne zvlnená či vyštrbená, stáva ostrá a konzistentná s tvarom "V".
Po nabrúsení noža, správnom nabrúsení, je ostrie schopné zotrvať vo svojej podobe veľmi dlho. Počas používania sa ostrie ohýba na jednu alebo druhú stranu. Hoci môže vykazovať tak zvanú falošnú tuposť, je vlastne stále ostré. Tu prichádza druhý termín - ostrenie. Zaostrovaním nedochádza k odoberaniu materiálu, ale k narovnávaniu ostria späť do správnej polohy. Niekde je tento termín označovaný ako napriamenie zahnutého ostria alebo tiež kryštálov.

Podľa štatistík z roku 2015 tvorí brúsenie cca 25% obrábania.

Brúsenie ako také je samozrejme tak staré ako história prvých rezných nástrojov. Groteskne si tak môžeme predstaviť pračloveka, ktorý namiesto odsekávania pazúrika ho otiera o pieskovec. Dúfam, že to nečíta žiadny antropológ. Utieraním dochádzalo k odberu materiálu, a tak aj k prvému brúseniu. Vďaka tomu sa lepšie tvarovali predmety, ktoré nám od začiatku poskytujú istotu, ochranu, skrátka zlepšujú náš komfort a zaisťujú prežitie. Brúsenie kovov potom vynašli, ak dá sa to tak povedať, starí Egypťania, ktorí majú všeobecne zásluhu v metalurgii kovov.

 Manuálne brúsenie pretrvávalo až do obdobia priemyselnej revolúcie, kedy ho nahradilo brúsenie strojné.

Brúsne materiály

Postupom času sa z klasického odsekávania pazúrika niekde pri vchode do jaskyne, stalo brúsenie o pieskovec, nasledoval vznik brúsnych nástrojov, a to viedlo celú históriu až k dnešnému dňu. Keď sa pozriete na brúsne materiály, môžete ich rozdeliť do dvoch základných skupín, a to podľa ich pôvodu. Teda syntetické a prírodné.

Až do doby staroveku sa užíval len kremík vo forme piesku. V starovekom Grécku a Rímu nastupuje šmirgeľ a diamant. Diamant sa začal ťažiť až cca 700 rokov pnl v Indii.

Prírodné brúsne materiály sú získané úpravou prírodných nerastov, všeobecne teda kameňa. Dnes sa užíva najčastejšie korund, ako druhý najtvrdší nerast, ďalej šmirgeľ a kremeň.

Syntetické sú pochopiteľne oveľa rozšírenejšie. Tu sa nemusia spoliehať na zrnitosť materiálu, skrátka si ju výrobca nastaví, ako potrebuje. Zrnitosť je tak rovnaká po celej dĺžke brúsneho nástroja. Medzi umelé materiály patrí napríklad umelý diamant, nitrid bóru, karbid kremíka a ďalšie. Postup je jednoduchý - tavením v peciach sa dosiahne požadovaného materiálu. Ten sa následne drví na rôznu fragmentáciu. V poslednej fáze sa potom tvaruje do požadovaného výsledku. Najzaujímavejší je asi postup tvorby umelého diamantu. Prakticky sa simuluje jeho prírodná tvorba. V peciach sa za vysokej teploty a tlaku mení kryštalická mriežka grafitu z hexagonálnej na kubickú (diamant).

Tvrdosti a delenie

Či už sa jedná o prírodný materiál alebo syntetický, pre brúsenie budete potrebovať vždy viac zrnitostí (hrubostí). Len blázon si myslí, že brúsením na jednej zrnitosti dosiahne kvalitného a dlho trvajúceho ostria. Vždy budete potrebovať viac hrubostí, aby ste boli schopní dosiahnuť vytúženého výsledku. Je dobré mať aspoň 4 hrubosti brúsnych kameňov. Od hrubého s fragmentom cca 220-600, až po jemný, často s fragmentáciou 4000-6000. Od toho sa tiež odvíja, či bude ostrie jemne vrúbkované, alebo úplne hladké. Vrúbkované, zakončené brúsnym kameňom o hrubosti cca 800, je lepšie pre štandardné využitie a rez ťahom. Čím viac sa dostávate k jemným kameňom, tým viac je fazeta hladká. Ostrie sa potom hodí na tlakové rezy.

Základné znalosti pred brúsením

Pred tým, než začnem konečne hovoriť o brúseniu, by som rád urobil ešte jednu zastávku. Aby bol každý schopný nahliadnuť skrze kľúčovú dierku do umenia menom brúsenie, je potrebné poznať pár základných princípov, faktov a bohužiaľ aj nutnú dávku teórie. Tiež by som najradšej zobral do ruky nôž, skočil si pre ocieľku a začal brúsiť. To by však bola chyba, pretože ocieľkou sa v 90% prípadov len ostrie. Navyše by som to asi ani nevedel, a tak by som urobil viac škody ako úžitku.

Materiály v zástupe

Nože sa vyrábajú z najrôznejších materiálov. Či už sú to nerezové ocele, uhlíkovky, alebo napríklad damaškové ocele, ich brúsenie nie je rovnaké. Ocele sú rôzne tvrdé, majú rôzne zloženie, a tak je aj ich brúsiteľnosť rozdielna.

• Uhlíkové ocele sú kaliteľné zliatiny uhlíka a železa. Ich brúsiteľnosť je pomerne dobrá nehľadiac na ich tvrdosť. Dobre držia ostrie a vykazujú relatívne dobrú rezivosť. Vzhľadom k tvrdosti môžu byť náchylné na vylamovanie fazety. Nevýhodou je náchylnosť ku korózii
• Druhým ostrovom sú nerezové ocele, ktoré sú odolné voči korózii vďaka vysokému objemu legujúcich prvkov. Fazeta v tomto prípade nie je až tak dobre brúsiteľná ako u uhlíkových ocelí. Rezivosť je vďaka legovaniu veľmi dobrá. Tu sa hodí napríklad diamantový brúsik.
• Damaškové materiály môžu byť často oriešok. Skovaním viacerých vrstiev rôznych materiálov dostáva čepeľ vlastnosti každého z nich. Možnosťou je aj sendvičová oceľ, kedy je jeden plát zakován medzi dva. Tým sa môže z krehkej veľmi tvrdej ocele stať aj húževnatá a nerezová. Brúsenie týchto druhov materiálov je zložitejšie.
• Prášková oceľ. Môže byť ako uhlíková, tak aj nerezová. Vďaka tejto pomerne modernej technológii sú práškové ocele považované za najlepšie nožiarske materiály. Oceľ je veľmi tvrdá, húževnatá a spravidla aj nerezová.
• Poslednou kategóriou sú ostatné materiály, teda napríklad titán, keramika, alebo plast.

Momentálne sa za najlepšie nožiarske ocele považujú napríklad S35VN, ELMAX a ďalšie.

Ak sa teda chystáte na brúsenie svojho noža a ste si naozaj istí, že nechcete nôž poslať niektorej z firiem, kde sú špecialisti, je potrebné poznať materiál, z ktorého je nôž vyrobený. Ako je uvedené v predchádzajúcich riadkoch, inak sa bude brúsiť uhlíková oceľ o vysokej tvrdosti a inak nerezová oceľ. Pre veľmi tvrdé alebo zle brúsiteľné materiály je potrebné zvoliť špeciálne brúsne nástroje, ako sa dozvieme v nasledujúcich odsekoch.

Uhol úspechu

V okamihu, keď poznáte materiál svojho noža, prichádza druhý krok. Potrebujete si uvedomiť, aký bude nôž plniť účel. Od toho sa odvíja uhol, ktorým budete fazetu brúsiť. Ono s nožom je to ako so ženou. Každý je jedinečný, každý potrebuje inú starostlivosť, ktorá sa odvíja od už spomínaného typu materiálu, modelu, využitia, tvare čepele a mnohých ďalších faktorov. Ak budeme žene kupovať ruže, keď ich nemá rada, skončí to rovnako, ako keď budeme kuchynský nôž užívať na sekanie kostí - prídeme o neho.

Existuje 5 základných uhlov, ktoré určujú používanie nožov. Dôležité je vedieť, že spomínaný uhol označuje uhol jednej strany fazety voči osi čepele, nie oboch strán fazety voči sebe. Ak teda brúsime v uhle 20°, výsledný uhol bude 40°, a tak ďalej.

• 10° uhol takzvane na chlp. Tento uhol, teda 10° a menej stupňov, je používaný najčastejšie na žiletky alebo britvy. Takto extrémne ostrá čepeľ totiž nevydrží žiadne hrubé zaobchádzanie, pretože je veľmi krehká.
• Filetovacích a japonských 12-18°. Takto malý uhla sa na nožoch už používa. Najčastejšie to budú nože filetovací alebo špeciálne japonské kuchárske nože. Skrátka teda nože na jemnú prácu s mäkkými materiálmi. Fazeta je stavaná na ťahy, alebo tlak, sekanie ju na 100% zničí.
• Kuchársky štandard 18-25°. Sem spadajú klasické kuchárske nože, a to ako európske aj japonské. Tento uhol nájdete na profesionálnych aj amatérskych nožoch. Ostrie má stále veľmi ostrý uhol, ale zároveň už nevykazuje takú krehkosť.
• Outdoor a trocha lovenia s uhlom 25-30°. U nožov, kde očakávame, že ostrie vydrží po dlhšiu dobu, bude odolnejší voči hrubému zaobchádzaniu, schopné sekať a tak ďalej, volíme uhol 25-30 stupňov. Všeobecne teda nože na outdoor, camping, lovenie, atď.
• Posledná zastávka 30-35°. Sekery, mačety, skrátka ostrie pre hrubé zaobchádzanie, sekanie často tvrdých materiálov, po ktorom chceme, aby dlho vydržalo. Avšak aj sekera a mačeta sa musí občas nabrúsiť.

Trochu sa nám to komplikuje, že? Ako je vidieť, brúsenie nožov nie je nič ľahké, ale na to sme boli asi všetci pripravení. Ak teda poznáme materiál, vieme, na čo budeme nôž používať a vybrali sme si uhol, je čas zanechať teórie a trochu si zašpiniť ruky. Je čas na brúsenie!

Spôsoby brúsenia

Ak ste došli až sem, tak to myslíte naozaj vážne a ste pripravení obetovať desiatky hodín skúšania a nadávania. Rád by som povedal, že to nebude tak hrozné, ale brúsenie je technika, ktorá vyžaduje nutnú dávku skúseností. Sám som si to prežil už niekoľkokrát. Keby som mal dostať desaťkorunu zakaždým, keď som sa odchýlil k pretiahnutiu noža skrze "V" brúsik, asi by som bol teraz niekde v teple. Keď ale človek zistí, že práve tento typ brúsenia spôsobuje viac škody ako úžitku, zase sa vráti k starým dobrým kameňom.

V Japonsku môžete získať titul majstra brusičov až po 10 rokoch praxe. Dovtedy ste len učni.

Brúsnych techník je hneď niekoľko. Buď hovoríme o takzvanom brúseniu voľnou rukou, kedy nemáme žiadne pomôcky, len brúsky a svoje odhodlanie. Potom existuje celý rad pomocných nástrojov, ako sú naťahovacie brúsky, brúsne sady, až po brúsení napríklad na brúske.

Pamätajte, brúsny materiál musí byť vždy tvrdší, než materiál noža.

Voľnou rukou

Tento typ brúsenia je najzložitejší. Aby sme pochopili prečo, môžeme vziať do ruky nôž a položiť len na doštičku pod zvoleným uhlom, potom nôž otočte druhou stranou. Tak opakujte a snažte sa dodržať rovnaký uhol. Garantujem vám, že to na 99% nepôjde. A to je ono - základom kvalitného ostria je konzistentnosť. Každý ťah cez brúsny kameň musí byť vedený pod presne jedným a tým istým uhlom. Inak bude ostrie zvlnené. Jeden zlý ťah tak môže znamenať, že budete začínať od začiatku. Ako som hovoril - táto technika je pre pokročilých brusičov, ktorí si prešli úplne rovnakou cestou ako každý. K tomuto brúseniu budete potrebovať sadu brúsnych kameňov, alebo brúsikov o rôznych hrúbkach, médium pre odvádzanie hobliny a prachu (voda, olej).

Pomocou základných prístrojov

Keďže je jasné, že brúsenie je naozaj zložitou zručnosťou, niektorí výrobcovia nám chcú pomôcť. Preto prichádzajú s vlastnými riešeniami. Niekedy sú dobré, inokedy nie sú zlé a no niekedy... Avšak také zariadenia môžu byť viac či menej sofistikované.

• Brúsne tyčinky. Hoci sa nejedná úplne o zariadení, zaradil som ho sem. Takéto tyčinky totiž často pomáhajú s dodržaním brúsneho uhla. Stojan je vybavený niekoľkými tyčinkami pod určitým uhlom. Tento uhol je ľahšie dodržať, pretože nôž držíme kolmo k zemi, poťažmo stojančeku. Ide o pomerne mazanou variantu brúsneho nástroja
• Preťahovacie brúsky. Osobne túto skupinu nemám rád. Má svoje pre a proti. Prakticky sa jedná o menšie či väčšie zariadenia s presne daným uhlom. Preťahovaním noža utierate fazetu o karbidové brúsky (najčastejšie). Tým dosiahneme relatívnej ostrosti ale za vysokú cenu. Tieto brúsky totiž úplne kašlú na nejakú celistvosť fazety. Niekoľkými pretiahnutími sa materiál potrhá. Dochádza k veľkým odberom materiálu na čepeli. Prakticky nejde o brúsenie, ale odrezávanie materiálu. Výhodou týchto brúsikov je ich drobná konštrukcia. Môžete ich tak vziať so sebou do vrecka od batohu a vyraziť na výlet. Dokážu nabrúsiť aj tvrdej ocele a sú pomerne lacné. Avšak tým ich plusy končí.
• Brúsky s pomocnou vodiacou časťou. Poslednou zastávkou pred strojným brúsením sú tieto vychytávky. Na rozdiel od naťahovacích brúsikov považujem túto skupinu za geniálnu. Ako som spomenul, najväčším problémom je vždy udržať ten správny uhol. To tieto sady eliminujú. Skladajú sa z aretačných čeľustí, kam nôž upnete, niekoľkými brúsikmi a vodiacimi tyčinikami. Pomocou preťahovania správnymi otvory sa tvorí veľmi kvalitné a dlho trvajúce ostrie.

Strojové brúsenie

Skrze rôzne možnosti sme sa dostali až k poslednej, ktorá je viac automatizovaná. Mnoho ľudí si myslí, že keď majú doma brúsku, môžu do nej upnúť správny kotúč a vrhnúť sa do brúsenia. Takto som videl vo svojom živote už veľa zničených nožov. Vysoké otáčky spôsobujú vysoké trenie. Ako si každý z fyziky pamätá, trením vzniká teplota. Ak by bola teplota vysoká, môže dôjsť k zmenám vlastností noža. Dochádza totiž k neúmyselnému a nekontrolovateľnému tepelnému spracovaniu. Tým nôž prakticky zničíte. Brúsiť sa tak dá len za nízkych otáčok so správne použitým kotúčom/brúsnym kameňom. Ideálne odporúčam zakúpiť brúsku na nože, ak sa chcete vydať týmto smerom.

Postup

Po zhrnutí jednotlivých techník brúsenia zostáva už len jedno - prezradiť si postup, akým sa brúsi nože. Nemyslím si, že by sme potrebovali preberať brúsenie na strojoch, to väčšinu z vás beztak nezaujíma, pretože k tomu nemáte prístup. Zároveň brúsenie na naťahovacích brúskoch je veľmi primitívne. Nemusíme si zmieňovať a vysvetľovať ani brúsenie na brúsnych sadách s vodiacimi tyčinkami. Tu sa stačí len držať manuálu, kde je všetko dobre popísané a vysvetlené. Čo však za zmienku stojí, je brúsenie voľnou rukou, na brúskoch, alebo brúsnych kameňoch.

Táto technika vyžaduje veľa šikovnosti a trpezlivosti. Po zistení materiálu, voľbe uhla a používaniu noža, budete potrebovať nasledujúce:

1. Brúsne kamene, brúsky rôznych hrubostí (dobre zvolená tvrdosť).
2. Rukavice - aby ste sa neporanili pri brúsení. Odporúčam také, v ktorých budete mať zachovaný cit.
3. Vodu alebo olej. Pre lepšie odvádzanie odobraného materiálu (pokiaľ to brúsny nástroj vyžaduje).
4. Kus kože. Vysvětím prečo neskôr.
5. Samozrejme nôž.

Máte pripravené? Tak ideme na to!

1. Ak používate vodné alebo vlhké kamene, v prvom kroku je potrebné položiť kamene do vody na 10-15 minút. Kamene do seba natiahnu potrebnú vlhkosť. Pamätajte, je nutné udržiavať kamene neustále vlhké. Pokiaľ nejde o vodné kamene, vodu alebo olej budete potrebovať väčšinou tiež. Je lepšia pre odvádzanie materiálu vzniknutého brúsením.
2. Položte brúsny nástroj pred seba na stôl a usaďte sa čo možno najviac pohodlne. Vezmite si rukavice a zmerajte si približne uhol, ktorý budete udržiavať.Začínajte vždy na najhrubším kameni a postupujte k jemnejším. Nevypláca sa hrubosti preskakovať
3. Pri brúsení je potreba používať obe ruky. Jedna ruka drží nôž za rukoväť s palcom na chrbte noža a ukazovákom na čepeli. Ukazovák a prostredník druhej ruky tlačí na čepeľ. Úlohou prvej ruky je udržiavať uhol, druhá udržiava súmerný tlak.
4. Striedavými pohyby dopredu a dozadu, môžete aj krúžiť, prechádzajte celou dĺžkou čepele po kameni. Dajte pozor, aby ste neprejeli po hrane kameňa. Je lepšie nožom prechádzať pozdĺžne než krížom.
5. Po niekoľkých ťahoch otočte nôž a pohyb opakujte. Jednotné obrúsenie sa dá skontrolovať proti svetlu. Na čepeli je vidieť, či je súmerne obrúsená. Ak máte potrebné obrúsenie, môžete postúpiť k jemnejšiemu kameni.
6. Po dokončení čepele na najjemnejším kameňom je potrebné zbaviť sa otrepu. Ten vzniká odoberaním materiálu. Môžeme si ho predstaviť ako vlasový previs materiálu smerom od hrany fazety. V prípade, že by sa ostrap neodstránil, pri používaní noža sa ohne a čepeľ sa bude zdať tupá. Ostrap odstránite pretiahnutím noža po koži, protismeru rezu.

Tipy, triky

Tak čo? Podarilo sa? Máte nôž ostrý a čepeľ tak perfektne pripravenú na akúkoľvek prácu ste zamýšľali? Aby som vám trochu uľahčil počínanie, oznámim vám tu pár rád a trikov.

Hrubosť brúsneho kameňa

Nikdy nekupujte kameň moc jemný. Napríklad kameň s hrubosťou 1000 sa absolútne nehodí na značne poškodenú fazetu. Ak je teda nôž naozaj tupý, obnova ostria by mohla trvať aj niekoľko desiatok minút. Začínajte na hrubosti okolo 400-600. Hodí sa mať aj kameň s hrubosťou okolo 120-140. Napríklad ak by ste mali vyštrbenú fazetu.

Pevné je lepšie

Dobrá rada nad zlato, ako sa hovorí. Odporúčam mať brúsik, alebo brúsny kameň, vždy pripevnený k podložke, aby neujížďal. Len tak sa budete môcť plne venovať udržaniu uhla a správnym pohybom.

Je, alebo nie je?

Dobré je meniť strany, ktorými brúsime. Vďaka tomu uvidíme, či sme prebrúsili celú fazetu po jej dĺžke.

Olej na diamantoch

Dajte pozor, aby ste na diamantový brúsny kameň alebo brúsik nedali olej. Zanesú sa póry a nástroj je k ničomu. Môže sa brúsiť buď na sucho, alebo pod vodou.

Vlhkosť všade

Pamätajte, že nôž musí byť vždy mokrý rovnako tak ako kameň. Všetok odobraný materiál sa tak odvádza a brúsna plocha zostáva čistá.

Dajte pozor

Vždy dbajte na opatrnosť. Predsa len manipulujete s ostrým predmetom.

Noviny nielen na čítanie

Ostrap sa dá odoberať niekoľkými spôsobmi. Najlepšie je použiť kožu, avšak dajú sa použiť aj noviny.

Ideálny uhol

Pokiaľ chcete dodržať súčasný uhol na čepeli, priložte ho na brúsny kameň. Ukazovák a prostredník slabšej ruky priložte tak, aby brušká prstov boli pol na kameni a pol na čepeli. Pohybom a zmenou uhla pomocou silnejšej ruky potom ucítite, ako dolieha ostrie na kameň. Vďaka tomu môžete zachovať súčasný sklon fazety.

Núdza vytvára možnosti

Ak ste doma a nôž sa vám zdá naozaj tupý a vy ho potrebujete núdzovo nabrúsiť, použite hrnček. Áno, to myslím vážne. Spodná hrana hrnčekov, tanierov a ďalšieho riadu z keramiky, býva bez glazúry. Prejdením po hrane tak môžete nôž naostriť.

Zle sa brúsi, tak DIAMANT!

Niektoré nože, obzvlášť potom z nerezových ocelí s vysokou tvrdosťou, sa zle brúsi. Použite diamantové brúsky. Jedine tie vedia svoju prácu urobiť spoľahlivo aj za týchto podmienok.

Údržba je dôležitá

Po brúsení noža nezabúdajte na údržbu brúsnych nástrojov. Pri každom brúsení sa opotrebováva. Vďaka tomu vzniká tak zvané prebrúsenie (väčšinou u kameňov). Je potrebné raz za čas prebrúsiť samotný kameň, aby bol rovný. Rovnako tak dbajte na čistotu kameňov aj ostatných brúsnych nástrojov.

Ostrenie ocieľkou

Ak máte správne nabrúsený nôž, môže si tento stav zachovať aj niekoľko mesiacov. Pochopiteľne sa o neho musíte starať. Inak tomu nie je ani u fazety. Ocieľka slúži k ostreniu noža. Slabou rukou uchopte ocieľku do ruky a jej hrot oprite o protišmykový povrch, ideálne o kuchynskú linku (vertikálne s pravým uhlom medzi ocieľkou a kuchynskou linkou). Nôž potom striedavo obťahujte po ocieľke z oboch strán. Netlačte, len ľahko prechádzajte v správnom uhle. Nôž si tak zachová ostrie po dlhú dobu.

Časté omyly

Podobne ako všetko ostatné, aj brúsenie sprevádzajú často chybné tvrdenia.

Nôž si nabrúsim sám ocieľkou

Nenechajte sa mýliť. Ocieľka nôž ostrí, nie brúsi. Brúsenie na ocieľke je možné, ale je veľmi ťažké a vyžaduje veľkú zručnosť. Sami to radšej neskúšajte.

Nepotrebujem brúsne kamene, stačí mi flexa alebo brúska

Ako som už spomínal, brúsenie na podobných zariadeniach je nezmysel. Nôž môžete jednoducho zničiť.

Na brúsenie mi stačí jeden kameň

Súpravy brúsnych kameňov sú často pomerne drahé a práca s nimi nie je jednoduchá. Ak máte len jednu hrubosť kameňa, radšej si prikúpte ďalšie. Ideálne by ste mali mať 3-4.

Môj nôž nepotrebuje brúsiť, je lacný

Lacné nože nemusí byť nutne nekvalitné. Už som videl rad lacných nožov z ocele, ktorá bola používaná na oveľa drahších kusoch. Každý nôž musí byť ostrý. Inak sa neoplatí ho mať.

Nože mám stále ostré, som spokojný

Veľmi ľahko sa môže stať, že ľudia nedokážu spoznať ostrý nôž, kým ho nevyskúšajú. Poznám to napríklad u svojich rodičov. Keď k nim prídem a chcem napríklad pomôcť s prípravou mäsa, argumentujú mi, že nože majú ostré. Je to len kvôli tomu, že neví, ako vyzerá naozaj ostrý nôž. Trpí tak zvanou domácou slepotou.

Lepší je menej ostrý nôž než úplne ostrý

To som počul tiež niekoľkokrát. Ľudia si myslia, že moc ostrý nôž je nebezpečný. Naopak tupý nôž je oveľa viac nebezpečný, pretože svoju prácu nevykonáva ľahko. Často tak musí užívateľ pritlačiť, nôž sa zvezie a nešťastie je na svete.

Čím viac budem na nôž pri brúsení tlačiť, tým rýchlejšie bude hotovo

Pri vyvíjaní moc vysokého tlaku pri brúsení dochádza k nerovnomernému odoberaniu materiálu. Čepeľ je tak zrelá na prebrúsenie

Záver na záver

Tak sme sa po dlhých 3400 slovách dostali až na koniec tohto tému. Ako je vidieť, je brúsenie nožov skôr umenie než štandardná zručnosť. Každému radím, kúpte si napríklad brúsnu sadu CAKSS od Lansky alebo jej podobné. Brúsenie je veľmi jednoduché, dajú sa meniť brúsne prvky a mnoho ďalšieho. Samozrejme, ako každý chlap, chcem mať doma brúsik a vedieť si nabrúsiť nôž, rovnako tak, ako vyčistiť zbraň a podobné. Niekedy je však potrebné nechať veci na profesionáloch. Môžete mať nôž z ťažko brúsiteľnej ocele, ako je napríklad ELMAX. Potom dosiahnutie konzistentného ostria, takého, ktoré dlho vydržia a je spoľahlivé, môže byť veľmi ťažké.

naša ponuka brúsikov na nože